Ako som (takmer) prišiel o rebrík.

Voľakedy každý rok u nás na dome mali hniezda lastovičky, no od istého času sa akosi vytratili. Určite ste si to všimli aj na žel. stanici, tam ich bývalo a lietalo neúrekom, no posledné roky je ich veľmi málo. Tento rok ma však prekvapili drozdy. Jedného dňa som si všimol, že sa im zapáčil môj rebrík opretý o búdu na náradie, priamo oproti kuchynskému oknu. Behom pár dní tam bolo vybudované hniezho, čím sa môj rebrík stal nepoužiteľný - teda pre mňa. Šťastie, že mám ešte jeden väčší. A za štyri dni boli v hniezde štyri vajíčka. Potom to už išlo rýchlo. Samička sedela, samček jej nosil potravu. Občas sa vystriedali, aby aj ona mala nejaký pohyb. Začalo to 4. apríla a 16. apríla už bolo vymaľované! Štyri drobné stvorenia sa túlili v hniezdočku. Pre rodičov nastali letecké preteky, lebo tí malí boli stále hladní a pusinky mali veľmi veľké. Rástli ako z vody a 29. apríla po jednom vyleteli z hnezda na skúšobné lety a prechádzky po záhrade. Na každom snímku je dátum, takže dá sa to krásne sledovať. Rebrík už môžem používať, ale najprv musím postaviť stĺpik a preložiť tam hniezdočko. Určite sa ešte vrátia.