„Zlaté“ Rodinné balenie Fóra humoristov (Napokon prišli aj črievičky)

Vo štvrtok 9. novembra 2017 sa v čitárni Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave uskutočnilo ďalšie Rodinné balenie Fóra humoristov. Fórum humoristov je literárny klub,  fungujúci pri spomínanej knižnici. Ide o otvorené zoskupenie ľudí, ktorí humor tvoria – píšu či kreslia – a tých, ktorí humor a satiru majú radi. Rodinné balenie je talkshow. Pôvodne spočívala vo výbere hostí na rodinnom základe. V súčasnej dobe je už okrem pokrvného príbuzenstva možné aj „príbuzenstvo“ na duševnej báze. Autorka nápadu a moderátorka Eva Jarábková-Chabadová si pozýva zaujímavých hostí, ktorých spája určitá príbuznosť a kladie im humorne ladené otázky. Tentoraz malo Rodinné balenie názov AU, Au, Au alebo Všetko o zlate. Moderovali ho Eva Jarábková-Chabadová a Peter Dobák. Privítali vzácnych hostí: Máriu Linkešovú a Matúša Alberta. O hudobnú zložku podujatia sa postarali Pavel Opatovský a Jozef „Laci“ Pagáč. Podujatie sa konalo s finančnou podporou Fondu na podporu umenia.

Na novembrové Rodinné balenie som pricestovala z Bratislavy s malým fotoaparátom a s veľkou nervozitou, či prídem načas. Napokon som nielen stihla začiatok podujatia, ale sa mi aj ušlo veľmi dobré miesto na sedenie. Sedelo sa mi veľmi príjemne – veď som bola v príjemnej spoločnosti mnohých svojich známych z literárneho sveta.

Rodinné balenie odštartoval Peter Dobák vetou: „Ľudia zlatí, začíname!“ Potom privítal autorku ústrednej myšlienky, zlatú moderátorku Evu Jarábkovú-Chabadovú. Moderátorka to okomentovala, že z Let´s Dance prevzal predstavu, že vždy treba predstaviť nasledujúci pár. Ako povedala, do Rodinného balenia prichádzajú ľudia jednej krvnej skupiny, spoločných záujmov. Dnes, na novembrovom Rodinnom balení, víta hostí a hudobníkov a zároveň dobrých priateľov. Eva Jarábková-Chabadová vyzvala všetkých ľudí z obecenstva, aby porozmýšľali, či v ten deň spomenuli zlato. Ozvalo sa zvolanie, že zlatú žilu... Peter Dobák si zase spomenul na zlatý rez, čo je vlastne iracionálne číslo s mnohými zaujímavými vlastnosťami. Označuje sa písmenom φ (fí) gréckej abecedy.   Keď začal jeho využitie vysvetľovať, Eva Jarábková-Chabadová ho žartom zahriakla, aby okamžite prestal, pretože nikto nie je zvedavý na jeho vzťahy s priamkou a úsečkou. Jej napadli napríklad slovné spojenia „zlaté slová“, „zlaté deti“, „zlatá mladosť“. Ja som si povedala, zlatý autobus, ktorý ma v pohode priviezol do Trnavy.

Nasledoval prvý hudobný vstup chlapcov so zlatom v hrdle – Pavla Opatovského a Jozefa „Laciho“ Pagáča. Išlo o skladbu Valčíček od kapely Brontosauři. Pavel Opatovský prisľúbil, že v tomto Rodinnom balení bude nielen veľa humoru, ale i veľa dobrej muziky.

Moderátorka skonštatovala, že spojenie ľudí so zlatom bolo intenzívne v každej dejinnej dobe. Vzniklo dokonca slovné spojenie „zlatý vek“. Je zbytočné hádať sa, či prv bola sliepka alebo vajce. Úplne najskôr bolo zlaté vajce, a potom všetko ostatné... Tiež nám všetkým poradila, že máme čo najrýchlejšie utekať, keď nám niekto povie: „Zlato moje, z lásky by som ťa zjedol!“

Peter Dobák potom privítal prvú hostku, doc. Ing. Máriu Linkešovú, PhD. z Katedry chémie Pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity. Svoje tituly získala hlavne v oblasti anorganickej chémie. Ona i moderátor mali oblečené špeciálne tričká s vyobrazením periodickej tabuľky chemických prvkov, kde bolo zvýraznené zlato. Eva Jarábková-Chabadová poznamenala, ako sa bála, že inžinier (Peter Dobák), bude prednášať sám... Mária Linkešová skonštatovala, že našťastie má učiteľsky vytrénované hlasivky, a tak pre ňu nebude problém prednášať. Zlato, ako povedala, je kráľ kovov, kov kráľov a sprevádza nás už celé tisícročia. Dozvedáme sa o tom hlavne vďaka záhrobnej výbave, ktorá sa dávala zámožným mŕtvym do hrobov pre potreby posmrtného života. Najstaršie takéto zlaté predmety sa našli vo Varne a pochádzajú z obdobia asi 4600 rokov pred naším letopočtom.

Na otázku Petra Dobáka, čo je to zlato, Mária Linkešová odpovedala, že zlato zaujíma 79. miesto v periodickej tabuľke chemických prvkov. Patrí medzi ušľachtilé kovy, a teda nereaguje takmer s ničím (výnimkou je napríklad lúčavka kráľovská, kyanid draselný a kyanid sodný). Chemická značka zlata je Au. Zlato sa dá rozpustiť napríklad v ortuti a takýto roztok sa nazýva amalgám. Prednosťou zlata je jeho veľmi vysoká kujnosť a ťažnosť – možno z neho vytvoriť tenučký priesvitný pliešok. S 1 cm³ zlata možno pozlátiť jazdeckú sochu (koňa aj jazdca) v životnej veľkosti. Teplota topenia zlata je 1064,43 °C a jeho teplota varu je 2807 °C.

V prírode sa zlato vyskytuje v zemských hlbinách i v riečnych nánosoch, pretože ho často vyplaví voda. Peter Dobák okamžite položil dôležitú otázku: „Jak ho odtiaľ dostaneme?“ Odpoveďou bolo: zbieraním v zlatonosnej rieke za pomoci zvieracích kožušín (báj o kolchidskom zlatom rúne), ryžovaním za pomoci ryžovacích panvíc a žľabov (takto sa však dalo väčšinou získať iba málo zlata a bolo to prácne), zachytávaním zlata na rastlinách a ťažbou v baniach. Peter Dobák žartoval, že Mária Linkešová je taká zanietená prednášajúca, že od neho chcela, aby doniesol do knižnice ryžovací žľab, ktorý meria asi 4 metre. Neskôr sme sa dozvedeli, ako ťažili zlato Rimania za vlády Júlia Cézara na území dnešného Španielska. Bol to veľmi prácny postup a bol náročný i finančne. Vtedajší geológovia našli výdatnú zlatú žilu. Podkopali celú horu a nechali ju zrútiť sa do údolia. Údolie prehradili a závalové územie zatopili sústavou vodných štôlní, ktorými musela voda tiecť silno a prudko. Na dne zaplaveného údolia vykopali výpusty a vystlali ich konármi rastliny - útesovca európskeho (latinsky Ulex). V nich sa zlato zachytávalo. Väčšie kusy pozbierali. Potom rastliny vysušili a spálili. Z popola potom ostatné zlato vyplavili. Toto si mohli, samozrejme, ako poznamenala Eva Jarábková-Chabadová, dovoliť len veľmi bohatí ľudia, hlavne panovníci.  

V časoch zlatých horúčok mohli hľadať zlato aj obyčajní, prostí ľudia. Dá sa povedať, že zlaté horúčky sa vyskytli na všetkých svetadieloch a mali veľa spoločného – pracovné postupy, ťažobné zákony, módu. V Kalifornii sa začala v roku 1848 prvá zlatá horúčka. Okrem zlatokopov tam prichádzali aj obchodníci za vidinou zisku. Vybral sa tam aj mladý obchodník s látkami Levi Strauss. Okrem drahých látok viezol aj celtovinu na výrobu stanov. Po ceste ho prepadli banditi a okradli ho. Ostal mu len šijací stroj a celtovina. Keď prišiel medzi zlatokopov, zistil, že potrebujú pevné pracovné nohavice a že je na to celtovina ako stvorená. Tak v roku 1850 ušil prvé džínsy. Ich názov „jeans“ vznikol podľa názvu materiálu, z ktorého boli ušité: „janovské plátno“. V roku 1851 vypukla druhá zlatá horúčka v Austrálii. V južnej Afrike boli najprv objavené diamanty, a v roku 1886 sa našlo i zlato a prišla tretia zlatá horúčka. Mesto Johannesburg pôvodne vzniklo z malého tábora zlatokopov. Najmenej významná, len dva roky trvajúca, ale najznámejšia, bola zlatá horúčka za polárnym kruhom v USA. V roku 1886 boli vyryžované väčšie množstvá zlata na riekach Klondike a Yukon. Vybralo sa tam asi 100 000 zlatokopov, pričom skutočne ich zbohatlo možno ani nie 500. Zlatokopi si museli do nehostinnej oblasti priniesť všetko na chrbtoch, hlavne potraviny. Polícia kontrolovala, či majú toľko jedla, koľko treba. Dnes sa do týchto končín vypravujú turisti a stojí tam pár zrubov ako spomienka na hľadačov zlata.

Peter Dobák sa zaujímal, v akých formách sa zlato v prírode vyskytuje. Mária Linkešová odpovedala, že ako nugety (najväčší sa našiel v Austrálii a vážil 235 kg), pliešky (zlatinky) alebo ako zlatonosná hornina. Čo sa týka spracovania, zlato sa čistí od prímesí, roztaví sa, vyrobia sa z neho napríklad tehličky a je pripravené na ďalšie použitie. Významným obdobím chémie bola alchýmia. Toto obdobie trvalo približne od roku 400 p. n. l. až do 16. storočia n. l.. Alchymisti sa okrem iného snažili vyrobiť zlato. Chemické metódy získavania zlata z rudy sú amalgamácia (používala sa už v antických časoch, ale hlavne v stredoveku) a kyanizácia (najnovšia priemyselná metóda). Zo zlatonosnej rudy sa dá malé množstvo zlata pomerne jednoducho získať aj domácou výrobou.

Staršou jednotkou rýdzosti používanou pre zlato a iné drahé kovy je karát. Čisté zlato má rýdzosť 24 karátov, teda predmet tvorený zo 100 % čistým zlatom má 24 karátov. Ak má predmet 14 karátov, tvorí ho zo 14/24 zlato a z 10/24 iný kov. 14/24 vyjadruje podiel zlata na celkovej hmotnosti predmetu. Modernejšie je označenie pomocou tisícin hmotnosti. Označenie Au 0,585 teda znamená, že predmet je zo 14-karátového zlata, moderné označenie 14-karátového zlata je 585/1000. Niečo iné sú diamantové karáty, ktoré označujú hmotnosť diamantov. 1 diamantový karát je 0,2 g. Názov „karát“ vznikol podľa názvu plodov rohovníka obyčajného, ktorý poznáme aj pod názvom svätojánsky chlieb alebo karob. Semená karobu majú spravidla rovnakú váhu (0,195 g) a ľudia v staroveku ich používali ako závažia, keď vážili zlato, striebro a drahé kamene.

Mária Linkešová napokon tiež vysvetlila, ako možno malé množstvo zlata z rozomletej zlatonosnej rudy amalgamáciou získať aj doma za pomoci kusa jelenice, veľkého surového zemiaka a malého množstva ortuti. Eva Jarábková-Chabadová poznamenala, že zemiak je vlastne „slovenské zlato“.

Peter Dobák sa zaujímal, na čo všetko sa zlato používa. Podľa jeho názoru je železo z pragmatického hľadiska určite užitočnejšie. Spomenul i pesničku kapely Olympic Otázky, v ktorej sa spieva „...proč je zlato drahý kov...“. Ako povedala Mária Linkešová, využitie zlata je mnohoraké. Neslúži len na výrobu šperkov a zlatých tehál, či na tezauráciu, ale používa sa aj v medicíne (na výrobu liekov, implantátov, v stomatológii), v elektrotechnike, v astronómii, v kozmonautike... Mária Linkešová spomenula i technické zlatnícke práce: odlievanie, tepanie, granuláciu, filigrán. Zlato bolo kedysi kovom kráľov, len králi ho mohli ťažiť a mať zlaté poklady (napr. poklad kráľa Šalamúna, Tutanchamonov poklad, poklady juhoamerických kráľov). Zlato však bolo i kovom bohov, v predstavách ľudí bolo napríklad často spájané so slnkom, slnečným bohom (staroveký Egypt – Ra, staroveké Grécko – Hélios...). Zaujímavé poznatky, s ktorými sme sa v tento večer zoznámili, pochádzajú z tohto zdroja: LINKEŠOVÁ, M. (HORNÁČKOVÁ, A.) Kapitoly z histórie zlata. 1 – 4. Biológia, ekológia, chémia, 2009, 13 (1 – 2) str. 23 – 30, (3 – 4) str. 21 – 30. ISSN 1338-1024.

Eva Jarábková-Chabadová na záver skonštatovala: „Všetci sme na tom rovnako – zlato sme si nevyrobili.“ Mária Linkešová svoje zaujímavé rozprávanie zakončila slovami, že zlatom sú pre ňu členovia jej rodiny.

Nasledovala pieseň v podaní hudobných hostí – Games People Play, ktorej autorom je Joe South. 

Eva Jarábková-Chabadová potom ohlásila druhého hosťa, ktorého si Peter Dobák tiež dokonale naštudoval. Ten vzápätí prišiel v novom tričku – bolo čierne s vyobrazením zlatých rúk. Hosťom bol totiž Mgr. Matúš Albert, ktorý je od roku 2005 trénerom Gym Štúdia Albert. Zakladateľom Gym Štúdia Albert je jeho otec Bc. František Albert. Prvú posilňovňu vytvoril už v 80. rokoch zrekonštruovaním budovy, pôvodne využívanej ako WC. Bc. František Albert je okrem iného tréner 1. triedy pre kulturistiku, fitness a silový trojboj, športový a rekondičný masér, národný rozhodca pre silový trojboj a tlak na lavičke a zakladateľ silového päťboja žiakov stredných škôl. Titul Bc. získal v odbore Fyzioterapia, balneológia a liečebná rehabilitácia. Na Rodinnom balení bol tiež prítomný. Mgr. Matúš Albert, ktorý mal tiež špeciálne čierno-zlaté tričko, je inštruktorom 2. stupňa pre fitness, medzinárodný rozhodca pre silový trojboj a tlak na lavičke, vysokoškolský pedagóg (VŠP-Jihlava, UCM Trnava) a prezident AWPC-Slovakia. Titul Mgr. získal v odbore Verejné zdravotníctvo a titul Bc. v odbore Fyzioterapia, balneológia a liečebná rehabilitácia. Preto tie zlaté ruky. Tento rok je práve 25. výročie založenia Gym Štúdia Albert. Je to rodinná firma, trénerkou v ňom je aj Mgr. Zuzana Benková, sestra Matúša Alberta, ktorá je aj trénerkou Evy Jarábkovej-Chabadovej. Tá si cvičenie veľmi pochvaľuje, a to bol tiež dôvod pozvania členov tejto rodiny do Rodinného balenia.

Eve Jarábkovej-Chabadovej sa napríklad páči, že v Gym Štúdiu Albert neexistujú žiadne vekové kategórie, sú tu vlastne len dve kategórie: Cvičíš – Necvičíš. Zaujímalo ju, či môžu prísť cvičiť aj hendikepovaní. Matúš Albert odpovedal, že on sám bol od 7. triedy základnej školy oslobodený od telesnej výchovy. Samozrejme, pracujú aj s ľuďmi s hendikepom. Eva Jarábková-Chabadová poznamenala, že toto je krátka prednáška o umení. Ako sa udržať pri živote.

Nasledoval tretí hudobný vstup: pesnička Medulienka, ktorú preslávil Pavol Hammel.

O tom, čo nasleduje, keď človek príde do Gym Štúdia Albert po prvýkrát, Matúš Albert povedal, že si spolu sadnú v pracovni na 30-60 minút. Človek rozpovie, aké má zdravotné problémy a životný štýl. Na základe toho vypracujú sumár: ako by sa dalo cvičiť, ako sa stravovať, čo chceme zmeniť, čo sa dá zmeniť... Evu Jarábkovú-Chabadovú zaujímalo, či tréner vidí na prvý pohľad telesné deformity u človeka, napríklad na ulici. Odpoveďou bolo, že niekedy áno, ale tréner nikoho neoslovuje, počká, kým človek príde sám do Gym Štúdia. Moderátorka Matúša Alberta požiadala, aby pomenoval zásadné veci, ktoré v životnom štýle robíme zle. Síce sa dobrými radami aj tak riadiť nebudeme, ale aspoň budeme robiť nesprávne veci s horším svedomím.  Matúš Albert jednoducho odpovedal, že pre zdravý životný štýl je nevyhnutná primeraná fyzická aktivita, vyvážená strava (hlavne sa neprejedať) a psychická pohoda. Prechádzku určite nikomu žiadny lekár nezakáže. Peter Dobák zažartoval, že hlavne treba hovoriť o rýchlych a o pomalých glycidoch. To určite všetci pochopia...

Eva Jarábková-Chabadová prešla na tému, že Gym Štúdio Albert je spojené aj s vrcholovým športom. Matúš Albert je prezident AWPC-Slovakia. Je to Slovenská amatérska federácia silového trojboja. Je určená pre amatérskych pretekárov v silovom trojboji a tlaku na lavičke. Reprezentanti Gym Štúdia Albert vybojovali na Majstrovstvách Slovenska, Európy a sveta úctyhodný počet zlatých medailí.  Matúš Albert sa zasmial, že Evičku ešte nepresvedčili. Jeho otec poznamenal, že to chce len čas.

Takto s úsmevom na perách nastal záver „zlatého“ Rodinného balenia. Moderátori poďakovali všetkým hosťom a prišiel zlatý klinec programu – záverečná pieseň Zlaté střevíčky, ktorú si s hudobnými hosťami zaspievalo aj obecenstvo. Ako povedal Pavel Opatovský, túto pesničku sa mali naučiť za domácu úlohu. Eva Jarábková-Chabadová prisľúbila, že nabudúce nám chytia nejakú zlatú mušku z tých, ktoré okolo nás lietajú. Úplný záver podujatia patril dekorovaniu: Mária Linkešová, Matúš Albert, jeho mama Alena, František Albert i hudobníci dostali „zlaté“ čokoládové medaily. Ako posledná zaznela pesnička La Bamba od Los Lobos.

Keď som sa poberala z Knižnice Juraja Fándlyho na stanicu, pod nohami mi občas zašuchotal nejaký zlatožltý list. Mám rada jesenné lístie. Je to akoby zlatá medaila za moje články a básničky.