Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 18. 3. 2020, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
ŠKOLA DEMOKRACIE
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Pripomeňme si hrdinov Slovenského národného povstania zo Serede

Iveta TóthováDátum28. 08. 2019 18:59:20TémaIné
Ondrej Urban | 29. augusta uplynie už 75. rokov od vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP). Pre mnohých ľudí sa stalo už iba stránkou v učebnici dejepisu, štátny sviatok na konci prázdnin, kedy sa koná ceremoniál, na ktorý chodí stále menej účastníkov. Dnešní odporcovia opodstatnenosti protifašistického odboja argumentujú, že Slovensko bolo oázou pokoja a prosperity a SNP bolo zbytočné a prinieslo Slovensku iba utrpenie a škody. Taktne však mlčia o tom, čo viedlo tisícky slovenských vojakov a partizánov, ale aj príslušníkov ďalších 30 národov a národností Európy, Ameriky a Austrálie, k tomu, sa zapojili do ozbrojeného boja proti fašizmu, ako aj ďalšie tisícky civilných obyvateľov, aby vojakov a partizánov pomáhali, zásobovali ich a ukrývali, pričom riskovali svoje životy nemenej ako tí, ktorí bojovali priamo na fronte. Mlčia o tom, že mnohí ľudia nesúhlasili s vytváraní systému vlády Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), vznikom polovojenskej Hlinkovej gardy (HG), silnou protičeskou kampaňou, opatreniami proti židovskej komunite s cieľom odstrániť všetkých Židov zo Slovenska, orientáciou na fašistické štáty a nasadením slovenských vojakov na východnom fronte po boku nemeckého Wehrmachtu proti Sovietskemu zväzu,  a preto sa postavili proti fašistickému režimu so zbraňou v ruke, hoci mohli v relatívnom pokoji vyčkať koniec vojny bez toho, aby riskovali svoje životy a životy svojich blízkych. Takto sa im v auguste 1944 prihovorila Slovenská národná rada.
 
 
Sereď bola pred povstaním jedným zo stredísk ilegálnej činnosti. František Kubač, neskorší predseda Slovenskej národnej rady v rokoch 1950 - 1958, tu vydával ilegálny časopis Hlas dediny. Cez Sereď viedla trasa, ktorou prevádzala „Biela Pani“ Františka Hrubišková francúzskych vojnových zajatcov zo zajateckého tábora pri Balatone do Kantorskej doliny vo Veľkej Fatre. Po vypuknutí sa uskutočnil aj v Seredi pokus o povstanie. Podľa rozkazu okresného žandárskeho veliteľstva v Trnave 30. augusta otvorili žandári brány Pracovného tábora pre Židov v Seredi, v ktorom sa nachádzalo asi 1060 osôb. Žandársky veliteľ tábora dal zbrane, ktoré mal k dispozícii bojaschopným židom a časť z nich odišla do povstania. Popoludní 30. augusta si skupina miestnych antifašistov so žandárom Štefanom Kunštekom, ktorý zastupoval veliteľa žandárskej stanice, vynútila na notárskom úrade v Seredi prístup k miestnemu rozhlasu a vyhlásila mobilizáciu, podľa ktorej sa mali bojaschopní muži od 18 do 50 rokov hlásiť na posádke. Na túto výzvu reagovalo asi 200 mužov. Mobilizačná výzva však mala napokon nulový význam, lebo veliteľ 1. cyklistickej eskadry  jazdeckého priezvedného oddielu 1 v Seredi, nadporučík Ladislav Donoval, sa rozhodol zachovať lojalitu ľudáckemu režimu a odmietol vydať zbrane s odôvodnením, že vyčká vyššie rozkazy a vojsko poriadok v Seredi udrží. To v miestnom rozhlase vyhlásil aj nadporučík Ladislav Smolenský. S Donovalom telefonicky hovoril podplukovník Dezider Kišš-Kalina z Trnavy a vyzýval ho, aby sa s posádkou pridal k povstaniu, ten však trval na tom, že zostáva v Seredi, a ak by proti nemu poslali nejakú jednotku, je pripravený začať paľbu. Tým povstanie v Seredi skončilo. Málopočetná seredská posádka bola na základe Donovalovej žiadosti 31. augusta posilnená 160 člennou rotou vojenských akademikov z Bratislavy. Hlavné sily nemeckej obrnenej skupiny „Rösser“, prápor „Teuteberg“, rota „Tantau“, rota „4.Kp.K“, rota „Lindtner“, čata „Pikowitz“ a čata „Hradischko“ zamierili 2. septembra okolo 14:00 hod. z Trnavy do Serede, miestnu posádku bez boja odzbrojili a ako zabezpečenie nechali v Seredi čatu „Hradischko“ pod velením SS-Ustuf. Polleho.  Nemci bez meškania obnovili činnosť tábora. Vznikol zberný tábor, kde fašisti sústreďovali židov pred odsunom do koncentračných táborov, ale aj účastníkov odboja a SNP. 12. septembra 1944 prišlo do Serede 33 príslušníkov SS z Einsatzgruppe H, ktorí boli ubytovaní v kaštieli a koncom septembra bol veliteľom tábora menovaný SS-hauptsturmfuhrer Alojz Brunner. S jeho príchodom sa začal masový odsun väzňov do koncentračných táborov. Od septembra 1944 do konca marca 1945 bolo zo zberného tábora v Seredi vypravených 11 transportov a odtransportovaných 11 532 osôb.
 
Pamätná tabuľa na budove Mestského úradu v Seredi, odhalená v roku 1964 uvádza mená 17 obetí 2. svetovej vojny, ľudí zo Serede, ktorí obetovali životy. Pripomeňme si príbehy niektorých z nich.
 
 
Pekár Vojtech Stoklasa s manželkou Štefániou ukrývali francúzskych vojnových zajatcov až do vypuknutia povstania.  Po vypuknutí povstania priviedol skupinu Francúzov na námestie v Seredi a tí v nadšení začali spievať Marseillaisu. Po obsadení Serede Nemcami nahlásil informátor z vedľajšej ulice, že videl neznámych ľudí prichádzať v noci do pekárne a museli to byť tí Francúzi. Stoklasu spolu s manželkou zatkli a zahynuli v koncentračnom tábore Sachsenhausen.
 
 
Štefan Štibrányi, Ján Rybanič, Teodor Ševeček, pravdepodobne zahynuli v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Ako uviedol Bohuslav Chňoupek vo svojej knihe Lámanie pečatí, ocitli sa v jednej skupine so Stoklasovcami.
 
Jozef Bojnanský po mobilizačnej výzve narukoval do Trnavy. S trnavskou posádkou odišiel do SNP, zúčastnil sa bojov proti nemeckým vojskám v okolí Žarnovice a Prievidze a 7.9.1944 padol v Banskej pri obci Veľká Čausa, kde bol pôvodne aj pochovaný, ale po vojne bol prevezený do Serede.
 
Vojtech Koza bojoval proti nemeckým vojskám s Jozefom Bojnanským pri Prievidzi a padol 7.9.1944 na tom istom mieste v Banskej pri obci Veľká Čausa.
 
Josef Štefunko zahynul 21.9.1944 v Stratenej pri Dobšinej.
 
Vojtech Vajdík tiež počas mobilizácie narukoval k trnavskej posádke a zahynul 6.9.1944
 
 
Jozef Pecár zahynul 14.09.1944 pri obci Priekopa, kde v lokalite na Rúbani nemecké jednotky zavraždili 11 ranených povstalcov
 
Ľudovít Halán bol väznený v koncentračnom tábore Mauthausen, dožil sa oslobodenia, chcel sa dostať domov najkratšou cestou cez Rakúsko, ale domov už nikdy neprišiel.
 
Dalimir Žarnovický, ktorý sa dožil 21 rokov, má v Seredi aj svoj hrob spolu s neznámym 15-ročným partizánom v skupinovom hrobe. Obaja zahynuli 17. 12. 1944, podľa nápisu na náhrobku boli umučení. Dalimir Žarnovický pochádzal z Uhrovca, kde je jeho meno uvedené na pamätnej tabuli pri vchode do evanjelického kostola medzi obeťami SNP z ev. a v. cirkvi uhrovskej.
 
 
Žiaľ už medzi nami nie je ani mnoho tých, ktorí mali šťastie a dožili sa konca vojny, a ešte donedávna  nám mohli odovzdávať posolstvo o hrdinstve tých, ktorí sa postavili proti fašizmu.
 
Jozef Miškeje sa narodil v roku 1913 v Klátovej Novej Vsi. Už pred 2. svetovou vojnou slúžil v Československej armáde ako ďalejslúžiaci poddôstojník u ženijného pluku 4 v Bratislave. Zúčastnil sa ťaženia Slovenskej armády v Sovietskom zväze ako účtovník pionierskej (ženijnej) roty. Slovenské národné povstanie ho zastihlo u pionierskeho práporu 11 v Novom Meste nad Váhom. Keďže situácia v novomestskej posádke bola nejasná a niektorí dôstojníci (stotník Šimovič) sa k SNP stavali odmietavo, Jozef Miškeje 1.9.1944 zorganizoval 30 vojakov a s tromi nákladnými automobilmi naložených materiálom odišiel na povstalecké územie, kde sa zapojil do bojov proti nemeckým okupačným vojskám v okolí Bánoviec nad Bebravou. Po potlačení SNP do hôr pokračoval v boji ako príslušník partizánskej brigády majora Jegorova až do spojenia s Červenou armádou. Po prechode frontu pôsobil v Košiciach, okrem iného ako hospodársky referent Zväzu slovenských partizánov. Po povýšení do prvej dôstojníckej hodnosti poručíka pokračoval vo vojenskej kariére a od augusta 1948 slúžil v Seredi v 64. ženijnom pluku a po reorganizácii 64. ženijnej brigáde vo funkcii zástupcu veliteľa pre tylo. Do dôchodku odchádzal s hodnosťou podplukovníka. V Seredi sa oženil, usadil a zostal jej verný až do svojej smrti v roku 1984.
 
 
Ladislav Holík sa narodil v roku 1922. Ako 19-ročný narukoval do Slovenskej armády a v apríli roku 1943 odišiel na ruský front. Vypuknutie SNP ho zastihlo vo vojenskom väzení, kde si odpykával disciplinárny trest. Po vypuknutí povstania ho partizáni prepustili a pridal k povstalcom. Prvýkrát sa do bojov zapojil v okolí Zlatých Moraviec, potom ako vodič zabezpečoval prepravu partizánov ukoristeným nákladným automobilom na prednú líniu pri Telgárte, Vernári, Tisovci. Po potlačení SNP do hôr bol členom partizánskej brigády pod velením nadporučíka Ernesta Bielika. Po skončení vojny sa vrátil do Serede a tu zostal. V roku 2015 bol vyznamenaný pamätnou medailou ministra obrany SR k 70. výročiu oslobodenia.
 
 
Viktor Šušlík, narodený v roku 1923, narukoval do Slovenskej armády v roku 1943 do Martina k spojovaciemu práporu 11, po výcviku bol prevelený do Vrútok. Po dohode so štábom Petra Alexejeviča Velička bol prevezený pod velením nadporučíka Beneša do Sklabiny, kde každý večer zapaľovali malé vatry pre orientáciu sovietskych lietadiel, ktoré zhadzovali parašutistov, zbrane, muníciu a protitankové zbrane. Zúčastnil sa spolu s francúzskymi partizánmi obrany pri Strečne, neskôr bol členom partizánskej brigády J. V. Stalina pod velením majora Alexeja Semionoviča Jegorova a neskôr vstúpil do 1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu.
 
 
Jozef Hvizd, narodený v roku 1922, bol členom partizánskej brigády Klement Gottwald pod velením kapitána V. A. Kvitinského. Rozlúčili sme sa s ním v novembri 2012.
 
Štefánia Lehká, narodená v roku 1924, sa ako mladé dievča podieľala na zabezpečovaní partizánskych jednotiek, nosila im potraviny a lieky. Rozlúčili sme sa s ňou v novembri 2012.
 
Anton  Debnár bol aktívnym účastníkom  SNP,  ktorý pôsobil  v  partizánskej brigáde M. R. Štefánika velením Petra Alexejeviča Velička.
 
Anton Pančík sa narodil v roku 1922 v Čiernom Balogu. 1. októbra 1943 som nastúpil na základnú vojenskú službu  u 1. delostreleckého pluku v Brezne. Už v letných mesiacoch roka 1944 z kasární v Brezne začalo dochádzať k tajnému vyzbrojovaniu partizánov a autami sa zbrane vyvážali do hôr. Po vypuknutí SNP prešiel na stranu odboja a bol som zaradený do delostreleckej batérie „KUŠNIR“ – názov podľa mena veliteľa batérie a zúčastnil bojov pri Martine a Žiari nad Hronom ( vtedy Svätý Kríž nad Hronom). Po potlačení SNP sformoval spolu s ďalšími vojakmi v lesoch okolo rodnej obce Čierny Balog skupinu, ktorá podnikala výpady a zarúbaním prístupových ciest znemožňovala fašistom pohyb dolinami. Po oslobodení a skončení základnej vojenskej služby bol povolaný do Zboru národnej bezpečnosti a od roku 1954 strávil zvyšok svojho života v Seredi. Rozlúčili sme sa s ním v roku 2009.
 
 
Jozef Štrbka, narodený v roku 1922 sa zúčastnil oslobodzovania Slovenska ako príslušník  1. československého armádneho zboru pod velením generála Ludvíka Svobodu a od apríla 1945 pod velením generála Karla Klapálka.
 
Mária Tončevová sa narodila v roku 1929 v bývalom Sovietskom zväze. Ako 15-ročnú ju odvliekli do koncentračného tábora Dachau. Po jeho zbombardovaní sa jej podarilo spolu s dvoma Slovákmi ujsť a pešo prišla až do Serede, kde žila až do októbra 2017, kedy nás opustila.
 
Jozef Mitrík sa do povstania zapojil ešte ako 12-ročný chlapec. Vtedy bola jeho domovom Kojšovská Hoľa. Jeho otec Štefan po ňom posielal správy partizánskym jednotkám. SNP vnímal detskými očami, no už vtedy pochopil, že sa na Slovensku deje niečo veľké. Po skončení vojny sa rozhodol pre vojenskú kariéru, ktorú z väčšej časti strávil v Seredi a neskôr v Galante, kde pôsobil vo funkcii tajomníka rady obrany okresu. Dosiahol hodnosť podplukovníka. Angažoval sa v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov ako dlhoročný predseda základnej organizácie SZPB v Seredi. Rozlúčili sme sa s ním v roku 2018.
 
 
Týchto hrdinov v roku 2011 ocenil aj primátor mesta Sereď, ktorý ich prijal, odovzdal im čestné uznania a boli zapísaní do kroniky mesta.
 
František Kubač sa narodil v Seredi v roku 1887. V roku 1919 založil v Seredi organizáciu Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej a v roku 1921 vstúpil do komunistickej strany, od roku 1929 zastupoval komunistov v Národnom zhromaždení Československej republiky. Počas 2. svetovej vojny riadil prácu ilegálnej organizácie KSS v Seredi, vydával ilegálny komunistický časopis Hlas dediny, po vypuknutí SNP sa stal členom povstaleckej Slovenskej národnej rady a jej povereníkom pre sociálnu starostlivosť. Bol príslušníkom partizánskeho oddielu Petrov, včleneného do partizánskej brigády Smrť fašizmu. Po oslobodení bol poverený organizovaním národných výborov na juhozápadnom Slovensku a od roku 1950 do svojej smrti v roku 1958 bol predsedom Slovenskej národnej rady.
 

Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
registrovaní menom
registrovaní nickom
›VŠETCI‹
s.i.n. | 30-08-2019 22:01:20
"Vďaka" s. Kubač, pekný pomník ste zanechal Sereďanom: https://www.youtube.com/watch?v=P6z8mIDhz-k
Re.balkansky partizan | 29-08-2019 20:38:29
Jediný kto by to povstanie ustál, by bol kapitán-stožiar, ten blbec by bol v psychiatrickej liečebni aj za nemcov aj za rusov.
Hrdina SNP | 29-08-2019 16:04:00
Anton Sedláček, politický komisár 2. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika, alkoholik, darebák, ktorý opustil ženu s dvoma deťmi, “povstalec”, ktorý šarapatil v prvých dňoch tzv. “povstania” v Rajeckej doline, v oblasti Kuneraského kaštiela. Keď pozbierali v celej doline mužov a nútili ich ísť do povstania, tych ktorí odmietli dal postrieÍať (údajne 200), niektorým sa v noci podarilo ujsť (tiež môjmu strýkovi) a sám vraj postrieľal 60-tich. Keď nemcká hliadka s pomocou slovenskej POHG urobil záťah, chytili ho (bol tak opitý, že ani nevládal ujsť kúsok do Veľkej Fatry) v nejakej diere/skrýši s nejakými židmi. Stojí za spomenutie, že keď ho chytili, jeho žena, ktorá pracovala ako výčapníčka v jednej žilinskej krčme vraj vykríkla “už chytili toho ožrana?. V nasledujúcich dňoch ho vodili po žilinských uliciach s tabuľkou na krku zavesenou s nápisom “TO JE ON KUNERADSKÝ VRAH”, občania zostupovali z chodníkov, priblížili sa k nemu a pľuli mu do tváre. 15 novembra 1944 bol verejne popravený obesením. ( Visel 24 hodín pre výstrahu).
bakansky partizan | 29-08-2019 14:11:51
Kto vie aky hrdina v case povstania by bol fyco aj so susedom bruchom? aj so svojou cvargou zlodejskou a pre koho by robila radkyna? a skym by to tahala opicka? a co maznak arizator za koho by kopal ? nafukany strapaty ?to by bola kapacita ani nemysliet co meno to hrdina a dalsi a dalsi to by bol odboj!
veru, treba | 29-08-2019 05:36:33
si tieto veci pripomínať. Lebo možno to poznáme z celoslovenského pohľadu, ale ako to bolo tu - ani nevieme. Tak ako sa to minule spomínalo pri výročí vzniku ČSR - aj to tu bolo zaujímavé. A nebolo o automatické. Bolo sa treba o to zaslúžiť. A tak viacerí ľudia aj prišli o život. Keď dejiny valcujú, tak sa nepozerajú naľavo-napravo.

UPOZORNENIE: Zo strany vydavateľa novín ide o pokus zachovať určitú formu voľnej komunikácie – nezneužívajte túto snahu na osočovanie kohokoľvek, na ohováranie či šírenie údajov a správ, ktoré by mohli byť v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.

Komunikácia medzi užívateľmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov užívateľov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tiež IP adresy užívateľov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závažného porušenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vydať túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.

Upozorňujeme, že každý užívateľ za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môže zmazať príspevky, ktoré budú porušovať pravidlá diskusie, prípadne budú obsahovať reklamu, alebo ich súčasťou budú reklamné odkazy. Vydavateľ novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.

Optik MORVAY AKCIA
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Pridať komentár
iLieky
Označenie inzercie
Reklamna plocha - bannerovy pruzok
Označenie inzercie
Reporteri
Označenie inzercie
Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
Komentársmutok 11-02-2020 12:40:12:
Tragická dopravná nehoda medzi obcou Šintava a Šoporňa - AKTUALIZOVANÉ
KomentárPolícia Začala trestné stíhanie za zločin v kauze predaja rybníkov v P.Bystrici 08-10-2019 17:02:12:
Sereďskí rybári lovia opäť vo svojom revíri
KomentárPravda je len jedna 03-10-2019 17:26:08:
7. zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Dolnej Strede dňa 3.júla 2019
Komentáranabela 26-09-2019 14:01:27:
Adrian Macho sa oficiálne ujal vedenia obce Šoporňa
KomentárSVD1 14-09-2019 20:22:21:
" V hudbe vyjadrujem svoje pocity "
Komentárveru 01-09-2019 17:42:35:
Z času na čas si zafajčil marihuanu, ktorú si sám dopestoval v dome vo Váhovciach
Komentárs.i.n. 30-08-2019 22:01:20:
Pripomeňme si hrdinov Slovenského národného povstania zo Serede
Komentáranonym 30-08-2019 19:54:00:
"Doteraz som sa nedožil výsledku zo strany MsU, poslancov MsZ v Seredi" - píše občan Serede
KomentárMiloš Majko 30-08-2019 12:57:35:
Prípad Jankovská nie je o stanovisku polície či právoplatnom rozsudku. Je o etike a morálke.
KomentárBlablablaha 29-08-2019 13:39:44:
Vláda schválila návrh nového zákona o občianskych preukazoch
Komentárivan 29-08-2019 11:08:33:
Seniorku v Trnave podvodníci nedostali. Legenda "vnuk".
Komentáruž pred 10 rokmi 29-08-2019 05:22:58:
Trnavská župa začína s rekonštrukciu Krajinského mosta v Piešťanoch a úseku cesty Podbranč - Myjava
Komentárteraz je 28-08-2019 08:18:20:
Obžalovanému starostovi Machovi pred prokurátorkou a sudcom do reči veľmi nebolo. Čo sa dozvieme na pojednávaní zajtra?
Komentárto nevymyslíš 27-08-2019 20:32:27:
Ministerka vnútra vymenovala nového prezidenta HaZZ
KomentárBaba Vanga 27-08-2019 17:15:31:
" Takže, aké riešenie sa núka, aby sme neprešľapovali na tej našej povestnej križovatke, kde nám zabíjajú štát ?" - píše Pavol Varga
Komentárpotecha 25-08-2019 13:41:57:
MFK Zvolen - ŠKF iClinic Sereď 0 : 2 (0 : 1)

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign