10 rokov v EÚ - čo to Slovensku prinieslo?
Andrej Králik, Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku |MM| Budúci týždeň si Slovensko pripomenie 10. rokov členstva v EÚ. Určite budeme svedkami rôznych vyhlásení, či analýz, občanov však nepochybne zaujíma aj praktický prínos pre ich bežný život. Napríklad to, koľko sa z eurofondov opravilo škôl a nemocníc, koľko kilometrov ciest a železníc sa postavilo, ako EÚ podporila nákup nových vlakov, či električiek a pod. Ďalšou oblasťou je pohľad Slovákov na EÚ – čo pre nich EÚ znamená, čo považujú za prínos integrácie, ktoré práva z občianstva v EÚ si vážia a pod. Aj na tieto otázky nájdete konkrétne odpovede v priloženom materiáli.
- - -
Prínos EÚ pre SR – 10 rokov v EÚ
a) Kvantifikácia dopadov členstva
Celkovo bolo z fondov politiky súdržnosti v rokoch 2004 – 2013 vyčlenených 12,86 miliárd eur. Prostriedky zo zdrojov EÚ predstavujú takmer 80% verejných investícií na Slovensku.
Dopravná infraštruktúra je kľúčová pre rozvoj regiónov i pre atraktivitu Slovenska pre investície.
Od roku 2004 sa z eurofondov postavilo vyše 100 km diaľnic a rýchlostných komunikácií, ďalších 112 km je vo výstavbe.
Podarilo sa postaviť alebo zmodernizovať vyše 1830 km ciest I., II,. a III. triedy.
Zmodernizovalo sa vyše 100 km železníc, ďalšie desiatky km sú vo výstavbe.
Eurofondy to nie sú len moderné cesty a železnice. EÚ podporuje aj nákup nových vlakových súprav a obnovu vozového parku. Z eurofondov SR mohla zaobstarať 61 nových vlakov. V Bratislave sa z eurofondov vymení celý trolejbusový park (80 moderných nízkopodlažných trolejbusov) a zaobstará sa nákup 30 električiek a 15 vlakových súprav pre prímestskú dopravu, čím sa úroveň MHD dostane na úroveň iných európskych metropol. Košice sa môžu tešiť na 23 nových električiek, obnovu električkových tratí, nové trolejbusy a prímestské vlaky.
Vďaka eurofondom môžu naše deti študovať v dôstojných priestoroch. Zmodernizovalo sa vyše 1020 škôl.
Veľmi citeľný dopad má členstvo v EÚ na zdravotníctvo a sociálne služby. Z európskych fondov sa zmodernizovalo 56 nemocníc a 208 zariadení sociálnej starostlivosti.
Ťažko by sme na mape Slovenska hľadali mesto, či obec, ktoré nemali prospech z európskych fondov. Svedčia o tom aj obnovené centra miest, vynovené námestia, opravené budovy, vysadená zeleň, zmodernizovaná infraštruktúra. EÚ podporila regeneráciu 843 sídel a verejných priestranstiev.
Z eurofondov sa podporil vznik 130 000 nových pracovných miest.
Predpokladom pre tvorbu nových pracovných miest sú investície do priemyselného rozvoja i do vedy a výskumu. Z európskych prostriedkov sa postavilo 26 priemyselných parkov a poskytlo priamu podporu pre vyše 572 malých a stredných podnikov. Podpora smerovala pre 116 vedeckých inštitúcií, ako aj na podporu inovačných aktivít v podnikoch (30 projektov, z toho 26 malých a stredných podnikov).
EÚ dala výrazný impulz cestovnému ruchu, podporilo sa takmer 500 zariadení. Tieto investície pomáhajú zvýšiť atraktivitu regiónov, zvýšiť príjmy z cestovného ruchu a vytvoriť nové pracovné miesta.
V oblasti životného prostredia EÚ podporila výstavbu a obnovu takmer 1 600 km novej kanalizačnej infraštruktúry a 230 projektov na zníženie znečistenia vzduchu. Zrekonštruovalo sa 24 čistiarní odpadových vôd. Vďaka prostriedkom z EÚ sa výrazne zvyšuje odolnosť Slovenska voči povodniam. V oblasti protipovodňových opatrení EÚ podporila celkovo 99 projektov vo výške 128 860 991 €. SR čerpala aj z Fondu solidarity EÚ, cez ktorý EÚ poskytuje pomoc členským krajinám v naliehavých situáciách, akými sú napríklad veľké prírodné katastrofy. Slovensko čerpalo z Fondu solidarity v súvislosti ničivou víchricou v Tatrách v roku 2004 (5,7 mil. eur) a s povodňami v roku 2010 (20,4 mil. eur).
V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a rozvoja vidieka sa medzi slovenských poľnohospodárov rozdelilo 4,848 mld. eur (2004-2013).
EÚ je motorom študentskej mobility. SR sa aktívne zapojila do úspešného programu Erasmus. Vďaka nemu od roku 2004 mohlo vycestovať vyše 17 500 študentov a ďalších 3000 študentov absolvovalo zahraničnú praktickú stáž v podnikoch. Na výmenné programy vycestovalo 6237 vysokoškolských učiteľov zo Slovenska.
Zviditeľneniu mesta i regiónu prispel projekt Košice – Európske hlavné mesto kultúry. Finančná podpora smerovala do 20 investičných projektov v celkovej výške 55 mil. eur.
Vstupom do Schengenu sa všetky hranice SR s výnimkou hranice s Ukrajinou stalo vnútornými hranicami EÚ. Inými slovami, na 94% našich hraníc odpadli hraničné kontroly, uľahčil sa voľný pohyb osôb i tovaru.
Vďaka tlaku Európskej komisie na mobilných operátorov, poklesla cena roamingových hovorov a SMS o 80%. Používanie mobilného internetu v zahraničí (dátový roaming) zlacnelo o 91%.
b) Verejná mienka
1. Čo znamená EÚ pre občanov SR
Európska únia pre väčšinu Slovákov znamená euro (53%) a slobodu cestovať, študovať a pracovať kdekoľvek v EÚ (53%). Pre 22% občanov EÚ znamená silnejšie slovo vo svete a pre 18% slovenských občanov únia znamená mier.
2. O ktoré práva sa Slováci zaujímajú
Slováci sa z práv, ktoré im vyplývajú z občianstva Európskej únie, najviac zaujímajú o prácu v inej krajine EÚ (49%) a o život v inej krajine EÚ (46%). Na treťom mieste je získanie lekárskej pomoci v inej krajine EÚ (38%).
3. Pozitívne výsledky európskej integrácie
Slováci ako jeden z dvoch najpozitívnejších výsledkov európskej integrácie označili voľný pohyb ľudí, tovaru a služieb v EÚ (75%). Na druhé miesto Slováci zaradili euro (47%), na tretie miesto sa dostal mier medzi členskými štátmi EÚ (40%).
Väčšina Slovákov vníma členstvo SR v EÚ pozitívne. Takmer dve tretiny populácie Slovenska (66,3 %) si myslí, že vstup Slovenska do Európskej únie bolo správne rozhodnutie.
4. Pocit euroobčianstva
Slováci sú v rámci EÚ tradične nadpriemerne proeurópski, 66% Slovákov sa cíti byť občanom EÚ.
5. Akú Európsku úniu chcú občania
Výrazná väčšina občanov Slovenskej republiky (78%) súhlasí s existenciou Európskej hospodárskej a menovej únie s jednotnou menou – Eurom.
Na Slovensku má výraznú podporu aj vytvorenie spoločnej zahraničnej politiky 28 členských štátov EÚ (76%) a spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky členských štátov EÚ (85%).
Väčšina Slovákov podporuje ďalšie rozširovanie Únie (51%). V
Tieto čísla potvrdzujú tradične silnú podporu slovenských občanov pre procesy európskej integrácie.
Pokiaľ ide o nastavenie hlavných cieľov EÚ, najväčšia skupina slovenských respondentov (27%) si myslí, že pre európske inštitúcie a európskych politikov je hlavným cieľom rozvíjať ekonomiku EÚ a zrýchľovať jej rast. Súčasne si najväčšia skupina respondentov (37%) na Slovensku myslí, že hlavným cieľom by malo byť zlepšenie životnej úrovne všetkých občanov EÚ.
Väčšina (51%) slovenských respondentov dokonca súhlasí s názorom, že „EÚ by sa mala ďalej rozvíjať do federácie národných štátov“.
Súčasne väčšina Slovákov hľadí na budúcnosť Európskej únie optimisticky.
6. Čo robí EÚ v čase krízy
Väčšina (59%) slovenských občanov si myslí, že EÚ vytvára podmienky na tvorbu väčšieho počtu pracovných miest v Európe.
Taktiež väčšina (53%) občanov SR si myslí, že EÚ uľahčuje podnikanie v Európe.
Väčšina občanov SR (59%) si myslí, že EÚ pomáha riešiť globálne hrozby a výzvy, a tiež že EÚ pomáha chrániť svojich občanov (64%).
54% občanov v SR si myslí, že z dlhodobého hľadiska bude EÚ vďaka kríze silnejšia.
V EÚ28 sa týmto výrokom stotožnilo iba 45% respondentov. Nesúhlasila tretina (33% v SR, 35% v EÚ28).
Komentáre k článku:
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne porušoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uložený do archívu.
dnes 9:32 - Nemka sa domáhala preplatenie 140,5 dňa dovolenky, ktorú si jej muž počas svojho života nestačil vybrať.
Ani po smrti nestráca zamestnanec právo na platenú dovolenku. Rozhodol tak Európsky súdny dvor v Luxemburgu. Súd prejednával prípad Nemky, ktorá sa domáhala preplatenie 140,5 dňa dovolenky po svojom zosnulom mužovi. Súd rozhodol, že na vyplatenie má ako dedička plný nárok.
Nemecké súdy nárok ženy zamietli s odvolaním sa na miestnu právnu úpravu, ktorá stanovuje, že pracovná zmluva zaniká úmrtím zamestnanca. Súd v Luxemburgu však uviedol, že európska legislatíva je nadradená tej národnej, a teda "neúmyselná smrť zamestnanca nesmie retroaktívne viesť k úplnej strate nároku na každoročnú platenú dovolenku".

To, ze sa u nas eurofondy casto zneuzivaju nieje problem EU ale tych ludi co ich riesia a tych so volime MY. Cize to ako sa mame je v nasoch rukach ktore tych ludi volia. Tak sa prosim prestanme vyhovarat na niekoho kto nam ublizuje, ale zacnime sa zaujimat o vyuzivanie eurofondov, aby sa co najmenej vyuzivalo na blbosti. Zacnime volit ludi, ktori EU nevnimaju ako moznost naplnenia si vrecka, ale ako sancu pre zlepsenie zivotu u nas. Je to v nasich rukach, tak sa nevyhovarajne na zlu EU.
ludia kupia?Je to vzdy o peniazoch,taku cestu sme si vybrali .A to co spominate,chudobny a bohaty,to je problem celosvetovy.Za taky stav,aky panuje na Slovensku,za to nikto iny nemoze,len Slovaci sami.Korupcia,zavist,vychcanost,neprajnost,neochota atd.I tuna na SOL,citate niekedy ako sa ludia tituluju,ako si nadavaju,a hlavne aky su netolerelantni voci sebe?Takze,nie EU,ale my sami.
Súhlasím s tým, že Slovensko je príliš malé aby si vyberalo či ostať izolované alebo sa začleniť k spolkom ako EU či NATO.Bohužiaľ, celkový vstup Slovenska do EU mi skôr pripomínal bezpodmienečnú kapituláciu, pretože veľa krajín, ktoré do únie vstúpili si stanovili aj pdomienky, čo zato.Len my nie, vďaka M.Dzurindovi, ktorý podpísal čo mu dali na papier.Od 1989 sme systematicky zlikvidovali poľnohospodárstvo.Nebyť toho, sme dodnes sebestačný čo sa plodín týka.Samozrejme nie všetkých.Priemysel, gro priemyslu padlo vďaka Havlovi a odvtedy sa tu vlastne okrem automobiliek a elektronického priemyslu nepostavilo nič.Že sa jedná o najzraniteľnejšie odvetvia sme pocítili ihneď po vypuknutí krízy.Bolo by dobré sa konečne dočkať odpovedi od našich mocipánov, prečo aj 10 rokov po vstupe do EU sme prakticky najväčší žobráci.Polovica dôchodcov a mladých rodín zápasí o prežitie, stredná trieda už skoro neexistuje.Stále viac a viac mi toto celé pripomína stredovek, kde aj vtedy boli len veľmi bohatý a veľmi chudobný.Ktorým smerom sa uberáme my Slováci, myslím nie je ani potrebné moc hovoriť.A či sme viac ostali ako získali, tak o tom si dovolím veľmi pochybovať.Vzhľadom na politiku z Brussellu, si dovolím tvrdiť, že sme po dlhšej dobe len vystriedali formu diktatúry.Z komunistickej, na kapitalisticko - koloniálnu.Svedčí o tom aj fakt, že viac ako 40000 ha pôdy je už v rukách zahraničných majiteľov a cudzí politici nám diktujú čo máme vyrábať, pestovať,koho voliť a o chvíľu možno aj to čo si máme myslieť.Je však jedna vec, ktorú ani únia nevymaže.Je to jej vlastná história, predovšetkým kto ju založil a kto bol jej prvým prezidentom :-)) pre viac info pripájam link
http://www.porada.sk/t200938-nacisticke-korene-europskej-unie-vsetko-zdokladovane.html
Od roku 2004 sa u nás priemerné ceny palív a potravín zdvihli min. o 30-40%.V prípade niektorých potravín alebo doplatkov za lieky je to aj 100%.Čo už tak rapídne nestúpalo, boli naše platy.Napriek možnostiam, ktoré únia priniesla, a aj zvýšenému počtu zahr. investorov, platy akoby zmrzli.Najsmutnejším faktom je, že naši politici sem nalákali a aj naďalej ťahajú investorov práve na nízke mzdy a nelogické úľavy na daniach či dotáciách na pracovníkov.Zo spomínanej sumy 12,86 miliárd eur by ľudí iste zaujímalo, koľko ich bolo využitých reálne na projekty, ktoré nejak posunuli krajinu vpred a koľko sa nenávratne stratilo v bezodných dierach korupcie a podvodných obchodov.Opravené cesty, železnice, nemocnice, teraz budem veľmi skeptický, ľudia cestujú po krajine bohužiaľ navštevujú aj lekárov aj nemocnice a podľa toho čo je až príliš často medializované nemám pocit, žeby sa tak rapídne opravovalo alebo stavalo.Určite sa urobilo veľa ale stále je to nepomer k tomu, čo sa mohlo urobiť, no financie sa jednoducho rozkradli.V článku autor zabudol opomenúť, že sa musíme skladať na dlhy iných krajín ako je napr. Grécko, Portugalsko, či Španielsko.Krajiny, kde sa ľudia mali neporovnateľne lepšie a kde sa doslova rozhádzali miliardy eur na rôznych dávkach, či dôchodkoch, ktoré nikto nekontroloval.O tom môžu naši občania iba snívať.Pravda ako ktorí.Niektorí aj tu ryžujú na systéme na úkor všetkých.Európska únia ako taká má však aj plusy.Umožnila tisíckam Slovákov nájsť prácu a domov v zahraničí, ale má aj svoje nevýhody a tích je v poslednej dobe viac než dosť.Ostáva len dúfať, že inštitúcie ako europarlament raz nájdu spôsob ako viesť politiku pre ľudí, nie proti nim.Zatiaľ však je to len najdrahšia inštitúcia v Európe, ktorá nás stojí z roka na rok viac a viac peňazí.Nigel Farrage, známy euroskeptik raz uviedol, že ak sa nezmení štýl politiky v europarlamente, o 20 rokov Európa nebude mať dosť financií ani nato aby pokryla náklady na jeho fungovanie a mzdy či renty pre terajších alebo býv. europoslancov.
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









