5 výročie leteckého nešťastia
Písal sa 19.január 2006. Ubehlo len deväťnásť dní z nového roku. Príslušníci Ozbrojených síl SR sa vracali na Slovensko z vojenskej misie v Kosove. O 17:15 h. vojenské letadlo AN-24 odštartovalo z letiska v Prištine a nabralo smer Košice. Na palube bolo 43 ľudí. V lietadle vládla dobrá nálada. Vracali sa predsa domov, k rodinám a priateľom. O 19:30 h. dispečeri stratili s lietadlom kontakt. To spadlo a začalo horieť na kopci Borsó - 7 km od maďarskej obce Hejce .
V tej chvíli sa začal boj o záchranu života obetí tejto katastrofy. V tej chvíli sa začal strach rodinných príslušníkov o svojich blízkých.
Slovenskom prebehla smutná správa. Každú chvílu nás médiá informovali o leteckej katastrofe. Nikoho z nás toto nešťastie nenechalo ľahostajným. Na druhý deň sa o 12:00 rozozvučali sirény a minútou ticha sme si uctili ich památku. Na obrazovke televízií a v novinách sa opakovali mená obetí :
kpt. Michal Agnut, pplk.Igor Angelovic, npor. Jan Balog, pplk.Lubos Balucha, pplk.Lubos Belak, pplk. Jozef Bigas, slob.Peter Cogan, prap.Vlastimil Cepican, des.Pavol Cigas, kpt.Marian Fabry, npor.Alexander Gaal, cat.Bronislava Gregorovicova, nrtm.Daniel Gumenicky, plk.Martin Haber, npor. Jan Hejduk, npor.Marian Illes, plk.Stefan Ivan, npor. Adriana Joppova, voj.Tomas Kardos, prap.Ondrej Keszi, rtn.Marek Kicinko, cat.Peter Komora, Mgr.Peter Kotvan, rtm.Peter Kristan, kpt.Norbert Kumancik, nprap.Robert Letko, nrtm.Karol Malatin, mjr.Lubos Martincek, des.Rastislav Novak, pplk.Miroslav Novak, kpt.Dominik Ocelka, por.Ludovit Orlicky, npor.Peter Orlovsky, por.Dusan Paluch, npor. Jana Pestova, kpt.Igor Scigel, kpt.Robert Solava, mjr.Vladimir Sopuch, pplk.Michal Stang, mjr.Robert Tulipan, kpt.Tomas Zipaj, des.Juraj Zubor.
Zo 43 ľudí na palube prežil len jediný človek : nadporučík Martin Farkaš. Mal ťažké zranenia, z ktorých sa našťastie dostal. Dnes opäť slúži vo vojenskej misii.
Medzi obeťami bol aj seredčan - plk. Štefan IVAN . Všetci, ktorí ho poznali ( vrátane môjho otca ) si na neho dnes určite spomenuli.
Stačí jeden jediný okamih, jedna jediná sekunda a život človeka vyhasne ako plameň sviečky. Dnes ten plameň sviečky horí v rodinách tých, ktorí prišli o to najcennejšie. O syna, manžela, priateľa. 5 rokov je dostatočne dlhá doba, aby sa veľký žiaľ a smútok zahojil. Ale spomienky zostávajú navždy. Rodiny a priatelia obetí nikdy nezabudnú.
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.