Aby sa ľudia dozvedeli, čo chcú vedieť ...

Ešte pred takými tromi rokmi keď mesto nepoznalo SeredOnLine.sk, sa väčšina ľudí ani len nezamýšľala nad fungovaním mesta, v ktorom žije. Nezaujímal ich obsah rokovaní mestských zastupiteľstiev, ako, za čo a prečo hlasujú poslanci, čo stojí chod MsÚ a že za peniaze ktoré nás táto inštitúcia stojí máme právo aj niečo požadovať. Ľudia nevedeli prečo nie sú pokosené verejné zatrávnené priestranstvá, nezaujímalo ich za čo a kto opravuje (alebo neopravuje) mestské komunikácie. Nemali možnosť verejne posťažovať sa na obťažujúci hluk, prach či stále citlivejšie vnímanú kriminalitu. Nebola tu platforma, ktorá by bežnému človeku zdarma poskytla mediálny priestor a nebola tu možnosť verejne vytvoriť tlak na riešenie vecí, ktoré trápia mnohých z nás. Keď bol problém, sťažovať sa bolo možné tak jedine na "lampárni", či tí otrlejší a vytrvalejší si mohli mesiace a roky dopisovať s úradníkmi, ktorí si podľa obsahu ich vyjadrení v listoch zaslaných občanov, z nich skorej robili srandu, ako riešili veci, za ktorých riešenie sú občanmi platení. Dnes SeredOnLine.sk je a ako denná návštevnosť, tak jednotlivé diskusné príspevky napovedajú, že sme si na SOL zvykli a považujeme ich takmer za dennú súčasť nášho života. Stále však nechápem požiadavky a názory niektorých čitateľov. Nie sú spokojní keď sa v meste nič nedeje, no nadávajú aj vtedy, keď sa deje. Keď poslanci MsZ neriešia bežné problémy ľudí nadávajú na ich nečinnosť a keď ich riešia, nadávajú na kroky, ktoré podnikajú. Stále viacej sa zamýšľam nad tým, ako je možné, že niektorí ľudia sú snáď hrdí na to, keď sa do konkrétnej osoby môžu verejne navážať či osočovať ju. Blíži sa koniec leta. O chvíľu sú tu komunálne voľby. V nich rozhodneme o tom, kto nám bude "vládnuť" - správne slovo by však malo byť - slúžiť. Zamýšľam sa nad tými desiatkami hodín strávenými na zasadaniach MsZ a nad aktivitou jednotlivých poslancov. Nad ich hlasovaniami, nad ochotou a spôsobom vyjadrovania názorov, spomínam si na ich postoje k jednotlivým prerokovávaným problémom, na názory na kauzy, ktoré všetci stále máme na pamäti. A rozmýšľam, ako asi budú bežní ľudia voliť. Dajú hlas tomu, kto sa vždy verejne a ku každému problému vedel vyjadriť, bol čitateľný pre svojich voličov, informoval ich o svojich zámeroch a krokoch k ich naplneniu smerujúcich, alebo budú voliť tých, ktorí sa o názor voliča zaujímajú iba pred voľbami... Budú voliť klasické a ošumelé staré tváre, alebo dajú šancu novým, progresívnym mladým ľuďom, ktorí vzhľadom na svoj vek predsa len každý problém hodnotia inak... Neviem, no verím, že každý zodpovedný človek si uvedomí, že žiadne voľby nie sú iba o tom jedinom dni. Že volebné obdobie trvá štyri dlhé roky. A premrhanie šancí ponúkaných pre obdobie tých ďalších štyroch rokov spôsobí, že z mnohých dnes ešte detí, pri ďalšej zmene budú už dospelí ľudia.