Aká bude EÚ?

A možno otázka, či vôbec bude? Keď sme v májovom referende v roku 2004 väčšinou hlasov súhlasili so vstupom do tohto spoločenstva, určite nik nečakal, že po niekoľkých rokoch sa tento kolos začne veľmi vážne kolísať. Myšlienka bola excelentná. Snaha vytvoriť silný hospodársky blok proti snahám dolára ovládnuť svetovú ekonomiku, javila sa ako dobrá alternatíva. Vtedy zrejme nik netušil, že sa pod zásterkou ekonomickej logiky skrýva chamtivosť silných európskych štátov zmocniť sa trhov v celej Európe. S počudovaním sa teraz dozvedáme, že hneď na počiatku si svoju polievočku prihrialo Francúzsko i Nemecko. Oni klamali na začiatku a teraz sa čudujú, že Grécko klamalo tiež. Počúvame o hľadaní cesty ako sprísniť podmienky pre fungovanie EÚ. O tzv. silnom Eure a slabom Eure. Čo to je? Nič iné iba separácia a diskriminácia tých slabších. Slabších? Možno po stránke kapitálu. Určite nie po stránke dobrej vôle dostať sa na úroveň tých vyspelejších. Grécko, Španielsko. Dnes veľké otázniky. Nie zanedbateľnou skutočnosťou je ďalší fakt. Rozdeľovanie rozvojových fondov. Argumentácia premiéra Fica, že je našou morálnou povinnosťou pomôcť Grécku, ktoré to dnes potrebuje, pretože, keď nám EÚ prideľovala rozvojové fondy, tak sme boli spokojní, je dobrou argumentáciou. Ibaže v dnešnom svetle informácií sa ukazuje, že všetky tie rozvojové fondy boli iba návnadou na vstup do EÚ. Návnadou, na ktoré si EÚ (rozumej ekonomicky silnejšie členské štáty) požičali od bánk s predpokladom, že tento "vklad" sa im niekoľkonásobne vráti napríklad v daniach z príjmov strategických zamestnávateľov, ktorí v našom prípade odvádzajú dane do Nemecka (Volkswagen), Talianska (Enel), či Francúzska (Peugeot-Citroen). Ale prepočítali sa. Amerika, ktorá pôžičkami výrazne pomohla Grécku k hospodárskemu debaklu skoro v rovnakom čase neustála vlastnú úverovú politiku a spustila krízu, ktorú v "slobodnom svete" nik z tých miliónov neinformovaných a nezainteresovaných nečakal. Ozaj fondy, nenávratné príspevky, projekty! Parádne si tunelovanie Eur vynaložených na tieto bombakšefty naplánovali. Pamätáte si na humbuk okolo tzv. počítačových pasov? Na to, že tento bude musieť mať už pomaly aj obsluha mestských záchodov? Viete si vôbec predstaviť, že výuka, ktorú učiteľ na hociktorej ekonomickej škole robí celý rok rok za pár šupov, stála niekoľkonásobne väčšie sumy vyplatené rôznym školiacim agentúram za školenia trvajúce pár dní? EÚ nás hodnotí okrem iného aj podľa miery korupcie. Že poskytovaním tzv. Nenávratných fondov zasiala korupciu do všetkých oblastí, o tom už tichúčko mlčí. Nenávratné príspevky? Preboha živého! Kto to kedy počul? Vyhodené peniaze? Ani to nie celkom. Oni v skutočnosti niekde skončili. Aleže sa darí politickým stranám. Ktovie prečo? Požičané Eurá na rozvojové projekty treba vrátiť. A zrazu EÚ zisťuje, že niet z čoho. Iba ak požičať si od bánk. V číchže sú to rukách? Socialistickej ekonomike prívrženci trhovej vyčítali, že žije na úkor budúcnosti. Páni bratia! Socialistickí ekonómovia boli iba učni v devastácii hospodárskeho prostredia. Isteže všetko nevedeli. Ale na Vás páni liberáli, nemali ani v najmenšom.