.png)
.jpg)
akad. mal. Ľudo Lehen vystavil veľký súbor svojich výtvarných diel
01. 10. 2010 23:00:16
GALANTA | Pri príležitosti životného jubilea akad. mal. Ľuda Lehena bola 23. septembra 2010 slávnostne otvorená jeho autorská výstava vo výstavných priestoroch Renesančného kaštieľa v Galante. Výstavu uviedol niekoľkými slovami riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Galante Mgr. Ján Kolek, ako aj kurátor výstavy akad. mal. Jozef Ilavský. Niekoľko slov o ďaľších záľubách Ľuda Lehena predniesol jeho priateľ, okrem iného aj šachový kompozítor, doc. Ing. Bedrich Formánek, PhD. Výstava potrvá do 28. októbra 2010.
„Ľudo Lehen, akademický maliar, je našim dlhoročným priateľom. Spolupracujeme s ním už 15 rokov. Mal tu už aj niekoľko autorských výstavu a zúčastnil sa aj spoločných výstav umelcov. To dnešné podujatie je venované jeho narodeninám, bude mať 85 rokov a to je jeho také vyvrcholenie jeho kariéry. Dávame mu priestor aby sa predstavil.“, uviedol Mgr. Ján Kolek, riaditeľ MsKS v Galante a takto hodnotí umenie majstra: „Myslím si, že jeho umenie je veľmi hodnotné a kto sem príde, určite si príde na svoje. Ľuda Lehena poznám 15 rokov. Mnohí sme ho spoznali cez galantských občanov, ktorí kupovali jeho obrazy a takto vzniklo toto priateľstvo, ktoré potom pokračovalo tým, že sme mu dávali priestor aby tu vystavoval.“
Jedný z prvých obdivovateľov diel Ľuda Lehena z radov občanov mesta Galanta je terajší viceprimátor mesta Ing. Ladislav Fekete, ktorý na začiatok priateľského vzťahu s umelcom spomína takto: „Spolu s pánom Rišňovským sme boli prvý, ktorý sme ho doniesli do Galanty. Poznáme ho už viac ako 15 rokov a naozaj sme mali tú radosť byť aj u neho v byte a ateliéry v Bratislave. Mám doma niekoľko jeho obrazov, ktoré sú možno vystavené aj na tejto výstave.“
Prečo ste si vybral mesto Galanta ako miesto vašej výstavy? Bratislavu a veľké mestá ovládli mladí, non-figuratívna maľba, samé „štrachance“ a to je teraz móda. Ja patrím medzi tých starších. V mojich dielach prevláda realizmus aj keď je tam nejaká moderna ale na obrazoch vidieť o čo ide. Aj ja mám sem-tam nejaké koláže kde nie je presne definované, že tam je niečo vidieť. Je to nálada, sú to pocity... V Bratislave je problém vystavovať. Najprv sa musíte minimálne dva roky vopred prihlásiť a všetko už ovládajú mladí. Keď som tam chcel nejaký obraz vystaviť, tak mňa, starého deda, prijímali 25 roční mladíci, výtvarníci, výtvarníčky. Staršia generácia je odstavená. Tak ako bol kedysi obdivovaný Rembrand už nie je obdivovaný. Už je tu iný náhľad. Obrazy starých majstrov sú v trezoroch veľkých finančníkov. Je to istá cenina. Ale moderná doba je teraz taká. Aký vzťah máte k mestu Galanta? Priateľský... Ako spomínate na vašich učiteľov z VŠVU? Mal som dvoch. Zo začiatku to bol Dezider Milly a potom prevzal grafiku na VŠVU Vincent Hložník. Školu som ukončil s vyznamenaním, za čo som dostal ešte jeden čestný rok štúdia, ale potom nastali problémy politického rázu. Bol som odstavený na neviemkoľko rokov, ale nechcem o tom rozprávať, to je za mnou. Nervy chcem mať v pokoji. Som spokojný, žijem si a hotovo. Vaši učitelia z vysokej školy sa vám stali vzorom? Nie. Ja sa môžem vidieť v mnohých autoroch. Snažím sa vždy niečo nové povedať. Každý môj obraz je iný, ale je v ňom môj rukopis. Keby som mal žiť ešte 10 alebo 20 rokov tak stále budem niečo nového robiť. Aká téma je vo vašich obrazoch najčastejšie? Celý život som obdivoval ženy, hoci som bol len 17 dní ženatý. Zavreli ma a ona si našla iného. Obdivoval som ženy v rannom veku, v dospievaní, dospelé ženy, manželky, milenky, rodičky, aj v tom neskorom veku, ale to aj vidieť v tých obrazoch. Niekoľko obrazov som maľoval podľa modelu, ale nie všetky. To je už určitá skúsenosť a určité prehodnotenie ženy vidieť ju vlastnými očami. Namaľoval som stovky portrétov, rodine, známym. Keď vyletel Gagarin som robil celú výzdobu po Bratislave, vyznamenali ma lebo som začal mať veľké úspechy a naraz zistili, že som za Slovenského štátu musel nastúpiť do armády a bojovať ako 18 ročný chlapec. Ale čo som ja vedel? Mňa nezaujímal ani Stalin, ani Hitler. Mal som rád dievčatá, futbal, gitaru a maľovanie. A naraz som spadol v nešťastnej chvíli na nešťastnom mieste v nešťastnej dobe do takého súkolia. Som hlboko citovo založený a dotklo sa ma to na celý život. Tak som si našiel svojich kamarátov, svoj humor čím som zaháňal svoj smútok. Keď ste mali problémy, neuvažovali ste o emigrácii? Za prvé nebola možnosť, lebo som bol zavretý. Dostal som 11 a pol roka trestu, ale prišiel Svoboda a po šiestich rokoch som išiel domov. Potom prišla normalizácia a zase som bol odpísaný. Vždy bolo 20 rokov ďalších. Ja som chodil na ryby, na hríby, za kamarátmi, nechcel som maľovať... Sem tam som namaľoval obrázok. Bol som znechutený. Znechutilo vás aj „politické“ zastavenie vášho diela, opony Košického divadla? Na základe mojej dobrej tvorby som dostal zákazku urobiť oponu. A naraz prásk „strieľal našich ľudí“... Ja som v živote do nikoho nastrelil. Peniaze na realizáciu som okamžite vrátil. Aj ste začal s jej realizáciou? Mám ju u švagra. Asi pätina je hotová... V súčasnosti sa venujete akej tvorbe? Teraz sa venujem koláži. Mám zdravotné problémy, ruka sa mi trochu chveje. Keď som začínal mal som obrovské ideály, ale ako roky išli vždy som mal menej ideálov a nakoniec som skromný a rád že som tu.
Prečo ste si vybral mesto Galanta ako miesto vašej výstavy? Bratislavu a veľké mestá ovládli mladí, non-figuratívna maľba, samé „štrachance“ a to je teraz móda. Ja patrím medzi tých starších. V mojich dielach prevláda realizmus aj keď je tam nejaká moderna ale na obrazoch vidieť o čo ide. Aj ja mám sem-tam nejaké koláže kde nie je presne definované, že tam je niečo vidieť. Je to nálada, sú to pocity... V Bratislave je problém vystavovať. Najprv sa musíte minimálne dva roky vopred prihlásiť a všetko už ovládajú mladí. Keď som tam chcel nejaký obraz vystaviť, tak mňa, starého deda, prijímali 25 roční mladíci, výtvarníci, výtvarníčky. Staršia generácia je odstavená. Tak ako bol kedysi obdivovaný Rembrand už nie je obdivovaný. Už je tu iný náhľad. Obrazy starých majstrov sú v trezoroch veľkých finančníkov. Je to istá cenina. Ale moderná doba je teraz taká. Aký vzťah máte k mestu Galanta? Priateľský... Ako spomínate na vašich učiteľov z VŠVU? Mal som dvoch. Zo začiatku to bol Dezider Milly a potom prevzal grafiku na VŠVU Vincent Hložník. Školu som ukončil s vyznamenaním, za čo som dostal ešte jeden čestný rok štúdia, ale potom nastali problémy politického rázu. Bol som odstavený na neviemkoľko rokov, ale nechcem o tom rozprávať, to je za mnou. Nervy chcem mať v pokoji. Som spokojný, žijem si a hotovo. Vaši učitelia z vysokej školy sa vám stali vzorom? Nie. Ja sa môžem vidieť v mnohých autoroch. Snažím sa vždy niečo nové povedať. Každý môj obraz je iný, ale je v ňom môj rukopis. Keby som mal žiť ešte 10 alebo 20 rokov tak stále budem niečo nového robiť. Aká téma je vo vašich obrazoch najčastejšie? Celý život som obdivoval ženy, hoci som bol len 17 dní ženatý. Zavreli ma a ona si našla iného. Obdivoval som ženy v rannom veku, v dospievaní, dospelé ženy, manželky, milenky, rodičky, aj v tom neskorom veku, ale to aj vidieť v tých obrazoch. Niekoľko obrazov som maľoval podľa modelu, ale nie všetky. To je už určitá skúsenosť a určité prehodnotenie ženy vidieť ju vlastnými očami. Namaľoval som stovky portrétov, rodine, známym. Keď vyletel Gagarin som robil celú výzdobu po Bratislave, vyznamenali ma lebo som začal mať veľké úspechy a naraz zistili, že som za Slovenského štátu musel nastúpiť do armády a bojovať ako 18 ročný chlapec. Ale čo som ja vedel? Mňa nezaujímal ani Stalin, ani Hitler. Mal som rád dievčatá, futbal, gitaru a maľovanie. A naraz som spadol v nešťastnej chvíli na nešťastnom mieste v nešťastnej dobe do takého súkolia. Som hlboko citovo založený a dotklo sa ma to na celý život. Tak som si našiel svojich kamarátov, svoj humor čím som zaháňal svoj smútok. Keď ste mali problémy, neuvažovali ste o emigrácii? Za prvé nebola možnosť, lebo som bol zavretý. Dostal som 11 a pol roka trestu, ale prišiel Svoboda a po šiestich rokoch som išiel domov. Potom prišla normalizácia a zase som bol odpísaný. Vždy bolo 20 rokov ďalších. Ja som chodil na ryby, na hríby, za kamarátmi, nechcel som maľovať... Sem tam som namaľoval obrázok. Bol som znechutený. Znechutilo vás aj „politické“ zastavenie vášho diela, opony Košického divadla? Na základe mojej dobrej tvorby som dostal zákazku urobiť oponu. A naraz prásk „strieľal našich ľudí“... Ja som v živote do nikoho nastrelil. Peniaze na realizáciu som okamžite vrátil. Aj ste začal s jej realizáciou? Mám ju u švagra. Asi pätina je hotová... V súčasnosti sa venujete akej tvorbe? Teraz sa venujem koláži. Mám zdravotné problémy, ruka sa mi trochu chveje. Keď som začínal mal som obrovské ideály, ale ako roky išli vždy som mal menej ideálov a nakoniec som skromný a rád že som tu.
Na vernisáži výstavy povedali niekoľko slov:
akad. mal. Jozef Ilavský: „S výtvarnou tvorbou Luda Lehena som sa stretol v rokoch 50tych ako študent školy umeleckého priemyslu v Bratislave. Ako mladý absolvent VŠVU pôsobil na odbore grafiky. Zaznamenal som každý jeho výtvarný počin. Bola to kresba, novinová kresba, grafika, plagátová tvorba a iné. Už vtedy bol jeho výtvarný prejav poznačený hľadaním i uspokojením sa prvoplánovým vyjadrením formy a obsahu. Bol dôkazom svedomitej študijnej prípravy, poznania reality, prirodzený proces študijnej prípravy vyplývajúci z osobnostných daností, talentu. Vyjadroval správnu mieru senzibility, zmyslovosti a racionalizmu. Tento pre neho charakteristický prístup možno sledovať v jeho tvorbe aj v ďalších rokoch až dodnes ako autentický poznávací znak. Napriek tejto štylizácii jeho diela nie sú abstraktné. Majú realistické východisko. Táto črta je badateľná v každom diele, kompozícii. Možno to sledovať vo všetkých tematických okruhoch ako sú láska, nevesty, ženy, ľudové motívy, historické témy, egyptské metamorfózy, apokalyptický jazdci, atď. Okrem spomínaných výtvarných techník sa autor venoval aj textilnej technike Art Protisu. Komisárka výstavy týchto Art Protisov to charakterizovala: Ludo Lehen necháva naplno vyznieť grafické prvky, čiaru v podobe priamky, oblúka, kruhu, obdĺžnika či kosoštvorca. Spomínanými výtvarnými prostriedkami autor buduje plochy s kompozičnou čistotou, v ktorej sú všetky myšlienky obsiahnuté v ukončenej podobe. Najčastejšou témou kompozície je motív ženy. Klasická téma večnej inšpirácie v umení chápaná v jej nezastupiteľnej účasti v ľudskom živote. Dievča, žena, deva, mladucha, nevesta, žena v plnosti svojej krásy fyzickej i duchovnej, udržovateľka rodu, hospodárka, i ako objekt túžby v stave radosti a očakávania, ale i smútku. Táto téma je vyjadrená širokým spektrom výtvarných techník: kresbou, grafikou, monotypiou, maliarskymi technikami: olejom, pastelom aj kolážou. Sú vypracované s veľkým zmyslom a citlivosťou pre kultivované farebné harmónie adekvátne vyjadrujúce vnútornú podstatu, obsah témy. Farba je nosičom najvnútornejších citov zaznamenaných v lyrických a expresívnych polohách.“
doc. Ing. Bedrich Formánek, PhD.: „Ludo Lehen, môj starý priateľ, ma požiadal, aby som povedal pár slov pri tejto krásnej príležitosti. Nepovedal mi o čom mám hovoriť. Ale pravdepodobne nemyslel na to, že budem hovoriť o obrazoch. Nie som umelec a nie som odborník na výtvarné umenie aj keď sa mi tie obrazy veľmi páčia. Rád by som povedal niekoľko slov o iných záujmoch nášho priateľa Luda Lehena. Zaoberáme sa hlavne kompozičným šachom. To je také zvláštne odvetvie šachu, kde nehrajú partneri proti sebe, ale skladajú šachové úlohy podobne ako maliar sedí pri plátne a maľuje obraz. Ludo Lehen hral šach už zrejme veľmi dávno. Aj vieme kedy začal, ale keď mal 51 rokov prišiel medzi nás a prakticky o tom kompozičnom šachu veľa nevedel, ale behom pár mesiacov sa výborne zapracoval, stal sa pravidelným členom nášho krúžku a dosiahol v kompozičnom šachu veľké úspechy, prvé ceny, vyhrával turnaje. Mysleli sme si, že je v tom pravdepodobne niečo podobného, v tej tvorbe umeleckej a v tej tvorbe šachovej, že asi tie mozgové bunky pracujú nejak podobne a jedno ovplyvňuje priaznivo tú druhú činnosť. Takže si myslím, že je to na prospech výtvarnému umelcovi, akademickému maliarovi, keď sa venuje kompozičnému šachu, že to dokonca aj pravdepodobne pomáha pri tých konštrukciách. Mimochodom som si spomenul, že aj zakladateľ českého kompozičného šachu Antonín König (1836-1911) bol akademický maliar. Takže to má pravdepodobne niečo spoločné. V tom kompozičnom šachu vymyslel jednu novú oblasť. Kompozičný šach nie taký ako ten praktický, ktorý sa hrá stále rovnako s tými istými figúrkami a podobne. V kompozičnom šachu existujú nové smery takisto ako v maľbe. V kompozičnom šachu on vymyslel jeden nový druh, ktorý sa nazýva Pongrácz Circe Šach. Je to taká novinka, veľmi dobre sa v tom osvedčil, robí zaujímavé veci a teraz som rozmýšľal vlastne ako došlo k tomu slovu Pongrácz. Ja sa budem možno mýliť, ale to nie je dôležité, či teraz poviem pravdu alebo nepoviem, ale gróf Arnold Pongrácz bol prvý slovenský šachový skladateľ, prvý predstaviteľ kompozičného šachu. Narodil sa mimochodom pred dvesto rokmi. Potom žil v Trnave na Kapitulskej ulici. Sám sebe si hovoril Pustovník Trnavský. Nevieme presne, že prečo, ale tak sa nám zdá podľa niektorých dobových materiálov, že veľmi pustovníckym životom nežil. Mal sa vcelku dobre, bol gróf, takže bol pravdepodobne finančne zabezpečený. Chodil na výlety, bol niekde v Berlíne, poslal tam pozdrav nejakým berlínskym šachovým priateľkám, proste asi bolo dosť veselo v rodine u Pongrácza. Ja by som navrhol aspoň pre tú šachovú časť tých priateľov Luda Lehena, aby sme ho nazývali Pustovník Bratislavský. Ubezpečujem vás, že nežije pustovníckym životom. Je skutočne náš veľmi dobrý priateľ, všetci ho majú veľmi radi, nikto sa na neho nehnevá, výborne sa s ním cítime, proste je to človek po každej stránke veľmi ľudský, príjemný, priateľský... Ludo Lehen má aj iné záujmy. Spomenul by som napríklad, že má rád lovenie rýb a zbieranie húb. Nielen, že ich zbiera ale aj sa v tom vyzná. Samozrejme vie oddeliť tie jedovaté od tých jedlých húb a robí výbornú rybaciu polievku. Mne dal ten recept a odvtedy každé Vianoce podľa tohto receptu doma robím rybaciu polievku, ktorú moja manželka neje. Je výborný kuchár, vie aj iné veci samozrejme, to je taký jeho koníček. No myslím si, že humor a vtip to je jeho veľký koníček. Vie nespočetné množstvo vtipov aj ich vie nespočetne krát opakovať. Je všestranný človek, by som povedal taký skoro renesančný človek na dnešnú dobu.
Ľudovít Lehen, výtvarný umelec, šachový kompozítor, nadšený rozprávač, vášnivý obdivovateľ žien, milovník prírody... Pôvodne sa vo svojej výtvarnej tvorbe inšpiroval s osobitým štýlom a poňatím motívmi Piccasa a Modillianyho. Vo svojich dielach realistické videnie prehodnocuje do snových vízií ako aj obdivu ženskej krásy, ktorý ho sprevádza počas celej jeho tvorby. Z „puritánskeho“ obdobia z čias Československa je mu prisudzované prvenstvo v oficiálnom povolení vystavovať akty. V rokoch 1949 a 1955 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Bol žiakom Dezidera Millyho a Vincenta Hložníka. V roku 1956 a aj v nasledujúcom roku 1957 vyhral v národnej súťaži Slovenskej realistickej maľby 1. ceny a v roku 1958 obdržal v celonárodnej súťaži grafiky 2. cenu. Začiatkom 60. rokov minulého storočia vystavoval svoje grafiky v Bruseli, v Sovietskom zväze, Číne... V roku 1962 bol zatknutý, odsúdený na 11 rokov a uväznený z politických dôvodov. Až v roku 1966, v dobe keď sa na Slovensku začal pokus o obrodný proces KSČ a nápravu krívd neprávom odsúdených väzňov, mu bolo dovolené vo väzení maľovať. Do roku 1968, keď bol na základe prezidentskej amnestie z väzenia prepustený, boli pre verejnosť usporiadané jeho dve autorské výstavy. Tak ako mnohým bývalým väzňom ani aj jemu nebola vtedajším politickým systémom v Československej socialistickej republike rešpektovaná rehabilitácia neprávom trestaných politických väzňov. I napriek tomu, že vyhral verejnú súťaž na vytvorenie opony Košického divadla pri jej dokončovaní rozhodla politicko-normalizačná komisia túto oponu nenainštalovať. Stal sa jedným z najlepších šachových kompozítorov na Slovensku. V Trenčíne v roku 1973 mal výstavu tapisérií a od toho času sa venoval tvorbe obrazov, koláží a drevorytiny prevažne s tematikou Madony a Venuše. Svojským štýlom tvoril aj portréty, zátišia. Výnimočne, pre priateľov, maľoval aj krajinu. Niekoľko jeho diel je vo vlastníctve Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Trenčíne a Banskej Bystrici. Žije a tvorí vo svojom byte.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
Komentovať môžu:
›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.
.png)
.jpg)
.jpg)
.png)
