Anonymy rozsievajú žlč

            Som veľmi rád, keď moje novinárske príspevky majú aj v týchto súkromných internetových novinách v Seredi živý ohlas. Píšem z vlastnej vôle, bez nároku na honorár, píšem ako redaktor s dlhoročnou praxou, len aby som v článkoch podával čo možno najrýchlejšie a najobjektívnejšie informácie. Ľudia predsa nemôžu bez každodenných informácií žiť. Teda, aspoň väčšina z nás. Ale...

            Citujem z ohlasu Mariky: „Nech sa objaví hocijaký článok, vždy sa nájde niekto nespokojný, čo musí začať rýpať.“ A čitateľka Denisa uvádza: „Anonym tu vie každému len nadávať a osočovať, vulgárne sa vyjadrovať. Normálne by som zakázala anonymné ohlasy, poznámky.“

            S týmito názormi sa stotožňujem. Ešte dobre, že štátne orgány a samosprávy anonymné sťažnosti nemusia prešetrovať. Kto má čisté svedomie, nech sa podpíše a slušne, faktami, nech dokáže, že napísal pravdu. Už to nie je ako voľakedy, keď sa človek musel za svoj názor báť trestného postihu. Mne je však z anonymov v niektorých prípadoch i do smiechu. Jeden z anonymov mi napísal – čítajúc z mojej knižky Paragrafy (nielen) z ulice: „Najviac sa tešíme na príbeh Vášho života. Dočkáme sa? Nech vieme porovnať...“ Nuž, aj ja sa teším na príbeh anonyma, aby som sa mohol polepšiť... Prichádzajú však i anonymy, kde mi čitateľka Anna píše, že som tupý, lebo nerozoznám správnu rasu psa, ďalší čitatelia (niektorí) mi vytýkajú, že výraz „šenk“ nie je správny a že namiesto výrazu „policajti“ som uviedol „štátna bezpečnosť“ a „esenbáci“.

            Snažím sa písať tak, aby tomu rozumeli aj laici a aby sa odborníci neurazili. V mojich článkoch sú aj beletristické prvky. Zaužívaným, ľudovým, pre každého zrozumiteľným výrazom sa asi nevyhnem. Ale o to tu nejde. Veľmi ma mrzí, že niektorí čitatelia sú v ohlasoch úplne ďaleko od podstaty veci. Píšem o koze a oni sa vyjadrujú o voze. Napríklad, keď som písal o záchrane psa na námestí v Seredi, ohlasy sa ukázali nepochopením, že išlo nielen o záchranu psa, či sa už volal Dunčo alebo Eliáš a či to bol buldog alebo boxer. Išlo aj o ľudí, aby ich pes nepohrýzol a aby sa dostal buď do útulku alebo k majiteľovi. Nakoniec si po neho majiteľ na políciu aj prišiel.

            O zberateľovi, staručkom ale sviežom Jánovi Benovi zo Serede, som napísal, ako v jeseni svojho života nachádza na vychádzkach krásne samorasty a tie som aj odfotil. Na jednej z fotiek celkom v pozadí bolo akési krpaté vajce, ktoré som si ani nevšimol. Ohlas? Takmer na jednu stranu o vajci! O veci, ktorá vôbec s prípadom nesúvisela. Dokonca jeden ohlas uviedol, že príspevok o vajci bol hodnotnejší ako článok o zberateľovi... To už je sila.

            Anonymov je medzi ohlasmi strašne veľa. Žiaľ, väčšina je urážajúca, zlomyseľná, zapárajúca, ironická a čo ja viem ešte, aká. To nie je zrkadlom vzdelanosti ani inteligencie, ale vizitkou hlúposti a arogancie. Čitateľ Peter napísal, že mu je jasné, že keby anonym písal pod svojím pravým menom, určite by si obsah svojej odpovede dobre rozmyslel. Bohužiaľ, o tom je diskusia, tomu sa asi nevyhneme.

            Aký ohlas môžem očakávať nabudúce?