Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 18. 3. 2020, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
ŠKOLA DEMOKRACIE
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

WIKIPEDIA o Seredi

Miloš MajkoDátum08. 07. 2009 21:54:14TémaREDAKCIA

Zvykne sa hovoriť, že kto nie je na webe, akoby nebol. A skutočne je to pravda. Doba pokročila a snáď každý turista, ba i investor všetky aktuálne informácie o záujmovej lokalite, turistickej oblasti či meste hľadá na internete. Wikikpedia je celosvetovým projektom - otvorenou encyklopédiou, ktorá obsahuje neskutočné množstvo informácií. Žiaľ informácie o meste Sereď sú pomerne strohé a nepresné. Tento stav momentálne napravil Lukáš Valentovič za naše noviny a aktuálny stav uverejňujeme. --- Sereď- (maď. Szered, do roku 1954 Sered) Je mesto ležiace v Trnavskom samosprávnom kraji. Má rozlohu 30,72 km2, žije tu takmer 18.000 obyvateľov. V Trnavskom kraji spolu s Bratislavským krajom, ktorý ho obklopuje žije okolo 1,15 milóna obyvateľov (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Sereď je bohatá na pamiatky, ako napríklad Vodný hrad, v súčasnosti pozostatky kaštieľa v mestskom parku v ktorom sa našli rôzne historické veci. Počas [[druhej svetovej vojny]] sa tu nachádza tábor, kde väznili Židov (v súčasnosti sa nachádza v týchto priestoroch kasárne). Pracovný tábor v Seredi vznikol z vojenských útvarov v roku 1941. Jeho dejiny sú spojené so štyrmi fázami. V prvej ho vybudovali a zriaďovali v ňom pracovné dielne. V druhej sa stal jedným z piatich centier pre organizáciu transportov Židov. Ako pracovný tábor s výrobňou v dielňach fungoval v tretej fáze. V poslednej fáze od roku 1944 do konca marca 1945 sa stal koncentračným táborom. Od roku 1942 do konca roku 1944 v ňom pracovalo približne 700 až 1200 väzňov. == Polohopis == Mesto Sereď leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky v Ponunajskej nížine na pravobrežnom vale Váhu. Katastrálne územie mesta leží po oboch stranách rieky Váh, ktorá preteká mestom, avšak iba malou časťou na ľavej strane Váhu. Mesto leží v nadmorskej výške v rozmedzí od 124 m n.m. až p 130 m n.m. povrch celého katastrálneho územia je plochý a výškové rozdiely sú len minimálne. === Podnebie === Územie mesta ako celá Podunajská nížina, v ktorej leží patrí k najteplejším a najsuchším územiam Slovenska. Leží v oblasti, ktorá sa vyznačuje miernou zimou a dlhším slnečným svitom. Priemerná ročná teplota je okolo 9,6 °C pričon najchladnejším mesiacom je január a najteplejším júl. Počet letných dní býva v roku asi 70 (teplota nad 25 °C) a bezmrazových okolo 190. Počet dní s celodenným mrazom býva v roku priemerne 30 až 40. Zimy sú mierne a snehová pokrývka sa vyskytuje do 25 cm. Územie sa vyznačuje vysokým počtom slnečného svitu (priemer 2012 hodím ročne) a tým, že je veľmi dobre prevetrávané (iba asi 20 dní v roku býva bezveterných). Celá oblasť patrí medzi najsuchšie oblasti[Slovenska, keď priemer ročných zrážok je asi 529 mm. === Časti mesta === Dolný Čepeň Stredný Čepeň Horný Čepeň === Vodné toky a vodné plochy === Sereď má jednu z najkrajších polôh na rekreačno - turistické účely. Rybačka a vodné športy na Váhu a v blízkej priehrade Kráľová sa môžu pre turistov stať nezabudnuteľným zážitkom. Rieka Váh oddávna pôsobí a spoluvytvára prostredie vo svojom okolí. Váh počas každej povodne menil smer, šírku a hĺbku koryta, vytváral spleť ramien, podmýval a odnášal pôdu, ohrozoval životy a majetky ľudí. Preto ho volali Wágu-bludný, nestály. Jedna z veľkých povodní bola zaznamenaná v roku 1683, Ďalšia, ešte väčšia, ktorá mala katastrofálne následky a postihla všetky obce v povodí Váhu, bola 26.augusta 1813. Zahyhulo vtedy takmer 300 ľudí, veľké počty koní, dobytka, oviec, ošípaných a zničila veľké plochy polí s úrodou. Poškodené boli cesty, mosty, hrádze, obytné a hospodárske budovy. Prvé známe projekty na reguláciu Váhu sa zachovali z 18.storočia, ale systematicky sa hrádze začali budovať až v 19.storočí, kedy vznikajú aj vodné družstvá, zaoberajúce sa reguláciou Váhu. Na Váhu pri Seredi sa nachádzal jeden z dôležitých prechodov, ktorý bol súčasťou diaľkovej cesty. Tento prechod sa spomína už v roku 1074, kedy tadiaľ prechádzal nemecký cisár Henrich IV. V roku 1252 sa spomína už most cez rieku Váh a prekladisko dreva. Tento strategický bod - prechod sa stal svedkom mnohých udalostí, najmä vojenských stretnutí, o ktorých dnes už ani nevieme. == Dejiny == Prvú písomnú zmienku o meste "Zereth" nájdeme v listine o príjmoch z cirkevných desiatkov z roku 1313. Sereď so svojím prechodom cez Váh bola hraničnou obcou bratislavske j a nitrianskej župy a pre časté zmeny vážskeho koryta, patrila čiastočne do jednej i druhej župy. Význam Serede a vlastne aj jej vznik bol podmienený dôležitosťou obchodnej cesty z Budína do Prahy, tzv. Českej cesty]], ktorá podnietila vznik chýrnych seredských dobytčích a obilných trhov. Obrovské stáda dobytka, ktorého sa v Seredi predalo nekoľko desiatok tisíc kusov ročne, sa kedysi presúvali mestom. Význam dobytčích trhov sa skončil až v 19. storočí, kedy bola do Seredi privedená prvá železnica v Uhorsku z Trnavy a Bratislavy (1846). Odvtedy sa dobytok vozil po železnici. Ale tradícia seredských jarmokov prežila dodnes - na deň sv. Jána Krstiteľa (24. júna) sa v Seredi koná Seredský tradičný jarmok a Pivný festival. Až do prehradenia Váhu nosickou priehradou v roku 1943, bolo v Seredi veľké prístavisko pltí, ktoré robili z Váhu dôležitú dopravnú tepnu. Plte okrem dreva privážali hlavne soľ z Poľska a preto vznikol v Seredi dôležitý Soľný úrad s erárnym skladom soli. Prúdenie vody v koryte Váhu využívalo od nepamäti niekoľko lodných mlynov na múku, tzv. hajóvov. Križovatka vodnej a suchej obchodnej cesty bola v 19. storočí určujúca pre vznik priemyselných podnikov v Seredi. Od roku 1845 tu pracuje cukrovar, neskôr vznikol podnik na spracovanie kávovín, výrobu pečiva a z Bratislavy sem bola v roku 1950 premiestnená aj výroba značkového šumivého vína Hubert. Za socializmu sa Sereď stala strediskom výroby niklu, žiaľ, táto cesta industrializácie v centre tradične poľnohospodárskej oblasti sa ukázala ako neschodná a hutnícky priemysel definitívne zanikol. == Stavby == Historicky najvýznamnejšia stavba mesta, seredský kaštieľ, stojaci na mieste kedysi slávneho hradu, je dnes v ruinách, ale orgány mesta, za pomoci občianskeho združenia Vodný hrad, sa snažia, aby sa to čo najskôr zmenilo. Kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1781 na vyvýšenine oproti miestu, kde až dovtedy stával starý farský kostol. Ten však niekoľkokrát vyhorel a po poslednom požiari v roku 1777 sa esterházyovské panstvo rozhodlo postaviť nový kostol na terajšom mieste. Zo starého kostola boli do nového prenesené dve renesančné náhrobné dosky s reliéfmi šľachticov, podľa výstroja bojovníkov proti Turkom. Dosky sú vsadené po oboch stranách dverí vo vnútri kostola. Sú dobre zachovalé, hoci ich vzhľad prezrádza, že v starom kostole ležali na zemi. Zakrývali krypty pred oltárom, takže sú obšúchané nohami "starých sereďanov". Mestský úrad bol postavený v roku 1909 staviteľom Tomaschekom, rodákom zo Serede, ktorý sa presťahoval do Nitry, ktorá je, podobne ako Sereď, poznačená charakteristickým ozdobným štýlom tohoto staviteľa - architekta. V budove sa nachádza veľká zasadacia sála, ktorákedysi slúžila mestskému zastupiteľstvu, ale dnes sa tu konajú sobášne obrady. Je vyzdobená vzácnymi obrazmi, pohľadmi na St. Petersburg, ktoré si zo svojej diplomatickej misie na cárskom dvore doniesol[Mikuláš Esterházy v roku 1761. Zasadnutiam mestského zastupiteľstva slúži od roku 1981 zasadačka v novej budove Mestského úradu, ktorá so starým susedí. Nová fara bola postavená na mieste pôvodnej barokovej (možno až renesančnej) fary, v ktorej kedysi slúžil ako kaplán osvietenecký spisovateľ Juraj Fándly. Fara nesie na štíte reliéf Panny Márie s Ježiškom v náručí. Fara bola postavená staviteľom Tomaschekomm rovnako ako Mestský úrad. Budova dnešného Gymnázia v Seredi bola postavená v tridsiatich rokoch minulého storočia ako tzv. Mešťanská škola a je skvelou ukážkou antizujúceho slohu, typického pre architektúru prvej polovice 20. storočia. Je to vzletná stavba, ešte aj po sedemdesiatich rokoch spĺňajúca predstavy o škole ako budove, ktorá dobre slúži svojmu účelu a navyše skrášľuje prostredie mesta. Seredský kaštieľ Esterházyovcov vznikol po poslednej prestavbe budov, stojacich na Pohľad na Klasicistický kaštieľ - historická pohľadnica bývalom opevnení Vodného hradu Šintava]] v roku 1841, ako klasicistická budova s rožným vstavaným bastiónom, zvyškom voľakedajšej slávy protitureckého opevnenia. Na nádvorí kaštieľa sa v rokoch 1981 až 1992 viedol rozsiahly archeologický výskum, ktorý odhalil základy stredovekého hradu Žigmunda Luxemburského]]. Pod stredovekým hradom sa však našli ešte aj zvyšky opevnenia strážcov brodu na Českej ceste, siahajúce až k 10. storočiu. == Obyvateľstvo == Národnostné zloženie: [[Slováci]] - 96,16 % [[Maďari]] - 1,32 % [[Česi]] - 0,95 % [[Rómovia]] - 0,65 % [[Rusíni]] - 0,03 % [[Nemci]] - 0,03 % [[Ukrajinci]] - 0,02 % a iní Náboženské zloženie obyvateľstva: rímski katolíci - 72,52 % bez vyznania - 20,77 % protestanti ( hl. evanjelici a.v. ) - 1,97 % grécki katolíci - 0,15 % pravoslávni - 0,14 % a iní == Hospodárstvo a ekonomika == V Seredi sídlia dôležité firmy ako napríklad Slovenské Curovary, Hubert J.E., Semmelrock, SEDITA, B.M. Kávoviny, ZIPP == Doprava == Cestná doprava Sereď je napojená na rýchlostnú cestu R1, ktorá ju spája s mestami Trnava a Nitra. Hlavnou autobusovou stanicou je autobusová stanica na námestí slobody. Železničná doprava Dôležitosť prístavu a prekladiska pltí dokazuje aj to, že konečná stanica prvej konskej železnice v Uhorsku (Bratislava-Trnava) bola práve v Seredi (1846). Koľaj končila až pri Váhu (konská stanica bola v priestore dnešnej Kuzmányho ulice). Železnice dopravovali tovar potom do Bratislavy a ďalej do Viedne. Vodná doprava Vodnú silu Váhu v minulosti využívali na pohon vodných mlynov. Ešte v roku 1882 bolo na Váhu 14 vodných mlynov. S rozvojom parných a potom elektrických mlynov postupne zanikali. Posledný vodný mlyn na Váhu zanikol v 50-tych rokoch 20. storočia. V súčasnosti je neďaleko mesta nedávno vybudovaná vodná nádrž Kráľová. V minulosti slúžil Váh ako významná vodná cesta. V Seredi bol dôležitý prístav pltí a prekladisko tovaru (spomína sa už v 13.storočí). Z Trenčianskej, Oravskej, Turčianskej a Liptovskej župy bol plťami do Seredi dopravovaný okrem dreva a dreveného náradia aj kameň, surové a kujné železo, liatina, vlna, po domácky vyrábané súkno a plátno, papier, sklo a iné výrobky ako aj potraviny. Dopravovali sem aj soľ, ktorú do soľných skladov v Ružomberku a Žiline vozili z poľskej Vieličky. V Seredi mal sídlo Kráľovský soľný úrad. Letecká doprava Najbližšie letiská sú v Bratislave (60 km) a v Piešťanosch (40 km). == Šport == Basketbal – Lokomotíva Sereď Hádzaná – Slávia Sereď Floorball – FBC Insport Sereď Strikes Tenis – Tenisový klub SEREĎ == Významné osobnosti == Ján Navrátil Alexander Noskovič Ján Sokol Juraj Fándly Vojtech Mihálik == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Holandsko}} [[Alblasserdam]] ([[Holandsko]]) * {{minivlajka|Rakúsko}}[[Leopoldsdorf im Marchfelde]] ([[Rakúsko]]) * {{minivlajka|Česko}}[[Tišnov]] ([[Česko]]) == Školstvo == Základné školy Základná škola Juraja Fándlyho Základná škola P.O. Hviezdoslava Základná škola J.A. Komenského Cirkevná základná škola sv. Cyrila a Metoda Špeciálna Základná škola Stredné školy Gymnázium Vojtecha Mihálika Obchodná akadémia == Pozri aj == * [http://www.sered.sk/sered-zoznam-ulic Zoznam ulíc mesta Sereď] == Panoráma == == Externé odkazy == Fotografie Webové kamery * [http://www.seredonline.sk/index.php?sekcia=kamera&kamid=1] * [http://www.seredonline.sk/index.php?sekcia=kamera&kamid=2] Iné * [http://sered.sk/] * [http://www.sered.sk/mapa/] * [http://www.kamnapivo.sk/trnavsky-kraj/sered/] == Literatúra == SEREĎ dejiny mesta www.wikipedia.sk


Fotogaléria k článku:





Zobraziť všetky fotografie
 Zdroj: Wikipedia
Popis: Zdroj: Wikipedia

Skryť všetky fotografie

Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
anonym | 18-10-2010 15:09:48
:-) :-( :-D :-X :-O :-P ;-) :-* *loony* *headbang* *yes* *no*
Lukáš, | 11-07-2009 14:11:02
mohol by si to po sebe aj opraviť , je tam veľa chýb ;-) ;-)
Lukas Valentovic | 09-07-2009 13:30:33
Článok je už zverejnený na stránke wikipedia
Peter Sabo | 09-07-2009 12:12:23
Momentalne nie je, hore na wiki je zalozka historia a tam je moznost pozriet vsetky zmeny akymi clanok presiel takze sa tam dopracujete aj k tejto verzii, aj k tomu preco bola zmenena na tu sucasnu.
Lukas Valentovic | 09-07-2009 12:07:44
Stránka wikipedia.sk musí tento text schváliť autorskými právami. Článok v najbližších dňoch by mal byť uverejnení. Pre ,, sLOVEnsko , určite sa potešíme, keď na e-mailovú adresu uvedenú v kontakte pošlete svoje nápady, ktoré by sa potom mohli doplniť do článku ;-)
anonym | 09-07-2009 11:54:22
Neviem či je skopírovaný z Wikipedie, keď na Wikipedii v takomto znení momentálne určite nie je... *no*
sLOVEnsko | 09-07-2009 11:31:42
na wikipedii sa tento clanok o takomto case nenachadza... a inak slabota.. *no* dalo by sa popisat aj zaujimavejsie
Peter Sabo | 09-07-2009 09:16:58
Clanok je skopirovany z Wikipedie - volnej encyklopedie to znamena ze kazdy moze jej obsah upravit ;-)
ja | 09-07-2009 08:01:35
pri firmach sa mohli uviest aj nove - v priem. zone (FM Logistic(sklad. a log. firma,zinkovna Wiegel,....). Inak fajn.
L-O-V-E | 09-07-2009 01:10:16
To neplatí určite,ale viete ako,ktorý róm sa vám prizná že je róm,keď to na ňom nevidno po žiadnej stránke ako tvrdia podaktorý :-D
Marek Sladký | 08-07-2009 22:10:48
docela zaujímavé. len niekedy mám dojem že neplatí to percentuálne zastúpenie obyvateľstva a to u romskych spoluobčanov *headbang*
zambinho | 09-07-2009 09:11:40
A k sportu : nezabudlo sa na futbal ?
lubo | 08-07-2009 22:25:24
:D

Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.

Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
Komentársmutok 11-02-2020 12:40:12:
Tragická dopravná nehoda medzi obcou Šintava a Šoporňa - AKTUALIZOVANÉ
KomentárPolícia Začala trestné stíhanie za zločin v kauze predaja rybníkov v P.Bystrici 08-10-2019 17:02:12:
Sereďskí rybári lovia opäť vo svojom revíri
KomentárPravda je len jedna 03-10-2019 17:26:08:
7. zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Dolnej Strede dňa 3.júla 2019
Komentáranabela 26-09-2019 14:01:27:
Adrian Macho sa oficiálne ujal vedenia obce Šoporňa
KomentárSVD1 14-09-2019 20:22:21:
" V hudbe vyjadrujem svoje pocity "
Komentárveru 01-09-2019 17:42:35:
Z času na čas si zafajčil marihuanu, ktorú si sám dopestoval v dome vo Váhovciach
Komentárs.i.n. 30-08-2019 22:01:20:
Pripomeňme si hrdinov Slovenského národného povstania zo Serede
Komentáranonym 30-08-2019 19:54:00:
"Doteraz som sa nedožil výsledku zo strany MsU, poslancov MsZ v Seredi" - píše občan Serede
KomentárMiloš Majko 30-08-2019 12:57:35:
Prípad Jankovská nie je o stanovisku polície či právoplatnom rozsudku. Je o etike a morálke.
KomentárBlablablaha 29-08-2019 13:39:44:
Vláda schválila návrh nového zákona o občianskych preukazoch
Komentárivan 29-08-2019 11:08:33:
Seniorku v Trnave podvodníci nedostali. Legenda "vnuk".
Komentáruž pred 10 rokmi 29-08-2019 05:22:58:
Trnavská župa začína s rekonštrukciu Krajinského mosta v Piešťanoch a úseku cesty Podbranč - Myjava
Komentárteraz je 28-08-2019 08:18:20:
Obžalovanému starostovi Machovi pred prokurátorkou a sudcom do reči veľmi nebolo. Čo sa dozvieme na pojednávaní zajtra?
Komentárto nevymyslíš 27-08-2019 20:32:27:
Ministerka vnútra vymenovala nového prezidenta HaZZ
KomentárBaba Vanga 27-08-2019 17:15:31:
" Takže, aké riešenie sa núka, aby sme neprešľapovali na tej našej povestnej križovatke, kde nám zabíjajú štát ?" - píše Pavol Varga
Komentárpotecha 25-08-2019 13:41:57:
MFK Zvolen - ŠKF iClinic Sereď 0 : 2 (0 : 1)

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign