... a odišiel nám do večných rybárskych lovíšť ...

Uplynulo už vari desať dní, čo sme so zármutkom odprevadili na poslednej ceste priateľa, dlhoročného učiteľa telocviku, zanieteného športovca, športového funkcionára a dušou a telom oddaného rybára Vladimíra Paštéku. Bol nestorom výuky telesnej a brannej výchovy po celý život odvtedy, keď po promóciách na Pedagogickej fakulte v Trnave opustil jej brány a nastúpil na neľahkú cestu učiteľa pedagóga. Sám som bol jeden z jeho prvých žiakov na ZDŠ Kostolná ul. v Seredi. V starej Sokolovni - ľadovni nás zasväcoval do prvých krokov basketbalu, v zime sme od rána korčuľovali na klzisku pri Váhu na neďalekej Mlynárskej ulici, v lete sme "trhali" gumové futbalové kopačky tam kde sa dalo. Keď bol pri mne ako učiteľ, bolo mi teplo, vyžaroval z neho neskutočný optimizmus, do poslednej chvíle svojho života. Naše cesty sa nerozdvojili, rybárčenie, rekreačný futbal, domáce zakáľačky, pletenie šibákov pred šibačkou, či posedenie pri pivečku a guláši spriaznili naše duše. Spomienku píšem v jednotnom čísle, za týmito slovami však stoja ďalší zanietenci a kamaráti, s ktorými strávil dlhé chvíle pri majestátnom Váhu a jeho priľahlými ramenami, kamaráti, ktorý budú na svojho Džidžiho dlho spomínať. Nech sa Ti v nebíčku darí, nezabudni si na ryby pribaliť zlatistý mok a štamperlík borovičky. To patrilo k Tebe a Váhu, to bude patriť i na dlhé veky medzi Tvojimi kamarátmi. Petrov zdar !

A ešte jednu poslednú myšlienku. Vlado Paštéka patril k najhorlivejším fanúšikom sereďské futbalu, nevynechal vari žiaden domáci zápas, či už bola nadmerná horúčava, či pršalo alebo snežilo. Keď sa chystal na futbal v nedeľu pred dvoma týždňami, tesne predtým okolo poludnia bol nútený upútať sa na lôžko v galantskej nemocnici. Včera bol prvý domáci zápas keď už nebol medzi nami. Určite by tento človek, ktorý na ZDŠ Kostolná ul. a potom po celý život na ZŠ Komenského ul. pripravoval na hodinách telesnej výchovy množstvo bývalých i terajších hráčov Hutníka a ŠKF Sereď k láske k športu a samotnému futbalu, prišiel znovu povzbudiť svoj mančaft. Chlapcov Sereďanov poznal od ich žiackych rokov, množstvo z nich ho vyprevádzalo aj na cintoríne. Včera bola nádherná nedeľa, videli sme slušný športový zážitok, jedna osoba si však už "goóól" nezakričala. Aj podobné myšlienky sme v kútiku duše čakali od manažmentu ŠKF, že ich začujeme z úst miestneho hlásateľa. V túto krásnu nedeľu sa akosi pozabudlo ......