APOKALYPSA 1945 – spomínajme

Niekoľko málo týždňov delilo sužovanú Európu od mieru a bezpodmienečnej kapitulácie hitlerovského velenia v závere druhej svetovej vojny. Nečakane sa však udiala APOKALYPSA 1945. Dňa 13. februára 1945, večer o 22:15 došlo k nečakanému bombardovaniu Drážďan. Nacistické velenie nerátalo s možnosťou ničivého náletu na mesto. Samotné mesto totiž nemalo žiadny vojensky zaujímavý objekt. Už niekoľko mesiacov predtým Drážďany premenili na núdzové sústredenie obyvateľstva z iných zbombardovaných miest Nemecka. Všetky školy, reštaurácie a verejné budovy boli premenené na lazarety pre ranených vojakov a civilov. Skutočnosť však bola iná. Niekoľko sto bombardovacích lietadiel spojencov uskutočnilo na mesto masívny letecký nálet vo viacerých vlnách. Operácia bola pripravená veľmi precízne. Politický tútor akcie, W. Churchill a generál letectva Harris nenechali nič na náhodu. Prvá vlna mala za úlohu deštrukciu strešných krytín. Po nej nasledovali tony zápalných bômb, ktoré pripravili peklo na zemi. Únik nebol možný. Výsledok bol tragický. Vyše 20 000 ľudí uhorelo zaživa. V drvivej väčšine ženy, deti, starí ľudia a ranení. Počet obetí dokonca prekročil počet obetí jadrového úderu na Hirošimu. Z vojenského hľadiska bol tento neľudský akt zbytočný. Spojenci neutrpeli žiadne straty mimo havárie jediného bombardéru. Keďže mesto nemalo vojenský priemysel, Wehrmacht nemal nad mestom protiletecké krytie. Tento nezmyselný akt dehonestoval statočnosť tých britských, amerických a kanadských mladých mužov, ktorí sa so zbraňou v ruke za cenu nesmiernych útrap a obetí na životoch predierali od Normandie cez Ardeny ďalej do nemeckého vnútrozemia, aby dorazili nepriateľa. Vo vojne sa nevyberajú prostriedky a neplatí rytiersky spôsob vedenia boja. Ale i tak malé porovnanie: Hlavný veliteľ Červenej armády Georgij Konstantinovič Žukov (neskôr maršal a Hrdina Sovietskeho zväzu) mal povesť tvrdého, nekompromisného a miestami aj bezohľadného veliteľa voči nepriateľovi, ale aj voči vlastným. Ani raz však počas celej vojny nezneužil svoje právomoci vojaka a veliteľa na neľudské akty pomsty voči bezbranným civilom. To, čo sa udialo, zmeniť nemôžeme. Venujme však aspoň tichú spomienku obetiam, ktorých utrpenie sa stalo pred 65. rokmi.