" Obratom som sa ho cez súkromnú správu spýtal, kde sa stratil Maroš Suchár. Odpoveď neprišla dodnes." - Milan Žitny
Dnes prinášam jeden zo statusov na sociálnej sieti, ktorý by aspoň trošku mohol otvorit oci všetkým čitateľom mysliacim si, že slušne vystupujúci no na otázky občanov neodpovedajúci ľudia pri moci sú čistí a myslia to s nami a našim spoločným majetkom len dobre...
Nedávno ma tu na FB požiadal istý bývalý politik Združenia robotníkov Slovenska (ZRS, pozri wikipedia) o priateľstvo. Obratom som sa ho cez súkromnú správu spýtal, kde sa stratil Maroš Suchár. Odpoveď neprišla dodnes. Bývalý politik totiž veľmi dobre vie, kto je, či bol, Martin Suchár. Bol to jeho biely kôň počas privatizácie, za ktorým sa skrýval, aby nikto nevidel, že ten usmievavý a slušne vyzerajúci vládny politik tiež privatizuje. Nebol sám, kto takto získaval štátny majetok. Suchárov príbeh bieleho koňa je však výnimočný. On jediný sa prihlásil v roku 1999 na polícii a vyrozprával, čo sa v období rokov 1995-1998 dialo vo "veľkej prichmatizácii". Suchár sa pohyboval v prostredí vrcholovej politiky i podsvetia, takže vedel opísať diane v oboch komunitách, ktoré si boli v 90.rokoch veľmi blízke. Rozdiel bol v tom, že jedni sa pre majetky denno denne primitívne hlušili na uliciach, zatiaľ čo tí druhí sa vymydlení v bielych golieroch usmievali z predvolebných plagátov, aby získali od voličov mandát, a až potom sa vrhli na korisť. Expolitik ZRS urobil zásadnú chybu tým, že na moju otázku nereagoval, nespýtal sa, čo je to za meno, alebo aspoň že nevie, kde ten človek je atď. Jeho mlčanie je dôkazom, že veľmi dobre vie, na koho som sa pýtal a vie tiež, že akokoľvek bude odpovedať, bude to mať za následok ďalšie moje otázky, a tam je pre neho už veľmi tenký ľad, kam sa nepochybne nechcel pustiť. Vlastne chybu urobil už tým, že ma požiadal o priateľstvo. Zrejme si myslel, že sme tu všetci padnutí na hlavu, že sme v tej divokej dobe 90.rokov nežili, že nič o tom nevieme, že všetko špinavé už vyprali a truľkovia dávno zabudli. Jeden taký truľko preto siahol do archívu a rozhodol sa opísať príbeh Martina Suchára, ktorý ako prvý skončil v programe na ochranu svedkov. Možno si expolitik ZRS spomenie, až si článok prečíta a ozve sa mi. Ak áno, budem vás o tom informovať. Možno bude dosť materiálu na pokračovanie. Nechajme sa prekvapiť...
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.