70 rokov od návratu Slovákov do zeme svojich predkov.

Anna Pilariková   |   DMS Galanta  |   Uplynulo 70. rokov od čias kedy sa Slováci po 200 rokoch života na dolnej zemi Maďarska, Rumunska, Bulharska a bývalej Juhoslávie opäť vrátili v roku 1947 do bývalého Československa. 200 ročný svojrázny a na skúsenosti bohatý život, okrem iného ťažký na zabezpečenie vlastnej existencie, bol poznamenaný aj mnohými vážnymi príkoriami. A predsa s nadobúdaním svojrázneho špecifického a jedinečného.

Ľudia poznačení usilovnosťou, gazdovaním, prácou prevažne na pôde a hospodárením vôkol svojich rodín, v snahe zabezpečiť pre rodinu to, čo je nevyhnutné pre každodenný život. Skutočne veľkolepé nevynímajúc svojráznu typickosť v prejave, v kultúre, zvykov a tradícií. Osobitné miesto patrí dolnozemskej gastronómii, veď kto by nepoznal chýrnu dolnozemskú klobásu, sármu, ale aj sladké dobroty v podobe špriciek či kvasienok. Práve dolnozemská klobása mimoriadne obľúbená medzi gurmánmi je často predmetom diskusie. Maďari ju označujú za hungarikum, čiže produkt, výrobok – duševný alebo materiálny, ktorý sa vzťahuje na niečo maďarské (nie uhorské). Polemika a škriepky, ktoré vyvracia dlhoročný dolnozemský čabianský výskumník Ján Chlebnický však nič nezmôžu proti kvalitnej a stále vyhľadávanej dolnozemskej špeciality.

Popri gastronómii sú tu aj spevy a tance, ktoré poznajú aj mnohí galanťania a obyvatelia okolitých miest a dedín, kde sa slovenskí presídlenci usadili. Boli to predovšetkým poľnohospodárske regióny juhozápadného Slovenska (okresy Bratislava, Šamorín, Dunajská Streda, Komárno, Šaľa, Galanta, Nové Zámky, Štúrovo, Levice, Šahy, Rimavská Sobota a Košice). Pochádzali najmä z oblasti Slovenského Komlóša, Pitvaroša, Nagybánbedešu, Békešskej Čaby, Sarvaša a Nyíregyházy, ale aj z ďalších menších osád Maďarska. Od reemigrácie oprávnene očakávali zlepšenie svojho hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a vzdelanostného postavenia, upevnenie národnej identity, záchranu súkromného vlastníctva pôdy a pod.

            Pri všetkých zložitostiach, ktoré Slováci z Maďarska prežívali, často roztratení pod vplyvom asimilačných tlakov prežívajú aj naďalej, nikdy nestratili spojenie a nezanevreli na prostredie, v ktorom predtým žili. Viac alebo menej aj dnes pociťujú potrebu vzájomných kontaktov a stretnutí. Podnetom nie sú len príbuzenské vzťahy, ale predovšetkým spoločné životné osudy a často neodhalené a nepoznané tajomstvá. A preto aj vznik a pôsobenie nášho Spolku Slovákov z Maďarska na Slovensku pred takmer 20-timi rokmi, ale predovšetkým jeho aktívnej činnosti, vnímame v celom komplexe akcií ako významný drahokam, pričom hlavným predmetom našej činnosti zostáva vernosť ku koreňom, rozvoj kultúrneho dedičstva našich predkov, upevňovanie zvykov a tradícií a ich prenos na mladú generáciu. Za obdobie necelých 20 rokov Spolok odprezentoval množstvo publikácií a monografií. Za zmienku stoja hlavne „Dlhé hľadanie domova“ a „Z minulosti Slovenského Komlóša“, „Tam zložili aj svoje kosti“.

            Mimoriadny ohlas u širokej verejnosti mali reprezentačné plesy dolnozemských Slovákov, organizované po dvanásť rokov, ktorých sa zúčastňovali aj zahraniční Slováci zo Srbska, Chorvátska, Maďarska, Poľska, Rakúska, Nemecka, Rumunska, Česka a ďalekej Austrálie.

            Spolok zorganizoval desiatky výmenných účinkovaní speváckych a folklórnych súborov. V rámci „Dní zahraničných Slovákov“ účinkovali v Galante slovenské folklórne súbory z Čiech, Rakúska a USA. Z nášho partnerského mesta Tótkomlóš – Slovenský Komlóš sa prezentovali dva folklórne súbory „Komlóš“ a „Harmónia“ a ochotnícke divadlo s niekoľkými divadelnými predstaveniami. Milým osviežením bolo účinkovanie krajanov „Banas“ z Chorvátska, súboru Janka Čmelíka zo Starej Pazovy a „Krajan“ zo Srbska. Rovnako milým bolo účinkovanie speváckeho zboru „Ozvena“ z Budapešti a citarovej skupiny „Boleráz“ z Békešskej Čaby, speváckej skupiny z Tardoša z Maďarska a hudobnej skupiny „Cvrčkovci“ zo Šalgotariánu. V rámci našich programov účinkovali – spevácky zbor „Zora“, folklórna skupina „Zvonček“, „Nezábudka“, „Jatelinka“, „Lipa“, „Konopa“ a mládežnícky ľudový orchester “IGRICI“.

            S patričnou vážnosťou pristupujeme k inštalovaniu pamätníkov pri príležitosti významných výročí (pred evanjelickým kostolom a. v. a v interiéry kostola v Slovenskom Komlóši) a kladením vencov (k pamätníku pred Domom Matice slovenskej v Galante a na železničnej stanici v Seredi).

            Pravidelne, každoročne pripravujeme v úzkej spolupráci s Mestom Galanta, MsKS, Domom Matice slovenskej a Trnavským samosprávnym krajom jesenné galaprogramy pod názvom „Žijeme pod jedným slnkom“, „Verní tradíciám“, „Teplo domova“, „Z pokolenia na pokolenie“, „Návraty“.

Veľkej popularite sa tešia gastronomické podujatia s účasťou Slovenského Komlóša. Veľkému záujmu sa teší „Dolnozemská klobasiáda“, ktorá sa uskutočňuje v Bratislave spoločne s ďalšími spolkami. Robíme zbierku kníh, ktorými rozširujeme knižné tituly slovenských školských knižníc v Maďarsku.

            Za pozoruhodné považujeme filmové spracovanie témy návratu Slovákov do vlasti svojich predkov Slovákom s komlóšskymi koreňmi – Jánom Benčíkom, žijúcim v Maďarsku. Téma je emotívna, ale aj so zdravým zdôvodňovaním a argumentáciou, prečo naši predkovia pred desiatkami rokov, učinili taký dejinne významný a zodpovedný krok.

            Mnohé z uvádzaných podujatí sú v rámci partnerských vzťahov podporované samotným mestom.

Spolok sa tak stáva aktívnym článkom pri rozvoji medzimestských stykov medzi Tótkomlóšom a Galantou. Pre každé podujatie je príznačný hlboký cit k národnej príslušnosti, prejav hovoriaci o napĺňaní túžby a súčasne hlásenie sa ku koreňom materí a otcov, ktorí pred mnohými rokmi odchádzali na Dolnú zem a v roku 1947 sa vracali späť do krajiny svojich predkov.

             Nie je preto náhoda, že aj tohtoročné pripomenutie si 70. výročia návratu Slovákov do vlasti svojich predkov bude niesť všetky znaky úzkej spolupráce dvoch partnerských miest s priamym zakomponovaním účinkujúcich z partnerského mesta do programu.

                                                                                               PaedDr. Anna Piláriková

                                                                                   predsedníčka Spolku Slovákov z Maďarska

Spolok Slovákov z Maďarska

Vás srdečne pozýva

15. apríla 2017 o 10.⁰⁰ hod

na spomienkové stretnutie pri príležitosti

70. výročia

príchodu prvého transportu Slovákov z Maďarska do zeme svojich predkov

na železničnú stanicu v Seredi.

17. júna 2017 o 11.⁰⁰ hod

na kultúrno spoločenské a športové podujatie pre všetky generácie

„Z pokolenia na pokolenie“

v Dome MS Galanta

23. septembra 2017 o 16.⁰⁰hod

Výstava:Maľba a drevorezba Zuzany Hajkovej a Michala Zsolnaya

rodákov z Tótkomlóša, žijúcich v Budapešti

a galaprogram  k 70. výročiu návratu Slovákov do zeme svojich predkov

„Teplo domova“

v MsKS Galanta