..,spaľovanie odpadu je "národným športom" na slovensku od nepamäti. Následky pritom môžu mať na svedomí rozsiahle požiare v prírodnom prostredí.
Pár rokov dozadu som pracoval pre jedno zahraničné zastupiteľstvo na Slovensku a chodili sme pracovne do všetkých kútov Slovenska. Jedného jarného dňa sme sa presúvali z Bratislavy do Košíc a počas celej našej cesty sme vídavali stúpajúce kúdoli dymu k oblohe. Ako sme sa približovali k Žiline v dialke bolo vidno asi päť lokalít odkiaľ vychádzal hustý dym k oblohe. Zrazu sa premávka zhustla a vozidlá začali ísť krokom. Za záktutou sme zbadali ako horí porast na jednej strane cesty a na druhej strane sa oheň šplhá smerom do kopca k lesu. Boli to založené požiare porastu. Môj zahraničný kolega sa pýtal: Toto je na Slovensku možné alebo povolené? Moja otázka znela, že: samozrejme že nie, dokonca je to aj zákonom zakázané, avšak máme tu veľkú neinformovanosť obyvateľstva v tomto smere a toto vypaľovanie by sa dalo zaradiť medzi "slovenské národné športy". Druhá strana mince je, že pravdepodobne postihy za tieto protiprávne konania nie sú patrične riešené v štátnej správe alebo sa minú účinkom. Počas cesty do Košíc sme videli ešte pár desiatok menších či väčších ložísk takýchto požiarov. Môj zahraničný kolega len neveriacky krútil hlavou a tento "zážitok" dokonca neskôr spomenul aj na rôznych stretnutiach.
Rudolf Pado: Vypaľovanie porastov a iných plôch je na Slovensku obmedzený viacerými právnymi predpismi (zákon NR SR č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení zákona NR SR č. 438/2002 Z. z., niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny), napriek tomu sa každoročne opakuje s nezmenšenou intenzitou. Pritom ide o zásah, ktorý nemá v našich civilizačných, geografických a klimatických podmienkach žiadne opodstatnenie. Na rozdiel od iných oblastí, nie sú u nás spoločenstvá, ktoré prirodzene vyžadujú vypaľovanie. Hospodári často argumentujú tým, že po vypálení lepšie rastie tráva. Je to rovnaký nezmysel, ako všetky ostatné argumenty, obhajujúce vypaľovanie. Tráva, ktorá sa „objaví“ po vypálení, tam bola aj predtým. Práve poškodením nových výhonkov požiarom dochádza k nadmernému čerpaniu zásobných látok a k oslabovaniu trávnych porastov. Vypaľovaním sú ohrozené taktiež xerotermné skalné spoločenstvá osídlené často veľmi vzácnymi a hodnotnými rastlinnými druhmi. Škody na týchto spoločenstvách sú často nezvratné a tieto citlivé spoločenstvá sa už nikdy nevyvinú do formy, v akej boli vďaka mnohotisícročnému vývoju. Rukolapné dôkazy o týchto škodách máme z požiarov napr. v Slovenskom raji, Veľkej Fatre, na Branisku atď. Musíme si uvedomiť, že pri horení starej trávy (zotrvaní požiaru na mieste) vzniká teplota okolo 600 – 800 ºC s niekoľkými vplyvmi: pôsobením priameho ohňa je zničených 100 % všetkých vývojových štádií hmyzu do výšky 100 cm nad povrchom pôdy, redukcia počtu jedincov o 70 – 80 % mimo ohniska požiaru, zničenie 50 – 70 % jedincov vplyvom zvýšenej teploty a dymových splodín vo výške 1 až 3 m nad povrchom, zánik 10 % jedincov do hĺbky 2 – 3 cm pod povrchom pôdy (Záruba, 1993). Ak v rastlinných spoločenstvách podporuje vypaľovanie rozširovanie burinných druhov, aj v prípade hmyzu dochádza k podpore odolných, ľahko a vo veľkých množstvách sa rozmnožujúcich druhov, ktoré zväčša škodia nielen v postihnutom ekosystéme, ale aj v okolitých ekosystémoch polí, intenzívnych pasienkov a pod. Vznik, šírenie a vplyv požiaru na jednotlivé stromy či les závisí od celej škály činiteľov (intenzita požiaru, dĺžka trvania, hĺbka pôsobenia v pôde, druh požiar - pozemný, podzemný, korunový, požiar dutého stromu), druh dreviny, charakter porastu a koreňovej sústavy, charakter pôdy, podmienky prostredia a klimatické podmienky, osobitosti reliéfu, množstvo nahromadenej organickej hmoty v poraste, prítomnosť lišajníkov na kmeňoch a pod.). Po zovšeobecnení čiastkových poznatkov môžeme konštatovať, že v našich podmienkach dreviny lipa, jelša, osika, breza a vŕba sa považujú za dreviny menej zápalné. Naopak, vyššiu zápalnosť prejavujú dreviny – smrek, borovica duglaska, topoľ, buk. Ako odolné voči ohňu (charakter kôry) vystupujú borovica, smrekovec, duby. Málo odolnými sú smrek a jedľa. Ak by sme posudzovali ohrozenosť drevín požiarom podľa biotopov, najohrozenejšie sú na lúkach a pasienkoch, železničných a cestných násypoch či zárezoch. Biotopy železničných komunikácií a trsťové porasty stojatých vôd a močiarov sú s ohľadom na ohrozenosť drevín požiarom irelevantné. Pri požiari v lesnom poraste dochádza taktiež k nasledujúcim premenám: pri ohni hynie nielen povrchová pokrývka pôdy (byliny, kry, stromy), ale aj živočíchy, mikroflóra a mezofauna lesnej hrabanky a pôdy – hlavne pri dlhotrvajúcom požiari. Prehrievanie obnaženej pôdy bráni obnove lesa, semenáčiky hynú. Minerálne látky sa ukladajú na povrchu pôdy vo forme popola a tento sa vymýva a je unášaný dažďovými vodami. Horením dochádza k strate vápnika, horčíka, draslíka, sodíka (mineralizované katióny sa môžu dostať do pôdy a zostať v nej). Vplyvom ohňa sa rozpadávajú agregáty pôdy, následne, účinkom dažďových kvapiek sa mení štruktúra pôdy a znižuje sa jej infiltračná schopnosť. Zvlášť nepriaznivé je zhorenie humusu, najmä v extrémnych podmienkach a odnos pôdy pri väčších sklonoch. Vplyv požiaru nie je len priamy, ale prejavuje sa aj v nasledujúcich rokoch. V dôsledku prehriatia, dreviny s hladkou borkou (buk, jedľa, smrek) odumierajú v priebehu 2 – 3 rokov po požiari. Poškodený smrek napádajú rozličné druhy podkôrneho hmyzu. Poškodením koreňovej sústavy dochádza k postupnému odumieraniu drevín, tiež k oslabeniu ich statickej stability.
Ako z uvedeného vyplýva, absolútna ignorácia predpisov na úseku ochrany životného prostredia ako aj požiarnej ochrany zo strany jednotlivcov a organizácií, spôsobuje slovenskej spoločnosti každoročne nevyčísliteľné škody.
Skrátená verzia autora:
Rudolf Pado
Povinnosti občanov v zmysle § 14 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi:
Občan – fyzická osoba nesmie:
a) fajčiť alebo používať otvorený plameň na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,
b) vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov,
c) zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu.
Právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, je na rozdiel od bežného občana, povinný vyžiadať si súhlas na každé spaľovanie odpadu od príslušného okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. Samozrejme, že spaľovať môže iba netoxické materiály (drevo, papier a pod., nie však gumu, plasty a pod.).
Všetci občania povinní:
a) vykonať nevyhnutné opatrenia na záchranu ohrozených osôb,
b) uhasiť požiar, ak je to možné, alebo vykonať nevyhnutné opatrenia na zamedzenie jeho šírenia,
c) bez zbytočného odkladu ohlásiť na určenom mieste zistený požiar alebo zabezpečiť jeho uhasenie,
d) na výzvu veliteľa zásahu, veliteľa hasičskej jednotky alebo obce poskytnúť hasičskej jednotke osobnú pomoc.
Každý je povinný na výzvu veliteľa zásahu, veliteľa hasičskej jednotky, okresného riaditeľstva alebo obce poskytnúť dopravné prostriedky, zdroje vody na hasenie požiarov, spojovacie prostriedky a iné vecné prostriedky na zdolávanie požiarov.
Priestupky (§ 61 zákona 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi)
Za neoznámenie vzniku požiaru hrozí občanovi pokuta do 3 000 Sk, za neposkytnutie pomoci pri zdolávaní požiaru pokuta do 5 000 Sk, za vypaľovanie porastov, za spôsobenie požiaru alebo nedodržanie príkazov na zabránenie vzniku požiarov pokutu do 10 000 Sk.
Právnické osoby a fyzické osoby – podnikatelia môžu dostať pokuty až do výšky 1 milióna korún.