Prvý pohľad

Ako vyzerá juvenilná justícia z diaľky? Super, konečne ochránime deti pred sexuálnym zneužívaním, zanedbávaním, týraním a chudobou, konečne z nich vyrastú zdraví mladí ľudia! Veď to je skvelé, to len tí kresťania robia takí humbuk okolo toho. Že vraj biologickí rodičia sú vždy lepšou voľbou pre výchovu dieťaťa. A čo keď sú biologickí rodičia narkomani a agresívni alkoholici? Prosím vás, prestaňte si vymýšľať, veď juvenilná justícia je dobrá a potrebná vec.

Nejak takto sa juvenilná justícia snaží vyzerať navonok. A skutočne, keby bola (len) týmto, nemala by som voči nej nijaké výhrady. Samozrejme, že deti treba takto chrániť, a pokiaľ sú rodičia dokázateľne drogovo závislí a už sa stalo, že dieťaťu nejako vážne ublížili (a potvrdia to viacerí ľudia vrátane ošetrujúceho lekára), je lepšie deti zveriť do inej opatery. Bohužiaľ, opak je pravdou. Aby sme sa rozumeli, nevravím, že veci, o ktorých tu píšem, sú bežnou realitou u nás na Slovenku a väčšina našich sociálnych pracovníkov je taká podlá. Tie veci sú však realitou v zahraničí (Nemecko, Británia, USA, Nórsko,...), ako nižšie uvádzam. Dôvod, prečo o tom píšem, je, že sa to nebezpečne rýchlo šíri a pokiaľ zostaneme takí ľahostajní ako doteraz a s automaticky odmietavým postojom, pretože o tom hovoria hlavne katolíci, s najväčšou pravdepodobnosťou to zastihne aj nás.

 

Za hranicami

Dovoľte mi teraz uviesť zopár príkladov zo zahraničia. Aby ste môj pohľad neodsúdili kvôli mojej viere, len jeden z piatich zdrojov, ktoré tu teraz uvediem, je kresťanský. A ako mi povedal jeden novinár, správy v médiách by nemali byť odsudzované kvôli tomu, kto ich podáva. Respektíve, každý člen spoločnosti, farár takisto ako ateista, žid rovnako ako budhista, by mal mať právo zverejňovať svoje názory a zistenia. Dôveryhodnosť správ sa totiž posudzuje na základe faktov ohľadom konkrétnej správy, nie na základe náboženskej príslušnosti autora - to je totiž skutočná diskriminácia.

- Ako prvý prípad uvediem jeden z najzávažnejších, o ktorom môžete čítať už od jesene (v kresťanských i nekresťanských médiách). Je to prípad ruskej mamy Iriny Bergset, ktorá sa so svojím maloletým synom presťahovala do Nórska a následne musela bojovať o svoje dieťa, ktoré bolo v ! iných rodinách ! aj sexuálne zneužívané. Viac sa dočítate tu: http://leva-net.webnode.cz/products/preklad-rozhovoru-s-irinou-bergset/ (ospravedlňujem sa, je to bez diakritiky. S tou je to len v kresťanskom zdroji). Ako sa môžete dočítať hneď v prvom komentári pod článkom, Irina Bergset nie je jedinou cudzinkou žijúcou v Nórsku a zážitky Čecha, ktorý tam žije, sa zhodujú s tým, čo opisuje Irina, takže už len kvôli tomu možno, podľa mňa, túto správu považovať za dôveryhodnú. Nuž, vidíte, myslíme si, že juvenilná justícia bude ochraňovať deti napríklad pred sexuálnym zneužívaním, a je to presne naopak.

- Ďalší prípad, tento krát z kresťanského, avšak nie menej dôveryhodného zdroja, je prípad Nemeckej rodiny Wunderlichovcov. Ako iste viete, v Nemecku je zavedená sexuálna výchova detí na školách. Niektorým Nemcom sa však táto výchova nepáči, a nakoľko je povinnou súčasťou výučby na štátnych školách, rozhodli sa radšej svoje deti vyučovať doma. Sudcovi sa to rozhodne nepáčilo a rozhodol sa im to zakázať. Na to, či je domáca výučba správna alebo nie, má každý svoj názor, no absurdné je rozhodnutie súdu o tom, že sa s deťmi nemôžu odsťahovať z Nemecka do inej krajiny, kde je domáca výučba povolená a nemôžu vykonávať rozhodnutia v mene detí! Toto rozhodne nie je sloboda demokratickej krajiny. Prečítajte si: http://www.lifenews.sk/node/6026 . A opäť je to opak ochrany dieťaťa, pretože sudca ako dôvod uvádza, že domáca výučba ohrozuje zdravý vývin dieťa, pri čom ale priznal, že  „predošlá výučba doma viditeľne neohrozila dobrý vývin dieťaťa [detí]". Môžete vidieť, že tieto odsúdenia skutočne nie sú na základe rozumných a preverených faktov.

- Potom tu je prípad Britskej rodiny zo Staffordshiru, ktorej odobrali už 4 deti, z toho jedno len 6 hodín po narodení! Môžete tu vidieť video, ktoré otec tajne natočil web kamerou, a ktoré skutočne až doháňa k slzám. Sociálni pracovníci uviedli ako dôvod matkinu poruchu učenia. Prvé odobraté dieťa malo počas odobratia 7 rokov a bolo to zdravé dieťa, ktorému nikto nikdy nijak neublížil, vyvíjalo sa celkom zdravo. A nikto s tým nemal problém, avšak vtedy do Staffordshiru prišiel nový sociálny pracovník, ktorý sa rozhodol, že všetky deti preventívne odoberie, a tak rodina prišla aj o 6 hodinové batoľa. Pre jazykovo zdatnejších, dočítate sa tu: http://www.dailymail.co.uk/news/article-2413319/Father-secretly-records-moment-hour-old-baby-taken-away-social-services.html#ixzz2e4qMbhtx . Juvenilná justícia teda neodoberá deti na základe preverených faktov, ktoré reálne ohrozujú dieťa a jeho vývin, ale na základe názorov jednotlivých sociálnych pracovníkov. A tak kvôli chorobe, s ktorou by naopak mali pomáhať vám, môžete prísť o všetky deti.

- Posledný prípad, ktorý uvediem, je prípad 4-ročného dievčatka z USA, ktoré po odobratí rodičia pri návšteve našli zdrogované. Dieťa odobrali matke, pretože raz bola pod vplyvom kokaínu. Môže to byť považované za skutočne vážny dôvod, avšak stalo sa to iba raz a dievčatko vyrastalo zdravé a šťastné (čo potvrdzuje jeho stará mama). Naopak, v pestúnskej starostlivosti, do ktorej bolo zverené, bolo dievčatko nadrogované psychiatrickými liekmi. Ďalej môžete nájsť štatistický údaj ABC News, podľa ktorého asi jedna štvrtina detí v pestúnskej starostlivosti v USA dostala predpísané psychiatrické lieky, a to omnoho väčšie dávky, ako sú povolené pre deti v ich veku. Taktiež pre jazykovo zdatnejších, prečítate si tu: http://rt.com/usa/parents-child-daughter-rachel-619/ . A opäť, mohlo by sa zdať, že juvenilná justícia chráni deti pred narkomanmi, no je to presne naopak.

 

Prichádza to k nám:

Toto sú príklady zo zahraničia. Ale my nemôžeme zostať ľahostajní, pretože juvenilná justícia je opätovne prerokovávaná aj u nás. Nie som jediná, kto je proti tomu. Možno to vidieť aj na viacerých petíciách, ktoré obehli Slovensko - napríklad: http://www.peticie.com/peticia_na_ochranu_deti_pred_zneuitim_socialnym_systemom_tatu , alebo http://www.cbreurope.sk/peticia_2.html . Dôkazom, že sa to naša vláda skutočne chystá prijať, je dotazník, ktorý obehol 8. a 9. ročníky základných škôl: http://www.rodinajezaklad.sk/images/Dotaznk%202013%20-%20questionnaire_child_abuse_and_neglect_final_version.pdf . Taktiež to nevyzerá ako nič strašné, no môžeme si všimnúť, že sa v ňom ako na týranie pýtajú aj či sa rodič niekedy odmietol s deťmi rozprávať, alebo či museli deti kľačať na kolenách. Myslím, že to sú veci, ktoré sú normálnou súčasťou výchovy. S niektorými deťmi sa skutočne nedá inak poradiť, ako nejakým trestom, napríklad kľačaním v kúte alebo jednoduchým nevenovaním pozornosti. No pozor, podľa nových vyhlášok sa to môže klasifikovať ako psychické týranie a dieťa vám môže byť odobrané. Na základe tohto dotazníka odborníci vyhodnotili, že je u nás každé tretie dieťa týrané (zdroj:http://www.hlavnespravy.sk/organizacie-varuju-pred-narodnou-strategiou-ktora-moze-spustit-lavinu-kruteho-odoberania-deti/178101/ ), čo je ale pekná blbosť. Ja sama som z troch detí a to by znamenalo, že jeden z nás musí byť týraný. Všade sú isté problémové rodiny, ale našťastie ich  určite toľko nie je. Ponúka sa mi teda otázka, či sa tu niekto nepokúša riešiť neexistujúci problém, čím poškodí slušných ľudí? Že by sme sa azda pokúšali odstrániť nevyhovujúcich zdravo rozmýšľajúcich ľudí? Na porovnanie, túto situáciu si všíma aj jeden český autor: http://www.voxvictims.com/2013/08/28/co-je-juvenilna-justicia/ .

 

Takže, týmto vás chcem vyzvať, aby ste neostávali ľahostajní. Niektorí to odmietajú s tým, že je to absolútna hlúposť, no verím, že som vám dala dostatočne dôveryhodné zdroje. Iní to odmietajú s tým, že na Slovensko to určite nepríde, no ako vidíte, už sa to tu postupne pripravuje. Napokon to väčšina odmieta preto, že s tým aj tak nič nespraví. Avšak ako vidíte, dajú sa podpisovať petície, dá sa vyjadriť podpora postihnutým rodinám, dá sa verejne (dnes veľmi jednoducho vďaka internetu) vyjadriť svoj názor a nesúhlas. Prosím, nedovoľme to...

Posledný doplňujúci zdroj: http://www.detivsieti.org/?page_id=966 .