Príspevok Rastislava Petroviča do diskusie o kaštieli.
Rastislav Petrovič | Malá poznámka ku kandidátom na primátora. Jeden má obnovu kaštieľa vo svojom volebnom programe (aspoň nejaká vízia?), druhý tvrdí, že na Seredi nám stále záleží (komu? a aj na kaštieli?) a kandidátka kaštieľ nespomína (možno zabudla?). Pred 8-rokmi z deviatich kandidátov na primátora ho len jeden nemal vo volebnom programe. Súčasný ho mal na 2.mieste hneď po amfiteátri.
Faktická poznámka pre L.V. Zámockú vináreň zatvorili v lete 1988 nie kvôli zlej statike, ale kvôli požiadavke š.p. Pamiatkostav Žilina, ktorý požadoval uvoľniť celú budovu kaštieľa na generálnu rekonštrukciu. Keď sa v roku 1982 zistil vo vinárni problém so statikou, statici PÚK-u Bratislava vypracovali projekt (ten bol v archíve MsÚ, ak ho už nevyhodili) podľa ktorého v ZIPP-ke vyrobili podpornú konštrukciu (tá je tam dodnes, ešte ju nikto neukradol). A tak vináreň bez problémov fungovala až do spomínaného roku 1988 (chodil som tam na obedové menu). Ozaj už bolo 30. výročie zrušenia vinárne.
Čo hovoria seredskí realitní makléri, aká je reálna predajnosť kaštieľa serióznemu súkromnému vlastníkovi? Podľa mňa žiadna, ak by bola, už dávno by bol kaštieľ predaný ešte v čase, keď bol v lepšom stave, ako je dnes. Kedysi ho mesto ponúkalo za korunu. Rôznych záujemcov tu bolo už dosť, knieža Anoškin, španielsky futbalista, dolnostredskí podnikatelia, írsky manažér zo Šintavy a i. Vranovič ho chcel predať austrálskemu Slovákovi, aby mesto odbremenil od starostí (dobrý úmysel, ale zlý výsledok). Rokovali o tom aj špeciálne zriadené mestské komisie. A nepredal sa. A teraz keď už padajú celé múry sa predá?
Tretia šanca pre kaštieľ padla. Prečo, to pozná asi len ministerstvo kultúry a primátor. Každý to interpretuje po svojom. Faktom je, že ministerská komisia MK SR z 30 projektov vybrala 9, z nich len Sereď nestihla včas ukončiť verejné obstarávanie (Stihol to Hlohovec, Holíč, Levoča, Trnava, Bojná...). Mesto malo dosť 863 tisíc eur a podľa predloženého projektu malo ešte zo svojho rozpočtu dať 218 tisíc eur.
Využije mesto štvrtú šancu? A bude ešte? To je vo hviezdach.
Seredan má s tým praktizujúcim heslom u volených zástupcov mesta asi pravdu. Minimálne 20 rokov počúvam od vedenia mesta ako sa to nedá, ale ešte ani jeden z doterajších štatutárov mesta neprišiel s tým ako sa to dá. Aby mesto ako majiteľ kaštieľa dávalo pravidelne ročne nejakú čiastku na údržbu a nevyhnutné opravy, ktorá by neohrozila celkový rozpočet mesta. Nedá sa to? Nechce sa to? Paradoxne dvojnásobný primátor Vranovič aj Tomčányi sa v tomto riešení zhodujú, nedá sa to!
Po roku 2007 sme spolu s Julom Matisom Vranovičovi navrhovali využívať tzv. „salámovú metódu“ ako to vo videu nazval Zs. Takács z Galanty. Vranovič vtedy vyslovil otázku, to by sme ten kaštieľ opravovali 33 rokov? Ak si predstavíme, že by sa ročne obnovili 2 miestnosti, tak dnes za posledných 25 rokov by sme mali obnovených 50. Teraz máme 2, aj tie nie sú ešte stále dokončené. Práce na kaštieli iniciovali a zabezpečovali členovia občianskeho združenia Vodný Hrad v roku 2009 ešte za Vranoviča. Ten dal do bastióna priviesť aj elektrinu a za jeho éry vypracoval Ing. arch. Hučko projekt uskutočniteľnosti obnovy kaštieľa (aj ten by mali mať v archíve MsÚ). Vo volebnom roku 2010 Vranovič práce zastavil, presný dôvod nepoznám a preto nebudem špekulovať prečo. Členovia OZ Vodný Hrad vyčistili kazematy bastióna, priľahlé priestory ako aj poschodie bastióna. Mesto poskytlo kontajnery na odpad. Pokračovalo sa aj za éry Tomčányiho v rokoch 2011 – 2013. Prispelo mesto, MK SR, OZ Vodný Hrad, Seredský cukrovar a na dokončenie fasády požičal svoje súkromné peniaze Julo Matis. Aj zelené plechové dvere vedľa bastióna zaplatilo OZ Vodný Hrad, plechové dvere vedľa prejazdu daroval vtedajší poslanec Sidor.
Ozaj, čo keby sme sa ako občania poskladali na obnovu, na jednotlivé časti kaštieľa, niekto kúpi jedno okno, kto môže dá viacej, niekto zasponzoruje múr na prízemí vedľa bastióna, niekto prispeje na štítovú stenu pri amfíku, niekto kúpi dvere do vinárne, na dlažbu, na tehly, na škridly...a každý darca tam bude mať pamätnú tabuľku s poďakovaním mesta ako vlastníka, kto dá viac môže mať aj väčšiu mramorovú alebo bronzovú. Kto nedá peniaze by si to mohol dôjsť aj nejako odpracovať. Grafiťáci by nafarbili dvere a okná, aby bol z toho nejaký osoh. Mohla by sa vyhlásiť celomestská súťaž kto dá viac, zapojili by sa jednotlivci a kolektívy, mohli súťažiť jednotlivé domy, činžiaky, či celé ulice, alebo firmy Amazon proti Lidlu a pod... to som trochu odbočil.
V roku 2013 sa na podnet zvonka (od firmy Pamarch, nie z mesta) začal pripravovať projekt obnovy tzv. centrálnej časti kaštieľa (bastión a priľahlé časti krídel). Podklady pre projektantov zdarma vypracoval a mestu poskytol Ondrej Kurbel. Keďže obnova pamiatky je finančne náročná vec, projektanti vymysleli, aby sa obnova centrálnej časti rozdelila do 2 samostatných projektov. Projekt Ing. arch. Kačalu sa mal financovať z eurofondov a strecha a časť zalomeného krídla z nórskych fondov. Mesto malo dostať 2,4 mil. eur z eurofondov a 400 tisíc z nórskych fondov (podľa odhadu). Keďže sa projekt Ing. Kijaničku na nórske fondy dorábal neskoršie, ukázalo sa, že odhad bol o 300 tisíc eur nižší. Potom došlo k tomu, že verejné obstarávanie na obnovu z eurofondov jeden z účastníkov, ktorý neuspel zmaril a tak žiadny z uchádzačov neuspel a mesto prišlo o 2,4 mil. eur. V hre boli ešte nórske fondy, ale aj tam sa situácia opakovala, napokon jeden z uchádzačov uspel, ale čas na realizáciu sa skrátil na pol roka a z rozpočtu bolo treba doplatiť ešte spomínaných 300 tisíc eur, čo poslanci neodhlasovali. (Projekt Ing. Kijaničku sa opätovne použil v roku 2017 na MK SR, kde mesto opätovne neuspelo.)
Zaujímavé je, že v čase, keď ešte nebolo jasné, ako dopadnú „fondy“ vyslovil prednosta obavu, že ak sa aj kaštieľ opraví, kto bude potom platiť tie obrovské náklady na údržbu, energie a poistky. Neskôr túto rétoriku prevzal aj primátor a viceprimátor a dnes ju používa nielen mestská trojka (ako ich prezývajú), ale čítam ju aj v týchto komentároch. (Potom bolo ešte z mesta počuť, že je vlastne dobre, že to tak dopadlo, lebo mesto ušetrilo tisíce eur. A ušetrila aj vláda, lebo aj tá mala na to prispieť.)
Podobne je to aj pri argumentoch, že máme iné problémy (škôlky, cesty, strechy kanalizáciu a i. ). Áno máme. Žeby ich v Kopčanoch, Bučanoch, Chtelnici, Holíči, Hlohovci, Malackách, Snine, Galante a inde nemali? V Galante si mesto zobralo úver 200 tisíc eur, aby v tomto roku opravili strechu hlavného krídla neogotického kaštieľa. Strechy si opravili aj na chtelnickom kaštieli, lebo každý vlastník nehnuteľnosti vie, že strecha je „základ“ aby do nej netieklo a nerozpadla sa. Aj v Hlohovci začali strechou, obnovili časť interiéru a fasád, vydláždili nádvorie, vybudovali prístupovú komunikáciu a siete. Za súčasného primátora s podporou poslancov investovali do zámku 2,6 mil. eur, pričom MK SR im poskytlo len 800 tisíc eur. Mesto Malacky investovalo do svojho kaštieľa za posledné 4 roky čiastky 200 – 400 tisíc eur ročne. Asi sa riadia heslom „Na kaštieli nám záleží!“
Koľko rokov bude ešte prebiehať verejná diskusia o kaštieli, či má mesto ako sa v Seredi hovorí pustit péri aspoň na strechu a na ríny?
Ináč ku kaštieľu som sa už vyjadroval aj pred rokom, pozri: http://www.seredonline.sk/clanky/tretia-sanca-pre-kastiel/
A návrh na zbúranie kaštieľa, aj to tu už bolo, história sa opakuje. Pokiaľ ho neskartovali, mal by sa v archíve mesta nachádzať list, ktorým mesto Sereď požiadalo Pamiatkový úrad, aby zrušil pamiatkovú ochranu kaštieľa. Kaštieľ sa mal zbúrať a na jeho mieste sa okrem mestského parku mala rozprestierať nová vilová štvrť. A mohlo byť po probléme. Pamiatkový úrad ale pamiatkovú ochranu kaštieľa nezrušil.
História sa opakuje. Aj počas druhej svetovej vojny si niektorí občania chceli odkrojiť z parku stavebné parcely, veď to bol židovský majetok.
V septembri t.r. pripomenul Krajský pamiatkový úrad Trnava mestu, že je vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky a nariadil mu vykonať nejaké opatrenia; primátor už v reakcii na interpeláciu poslanca Dušana Irsáka reagoval v SN, že mesto bude rešpektovať výzvu pamiatkového úradu len sčasti.
Existuje odborná organizácia PRO MONUMENTA – prevencia údržbou, ktorá pre vlastníkov pamiatok zadarmo (aj pre samosprávy) vypracúva posudky stavebno-technického stavu, v ktorých odporúča, čo by mali majitelia na svojich pamiatkach vykonať. PRO MONUMENTA tvrdí, že pravidelná údržba nehnuteľnej kultúrnej pamiatky je lacnejšia a šetrnejšia k jej hodnotám, ako jej náročná komplexná obnova.Mesto Sereď si dalo vypracovať takýto posudok na centrálnu časť kaštieľa v roku 2017. A čo z odporúčaní PRO MONUMENTA už mesto spravilo?
A na záver pridávam jeden vtip, ktorý som nedávno počul v Šintave. (Už aj Šintavčania si z nás robia srandu, na cudzí účet je to ľahké.)
V Seredi okolo parku kopú Seredčania široký a hlboký kanál. Šintavčania si to všimnú a pýtajú sa ich:„Seredany, čo to kopete? Kanál. Kanál a na čo? Primátor rozkázal. A na jaký účel? Spojíme ho s Váhom. S Váhom a na čo? Čo bude za Váhom, bude šintavské. A kaštýl bol volakedy šintavský hrad. Tak vám ho nazpák vracáme. My ho už nesceme. Až ščúleky, ked ste ho nehaly schátrat?! Ná čo si myslíte, že my v Seredi budeme ešte aj za odvoz stavebnej suty platyt!?“
R. Petrovič
Komentáre k článku:
Ak ľudí nadchneme a budú vidieť že to má zmysel, tak sa pridajú aj brigádnicky. Mám s tým osobnú skúsenosť, keď sa začali budovať pristory u rehoľných sestier tu v Seredi. Asi rok som tam chodil sám. Poprípade so svojimi zamestnancami. Keď postupne ľudia videli, že sa niečo urobilo, tak sa postupne pridávali a na koniec to boli desiatky a desiatky ľudí, ktorí priložili ruku k dielu. Som rád, že ste tu zverejnil svoj návrh, lebo ten dokazuje to, že ak sa chce, tak sa hľadajú spôsoby a nie dôvody.
P.S. nemajte mi za zlé, ale kandidátky v jednotlivých volebných obvodoch svedčia o tom, ako Sereďania "hádzali bobka" na veci verejné. Aspoň čiastočne to môžete napraviť zvýšenou účasťou vo voľbách.
Ten nápad s prispením ľudí na rozbehnutie rekonštrukcie sa mi veľmi pozdáva. Osobne by som nemal problém prispievať niekoľkými stovkami eur ročne a verím, že by sa tu našlo veľa ďalších ochotných ľudí.
Treba okolo seba zoskupit ludi co maju o seredsky kastiel skutocny zaujem
a pustit sa do realizacie super napadov
Vsetko sa da len treba chciet
Dobra a ja verim,ze aj realna vizia obnovy kastiela
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.