21.august 1968-vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa
Ondrej Urban |
Bol 21. august 1968, ručičky hodiniek sa blížili k 10:00 hod., keď sa v Seredi objavili vojenské obrnené transportéry a ďalšie vozidlá. Privítali ich nahnevaní obyvatelia, dávajúci najavo svoju nespokojnosť. Neboli to totiž vozidlá vtedajšej Československej ľudovej armády (ČSĽA), ale vozidlá Maďarskej ľudovej armády (MĽA), ktoré boli súčasťou inváznych síl piatich členských štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Maďarska, Poľska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky, aj keď účasť vojsk NDR bola odvolaná). Na operácii sa nezúčastnila armáda Rumunskej socialistickej republiky, ktorá bola tiež členským štátom Varšavskej zmluvy. Invázie pod krycím názvom Operácia Dunaj sa zúčastnilo 27 bojových divízií (12 tankových, 13 motostreleckých, dve výsadkové) a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám v počte približne 700-tisíc vojakov s 800 lietadlami, 6 300 tankami a 2-tisíc delami a raketami velil armádny generál I. G. Pavlovskij. Úlohou inváznych síl bolo potlačiť československý pokus o reformu socializmu, známy ako Pražská jar. Predstavitelia Varšavskej zmluvy v ňom videli nebezpečenstvo pre socializmus, lebo pochopili, že sa môže stať príťažlivým príkladom pre národy ich krajín a ohrozením ich vlastných mocenských pozícií. Išlo však aj o to, že jeho realizácia by viedla k odchodu Československa zo spoločenstva Varšavskej zmluvy a narušeniu mocenskopolitickej a vojensko-strategickej rovnováhy v Európe. Československo ležalo na rozhraní dvoch najväčších vojensko-politických zoskupení, NATO a Varšavskej zmluvy. Po nástupe Leonida Brežneva do čela ZSSR v roku 1964 získala vplyv skupina sovietskych maršalov, presadzujúcich skúsenosti z druhej svetovej vojny a zmenu vojenskej doktríny. V roku 1967 sa ministrom obrany ZSSR stal dovtedajší veliteľ Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy maršal A. A. Grečko. Podľa názorov týchto maršalov imperialisti pripravovali náhly jadrový útok. S rastom ich vplyvu pri rozhodovaní moskovského vedenia stúpal jeho záujem na trvalom rozmiestnení sovietskych vojsk v Československu a vyriešení skladovania jadrových hlavíc.
Väčšinu územia Slovenska obsadzovala sovietska 38. armáda pod velením generálporučíka Alexandra Majorova. Do Serede konkrétne smerovali vozidlá 33. motostreleckého pluku a 36. ženijného technického práporu zo zostavy 8. motostreleckej divízie MĽA, ktorá prekročila hranice Československej socialistickej republiky 20. augusta 1968 o 23:00 hod. po prijatí signálu Vltava 666. Jeden motostrelecký prápor 33. motostreleckého pluku a 36. ženijný technický prápor dostal za úlohu obsadiť Sereď a pacifikovať 6. ženijný pluk, dislokovaný v Seredi. Keďže po počiatočných incidentoch pri obsadzovaní oddelenia Verejnej bezpečnosti a kasární v Štúrove 63. motostreleckým plukom MĽA minister národnej obrany ČSSR generálplukovník Martin Dzúr vydal už o 24:00 hod. 20. augusta 1968 rozkaz, aby velitelia útvarov ČSĽA ponechali vojská v kasárňach, nepoužili proti inváznym jednotkám zbrane, ale poskytli im maximálnu všestrannú pomoc a armádny generál I.G. Pavlovskij zároveň nariadil neodzbrojovať útvary ČSĽA, ktoré nekladú odpor, nerozmiestňovať vojská v kasárňach ČSĽA, ale mimo hraníc obcí na prázdnych priestranstvách a nežiadať od veliteľov posádok ČSĽA dodávky pohonných hmôt a potravín, k 6. ženijnému pluku, ktorému velil podplukovník Jaroslav Ševela, prišla iba delegácia maďarského velenia. Príslušníci 6. ženijného pluku si udržali disciplínu a v súlade s rozkazom MNO zachovali pokoj. Veď ich kasárne boli obkľúčené a z palebného postavenia na halde niklovej rudy pri železničnej stanici do nich mierili tri tanky. V Seredi ešte žijú niekoľkí pamätníci, ako pplk. v. v. Ivan Vták, npráp. v. v. Michal Čmarada, npráp. v. v. Viliam Kováčik, práp. v. v. Michal Kupčík, pplk. v. v. Rudolf Tóth, mjr. v. v. Ladislav Ladics, ktorí spomínajú na akcie nenásilného odporu voči okupácii v seredských kasárňach, ako imitovanie cvičných jázd buldozérov na ihrisku a rozmiestnenie podvalníkov na nástupišti útvaru s cieľom zabrániť pristávaniu vrtuľníkov. Jednotky 36. ženijného technického práporu si vybudovali poľný tábor v okolí dnešných kasární Váh a Kempingu a do 25. októbra 1968 sa postupne stiahli do Maďarska. 16. októbra 1968 bola podpísaná Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území Československej socialistickej republiky, na základe ktorej zostalo v ČSSR vyše 75 000 sovietskych vojakov v zoskupení nazvanom Stredná skupina sovietskych vojsk. Jej prvým veliteľom sa stal generál Majorov. Rozmiestnenie Strednej skupiny sovietskych vojsk v ČSSR malo vplyv aj na seredskú posádku. ČSĽA musela uvoľniť objekty v posádke Mladá, kde bola dovtedy dislokovaná jej 13. tanková divízia. Tá bola premiestnená na Slovensko s veliteľstvom v Topoľčanoch a do seredských kasární v priestoroch súčasného Múzea holokaustu pribudol od 10. októbra 1968 jej 1. ženijný prápor. Z Komárna bol od 15. októbra 1968 do Serede presunutý 2. prápor pásových samohybných súlodí, ktorý sa ale k 1.9.1969 vzhľadom na nevyhovujúce ubytovacie podmienky presťahoval do Kamýka nad Vltavou.
Sovietske vojská odišli až po novembri 1989. Posledný vojenský transport z územia bývalého Československa vypravili 19. júna 1991. V Seredi si invázia našťastie nevyžiadala životy, ale v celom bývalom Československu do konca roka 1968 prišlo podľa historikov o život až 135 obetí, na Slovensku to bolo 30 obetí. Ťažko zranených bolo približne 500 ľudí. Počet obetí, ktoré zomreli v Československu v dôsledku invázie vojsk Varšavskej zmluvy do definitívneho odchodu sovietskej armády v roku 1991, dosiahol podľa najnovších výskumov číslo 406.
Na strane inváznych vojsk došlo tiež k stratám životov. Pramene uvádzajú od 21. augusta do 20. septembra 1968 počet 110 mŕtvych, z toho 98 príslušníkov Sovietskej armády, 7 príslušníkov Poľskej ľudovej armády, 1 príslušník Bulharskej ľudovej armády a 8. motostrelecká divízia MĽA stratila 4 príslušníkov, z toho jeden sa utopil pri prevrátení tanku do rieky Ipeľ, jeden zahynul pri nesprávnej manipulácii so zbraňou, jeden dostal infarkt a posledný spáchal samovraždu, kvôli nešťastnej láske.
Ako ďalší dôsledok invázie treba pripomenúť, že ďalšie tisíce občanov ČSSR síce neprišli o život, ale stali sa obeťami čistiek a perzekúcie z politických príčin formou preverovania činnosti v roku 1968 a postoja k okupácii. Z ČSĽA prepustili po augustových udalostiach v roku 1968 v dvoch vlnách takmer 12 000 vojakov z povolania a občianskych zamestnancov vojenskej správy, z toho na Slovensku približne 1200.
Autor:
podplukovník v. v. Ing. Ondrej Urban
predseda Zväzu vojakov SR - klub Sereď
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.