Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 19. 3. 2020, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
ŠKOLA DEMOKRACIE
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Prípad pre vraha (poviedka)

„Jednu malú kofolu“ Povedalo mladé dievča, chlapíkovi za pultom, ktorý sa už od začiatku na ňu usmieval. „Kam sa takto neskoro večer, tak krásne dievča ako ty, vybralo?“ Spýtal sa otravným tónom, pričom sa postavil za výčap a hnedastá bublinková tekutina sa začala liať do plastového pohára. „To vás nemá čo zaujímať“ Odvrklo dievča a nervózne začalo podupkávať nohou. Bola to pekná a vysoká čiernovláska, oblečená len v krátkej sukničke a tričku s výstrihom. Koniec koncov bol horúci letný večer a každý sa pokúšal zlepšiť si svoju situáciu čo najlepšie. „Ale no tak, taká mladá a už tak nedostupná? To sa mi na ženách páči.“ Usmial sa a odhalil pritom rad skazených zubov. „Čo som dlžná?“ Spýtala sa napochytro, nevšímajúc si otravné poznámky. „Nemusíš platiť, len peniazmi“ Povedal a pritom ako jej podal pohár, chytil ju za ruku. Dievča sa však vytrhlo, utrúsilo pár štipľavých poznámok na adresu predavača a odišlo preč. Chvíľu bolo počuť ešte pravidelné klopkanie podpätkov o chodník, no potom po nej ostala len ťažká sladkastá vôňa parfumu. „Potvora malá, nemá len ostrý jazyk, ale i nechty.“ Pošúchal si poranenú ruku. Bolo asi desať hodín a na ulici ani živej duše. No i napriek tomu sa niekoľko metrov za dievčaťom, plížil i ďalší tieň. Veľká tmava postava, zahalená tmou. Kráčala pomaly a ticho po opustenej mestskej ceste, kde nikdy nebola veľká premávka, ani len cez deň, nie to ešte v noci, až k malej zastávke kdesi, uprostred ničoho. Tam zastala, sadla si na lavičku a čakala. Pravdepodobne na nočný spoj, ktorý chodil pravidelne o trištvrte na jedenásť. Tmavá postava sa skryla za roh blízkej budovy a vytiahla akýsi predmet. Dievča pokojne sedelo, priamo pozerajúc presne opačným smerom, kde bola skrytá tmavá neznáma postava a tak si vôbec nevšimla záblesky fotoaparátu vychádzajúce spoza budovy. Detektív Robert Crowd sedel vo svojej kancelárii s nohami vyloženými na stole premýšľal. Pomaly si usrkával z whisky a pomedzi žalúzie sledoval jeho podriadených. Podľa Róberta to bola banda povaľačov, ktorí berú plat a každoročné prémie, len tak pre nič. Róbert pracoval v jednej posledných inštitúcii dotovaných štátom. Skoro všetky úrady totižto zavreli a stali sa z nich súkromné spoločnosti. Robertovi a jeho kolegom to však takto vyhovovalo. Súkromných spoločnosti bolo totižto dosť na taký malý štát ako bol WestFord, a okrem toho každý nemal peniaze na to, aby mohol plniť vrecká snobským detektívom. Robert mal na starosti hlavne malé mestečko Smallhell. Keď sa tu čosi stalo, vždy to vyriešil. No a pokiaľ mu štát platil a ľudia ho mali radi, nič mu nehýbalo. V poslednom čase síce bolo tých zločinov na tak malé mestečko dosť, ale vláda to vysvetlila ako fakt že zločinnosť teraz stúpla všade vo svete. A to bolo všetko. Už sa nezaujímali o vraždy nevinných ľudí. A všetko prenechávali detektívom a polícii, aby to vyriešili. Roberta táto práca bavila a mal ju rád. Mal dobrý pocit z toho, keď nejakého zločinca usvedčil. I keď v poslednom čase bolo vyriešených prípadov pomenej. Z myšlienok ho vytrhol hlasný buchot na dvere. „Ďalej“ Zvolal znudeným hlasom. Bol to Bob, ktorý napriek tomu že pracoval u polície, nepatril práve k tým najbystrejším. „Detektív, máme novy prípad. Nejakú pipku včera v noci zavraždili na LowStreet. Kapitán Fred je už na mieste, máte sa ponáhľať.“ „Ďakujem“ Povedal Robert a začal sa prehrabávať v zásuvke. Po chvíli si uvedomil, že Bob ešte stále stoji pred jeho stolom. „Môžeš isť!“ Zdôraznil, pričom ukázal rukou smerom k dverám. Chvíľu počkal, pripravovať sa začal až vtedy, keď počul hlasne zabuchnutie dverí. Na miesto činu sa dostavil o pätnásť minút. Bolo to na príjazdovej ceste do mesta. V noci tam nie je žiadna premávka, až na istý nočný spoj, ktorým sa vracajú ľudia z fabriky z popoludňajšej zmeny. Teraz však pred malou autobusovou zastávkou natretou na béžovo boli dve policajné auta a niekoľko chlapíkov v modrých uniformách, preberajúcich podľa ich výrazov niečo očividne zaujímavé. Medzi nimi stal i vysoký chlap v hnedom plášti. Kapitán Fred. Detektív pomaly prikročil k zastávke, ktorá bola ohraničená oranžovou páskou. Tu sa mu naskytol nepekný pohľad. Dievča malo bodné rany po celom tele a okrem toho mala i nožom dorezanú tvár. Robert sa porozhliadal po okolí, smerom do mesta sa týčilo niekoľko, starých bytoviek, pripravených na demoláciu a továreň na výrobu a spracovanie papiera. A ešte akýsi stánok s občerstvením. Tam sa neskôr zastaví, kvôli svedkom. Teraz však pristúpil bližšie k telu obete. Bolo skrútené do veľmi neprirodzenej polohy, takže očividne s nim niekto hýbal. Ktovie, čo bol tento krát dôvod vraždy. Veľakrát sa stretával so znásilnením, vybavovaním osobných účtov, či dokonca obyčajným prepadom. Znásilnenie však mohol Robert vylúčiť. Dievča bolo oblečené, a nemalo na sebe žiadne znaky zápasu, a načo by si predsa vrah dával tu námahu, aby keď si s obetou užije a následne na to ju zabije, by ju obliekal?? Nie, o znásilnenie určite nešlo. Zamával na kapitána, ktorý sa následne k nemu vybral. „Zdravím Rob, takže ako vidíš, opäť tu máme ďalšiu mŕtvu...“ „ Všimol som si. Kto našiel telo?“ „Istá Samantha Carterova, už sme ju vypočuli. Každé ráno chodieva touto cestou skoro ráno na bicykli. Veľmi sa preľakla a hneď nám zavolala.“ „Našli sa u obete nejaké doklady?“ „Nie, nemá pri sebe ani peniaze, ani žiadne doklady, čiže stále nevieme o koho ide, nikto zatiaľ nenahlásil nezvestné dievča, ale dnes na obed poskytneme jej fotku médiám, ako to zvyčajne robíme a niekto sa už prihlási. „Takže prepadnutie nemožno vylúčiť.“ Skonštatoval Robert. „Neviem Robert, neviem. Vzhľadom na to že obeť bola bez dokladov. Louis už spravil fotky, zajtra ich máš na stole, i keď každopádne viac sa dozvieme až po nekropsii. „Ako vám môžem pomôcť?“ „Dobrý deň som detektív Robert Crowd a keď sa už pýtate, tie langoše rozvoniavajú po celej ulici a určite jednému s cesnakom neodolám, pán...“ „Harry, Harry Down“ Odpovedal chlap v stánku s občerstvením. Bol vysoký ,zarastený a na sebe mal umastenú zásteru. „Pán Down, som tu ohľadom vraždy, ktorá sa včera v noci stala. Asi ste si všimli policajné autá zaparkované neďaleko vášho stánku?“ „Áno iste, len som nevedel o čo ide.“ Odvetil predavač. „Zavraždili tu mladé dievča, zatiaľ ešte nemáme dostatok informácii, možno neskôr budeme múdrejší, vás sa chcem spýtať či ste si včera nevšimol niečo podozrivé?“ Premeral si ho svojim pohľadom. „Nie, nespomínam si.“ Podal detektívovi langoš. „Odkedy dokedy máte otvorené?“ „Od desiatej do desiatej, i keď niekedy tu ostanem i do pol jedenastej ,kým spravím uzávierku.“ „A kde bývate pán Down?“ „Asi tri bloky otialto. Na Sweet Walley10/3.“ „To je ta časť rodinných domov?“ Spýtal sa informačne, oblizujúc stekajúci cesnak. „Áno presne tam.“ Usmial sa Harry. „Ďakujem teda, teraz nemám viac otázok, tu mate moju vizitku pán Down, ak by ste si na niečo ešte spomenuli, ozvite sa.“ „Ak sa skôr neozvem ja vám.“ Pomyslel si Robert a s chuťou sa zahryzol do langoša. Celé popoludnie strávil Robert na oddelení monotónnym vyplňovaným formulárov. To neznášal. Večer sa stavil ešte v miestnej márnici u doktora Jamesa pre pitevnú správu, zjedol u Eatmana jeden hamburger a potom sa cez Deep Avenue vybral domov. Býval v malom podkrovnom byte v jednom z mnohých starých domov pri Central parku. Vyšiel hore, odomkol dvere a vošiel do obývacej miestnosti. Svoju tašku položil na gauč, pričom z nej vypadol štós papierov a rozletel sa po koženom povrchu. Robert prešiel do kuchyne, ktorú od obývačky delil iba dlhy barový pult a postavil vodu na čaj. Potom sa vrátil naspäť k svojej taške a spomedzi papierov vytiahol pitevnú správu. „Naša neznáma“ Povedal si sám pre seba. „Pekne dievča.“ Skonštatoval, keď si pozrel priloženú fotku. Čítal ďalej. Zomrela približne o jedenastej na následky vykrvácania. Bodné rany mala na hrudi, bokoch  rukách a stehnách. Boli spôsobené ostrým predmetom, pravdepodobne nožom, rovnako ako i rany na tvári. Na tele neboli nájdené žiadne odtlačky. Pod nechtami sa našli vzorky koze... „Takže predsa len musela zápasiť s útočníkom.. Asi ho doškrabala.“ Uvažoval. „Kým sa však spravia testy DNA...“ Zazvonil telefón. Roberta ten zvuk vytáčal a vždy sa veľmi strhol. „Halooo?“ Na druhom konci sa ozval sympaticky hrubý hlas kapitána. „Ahoj Rob, našli sme doklady našej dievčiny. Boli odhodené v tráve neďaleko miesta činu, spolu i s peňaženkou, nenašli sme však žiadne peniaze. Volala sa Alica Striegerova a pred nedávnom dosiahla vek osemnásť rokov, matka jej zomrela pred tromi rokmi a otec sa jej vzdal, žila sama a podľa výpovede susedy nemala príliš veľa priateľov. Vraj sa u nej však často striedalo množstvo neznámych chlapov, takže máme podozrenie že to bola prostitútka bez licencie.“ „Tak mladá....“ Zamyslel sa Robert. „No a čo sa týka svedkov, nenašli sa zatiaľ žiadni a obavám sa, že v tomto si moc nepomôžeme...veď vieš aký je tu v Smallhelle s týmto problém....Počúvaš ma vôbec?“ „Ale hej...len som sa zamyslel, aký je tento svet krutý...“ „To je...Ale my sme tu na to, aby sme proti kriminalite bojovali.“ „Máš pravdu, a myslím že Smallhell je dokonalý názov pre naše mesto“ Podotkol s nespočetným sarkazmom v hlase Rob. „No nič, asi sa potrebujem na to vyspať, zajtra budem mat i fotky, tak sa môžem pustiť do prípadu naplno.“ „Dobre, tak sa dobre vyspi a nech ta neprenasledujú duchovia.“ Zasmial sa a položil. „Ach ten starý lišiak a jeho vtipy.“ S Fredom sa poznali už od školy a vždy si veľmi dobre rozumeli a aj teraz sa im spolu fajn pracovalo. Zaspomínal si na staré časy, potom dokončil čaj a pri teplých dúškoch a pitevnou správou v rukách, vo svojom obľúbenom kresle zaspal. Zobudil sa na akési zvuky. Holuby! Pristáli na parapete jeho okna, ako každé ráno. „Raz tie potvory do jedného vykántrim.“ Zahundral. „Dnešok bude celkom zaujímavý, aspoň sa opäť raz zmení jeho otravný stereotyp a deň mu spestri práca, ktorú tak miluje. Na raňajky si spravil vajíčka, ktoré zajedol starým chlebom a zapil horkou kávou. Došiel mu totiž cukor a Robert nebol jeden z tých ľudí, ktorých baví nakupovanie. Bol to skôr lenivý typ človeka ktorý pred tým aby zbehol do obchodu, ktorý avšak nebol vôbec ďaleko, uprednostnil radšej dovoz pizze. Alebo niekedy i cely deň nejedol, až pokým sa na ten ďalší deň nestavil po ceste do roboty v nejakom z fastfoodou. Nedajbože ako bol náhodou víkend. Kráčal peši po Deep Avenue s odbočkou na Sweet Walley a popritom jedol mastný hamburger, keď v tom ho čosi napadlo. Pozrel na hodinky a odbočil doprava. O chvíľu sa ocitol pred malým bungalovom. Na tejto ceste bolo postavených viac takýchto domčekov, v ktorých väčšinou bývali starší ľudia, zvyknutí na záhradku, v ktorej mohli tráviť svoj voľný čas. Brána bola kedysi možno zelená, no teraz ju rozsiahle pohltila hrdza. Na plote bola motúzikom pripevnená tabuľka s nápisom 10/3 a hneď vedľa nej zvonček. Robert zazvonil. O niekoľko minút sa drevené dvere na dome otvorili a nich stal Harry Down v ošúchanom žltom župane. „Dobre ráno pán Crowd.“ Vystriedal Harryho prekvapený vyraz úsmev od ucha k uchu. Podišiel pomaly k zhrdzavenej bránke. „Smiem ísť ďalej?“ Spýtal sa Robert a pritom sa pokúšal jazykom vybrať si kúsok masa spoza zubov. Tento životný štýl ma raz zabije. Pomyslel si sám pre seba „Ale iste, nech sa páči, práve sa chystám naraňajkovať, predtým ako pôjdem do prace. Poďte.“ Robert nasledoval Harryho. Cez úzku krátku chodbičku až do predsiene. V strede izby boli dve kresla z béžovým poťahom, malý konferenčný stôl a oproti niekoľko skriniek. Zo steny opadávala omietka, pravdepodobne od navlhnutia a v kúte izby bol mohutný kvetináč s akousi umelou palmou. „Prosím sadnite si, dáte si kávu?“ „Áno ďakujem“ Harry prešiel do druhej izby- kuchyne a dal postaviť vodu na kávu. „Tak, čo vás v týchto skorých ranných hodinách ku mne privádza?“ Skorých ranných hodinách? Posmešne si pomyslel Robert. Veď o takomto čase sú rožky v pekárni už dávno napečené. „Nuž viete, mal som trochu cestu okolo a tak som sa rozhodol, že sa zastavím a spýtam sa váš na par otázok. Veď stánok otvárate o desiatej, nemám pravdu?“ „Ale iste pán detektív, tak aké mate otázky?“ „No tak napríklad, kde ste boli včera o jedenastej večer?“ Prižmúril oči, ako keď had nájde svoju korisť. „No to vám môžem presne povedať. Asi o pol jedenastej som zavrel stánok a na ceste domov som sa stavil v neďalekej krčme na jedno pivko. Zvyknem tam občas chodievať.“ „A mate na to nejakých svedkov?“ „No pravdaže. Asi desať chlapov, s ktorými som sedel pri stole.“ Usmial sa Harry. „Dobre, ale stánok, ako tvrdíte ste zavreli o pol jedenastej, cesta vám trvala pol hodinu?“ „Prečo sa toľko vypytujete? Snáď ma nepodozrievate!“ „To je len bežný postup pán Down. Takže? Kde ste sa ešte zdržali? „Viete...“ „Len do toho pán Down.“ „No viete, prešiel som sa ešte cez park St. Mary, rád sa tam večer prechádzam, je tam ticho a dobre sa mi premýšľa.“ „Dobre, ale to vám asi nikto dosvedčiť nemôže, však?“ „To nie, vravel som že sa prechádzam sám.“ „Ale nevyzeráte ako chlap, ktorý sa chodieva prechádzať do parku.“ Harry sa tváril, že nepočul, zalial kávu a pred Roberta položil jednu zo šálok. „Kde ste prišli k tomu škrabancu?“ „Strážil som susedovu mačku.“ Odpovedal zbrklo a odpil si z kávy. Robert sa porozhliadal. Nikde žiadne mačacie chlpy nevidel. Zazvonil telefón. „Ospravedlňte ma prosím.“ Povedal a odišiel vedľa a zavrel za sebou dvere. Lepšia príležitosť sa ani nemohla naskytnúť. Pomyslel si Robert a s potmehúdskym úškrnom sa potichu prikradol k jednej z Harryho skriniek. A už bol opäť vo svojom živle. Toto zbožňoval. Chvíle napätia, keď sa mu do krvi dostal adrenalín a on cítil tak veľké vzrušenie, ale i obavy, že ho chytia. Nikde nič... ten chlap tam mal len hŕby akýchsi papierov a starých rároh. Robert sa obzrel. Dvere boli stále zatvorené a za nimi bol počuť tlmený hlas Harryho. Na rad prišli zásuvky, v ktorých mal vzorne poukladané fotografie.. Kopy fotiek. Bolo na nich všeličo, ulice, lúky či plaváreň. A na každej z fotografií bola nejaká žena. Blondínky, brunetky, hrdzavovlásky, Staršie, dokonca i také, ktoré boli ešte pod zákonom. Nafotené boli odzadu, z profilu...niektoré dokonca i spredu. Avšak žiadna z nich nevyzerala na to, že by o fotení vedela. „Akýsi blázon, fotograf s nenaplneným snom.“ Zasmial sa sám pre seba, no úsmev na tvarí mu hneď stuhol. Tep sa mu náhle zrýchlil a v hrdle sa mu vytvorila jedná veľká guľa. Medzi fotografiami náhle zbadal  fotku dievčaťa, ktoré včera videl dobodané na ulici. „Ani sa nehnite!“ Ozvalo sa Robertovi za chrbtom. „Pomaly sa otočte.“ Harry stál medzi kuchynskými dverami a v ruke držal zbraň. „Ja som to vedel! Povedal presvedčivo. „ Hneď mi bolo jasné že tie škrabance, nie sú od susedovej mačky! Ale povedz prečo si tu chuderu zabil??? Aký si mal dôvod? Ha? Bola tak mladá, nechcela sa s tebou vyspať? Alebo ti dlžila prachy?.. Si len obyčajný špinavý vrah!“ Robert si odpľul. „V tom sa mýlite!“ Skríkol Harry. Očividne ho to poriadne rozrušilo. Stál v miernom rozkročení a ruky sa mu triasli „Mýlim sa? A tie fotky? A škrabanec na vašich rukách? Predpokladám, že koža, ktorú sme našli pod nechtami tej dievčiny patrí vám. A áno...ešte tu máme nepotvrdené alibi na čas vraždy...Ešte stále sa mýlim? Nestačia vám dôkazy?“ „Ja som to nebol! Naozaj všetky dôkazy svedčia proti mne, ale ja som ju nezabil, ani som sa jej nedotkol!“ Kričal Harry ako zmyslov zbavený. „To tvrdí každý špinavý hajzel, ktorý spácha trestný čin!“ „Ale ja som to naozaj nebol!!!!!“ Harrymu do tváre stúpla od zlosti červeň, čiže teraz vo svojom žltom župane vyzeral ako nejaká postavička z animovaného filmu. „A ako teda vysvetlite toto?!“ Skríkol Robert a hodil pred neho na stôl niekoľko fotiek, teraz už mŕtvej Alici. Harry sa na ne s ľútosťou pozrel. „Fotil som ju. To priznávam Kúpila si u mňa v stánku kofolu, ja som zavrel, chvíľu ju sledoval a potom spravil pár fotiek, keď som však odchádzal bola na zastávke živá a zdravá. To prisahám!“ „Myslím však že na súde len vaša prísaha veľmi neobstojí... Všetky dôkazy sú proti vám a tak si myslím že porota vás uzná vinným. .Trest smrti je síce u nás zrušený, no pôjdete do chládku.“ Výraz na Harryho tvári sa ihneď zmenil, tvár mu naopak celá zbledla a oči zaplavil neuveriteľne presvedčivý smútok. „Okrem toho, nikto nevie či ste v minulosti nespáchal viac trestných činov, máte tu predsa mnoho fotiek žien, ktoré určite neboli vytvorené len tak náhodou pri príjemnej prechádzke v parku, za pekného slnečného dňa. Poznáte zákon, ktorý zakazuje fotiť osoby bez ich vedomia?Preniesol detektív s hojnou dávkou sarkazmu v hlase. Myslím že i toto sa vám môže započítať do rozsudku...A to pre vás nie je ani z ďaleka dobré. Dostal som za mreže už veľa takých úchylov ako ste vy, a či veríte či nie, s vami to tiež nebude inak!“ V hlase mu bolo počuť akúsi dávku radosti, na čo síce svojím spôsobom mal právo, ale v tomto bolo ešte čosi viac. Za vraždu druhého stupňa dostanete tak minimálne dvadsať rokov. Podotýkam minimálne! Je vám predsa jasné, že si nemôžete nejať žiadneho špičkového právnika, ktorý by vás obhájil a tak dostal z kaše...čiže nečudoval by som sa, kebyže dostanete i doživotie. S vaším charakterom budete považovaní za najväčšiu handru, budete umývať dlážky a chlapi si váš tam budú podávať...to by som si ja radšej vybral smrť.“ Robert Crowd, vôbec nerozprával ako človek, na ktorého mieri hlaveň pištole. A to bolo zvláštne. Mal azda v rukáve nejaké tajné eso? Veď Harryho vyslovene provokoval....a to sa predsa nerobí, veď staré známe pravidlo....neser tigra.... „Tak dobre teda! Skríkol vyplašený Harry a ešte skôr ako stihol Robert zareagovať, priložil si revolver k spánku a potlačil spúšť. Béžové poťahy na gauči ostriekala krv a bezvládne telo zabalené do žltého županu kleslo k zemi. Robert vydal zo seba akýsi posmešný zvuk, obišiel mŕtvolu a starými ošúchanými dverami vyšiel na ulicu, akoby sa nič nestalo. Bol podvečer a Robert aj spolu s kapitánom sedeli v jeho kancelárii. „Je ti teda jasne, že to bolo veľmi nebezpečné?!“ „Áno, áno ale nepredpokladal som..“ Rob, za tých šesť rokov práce by si mal predpokladať.“ „Jasné....nabudúce to bude lepšie“ Usmial sa detektív. „Dobre teda, hlavne že je prípad uzavretý. Dnes vyšli i testy DNA a zhodujú sa so vzorkou ktorú sme odobrali s Harryho tela. Takže niet pochýb, že vrah bol on .I keď škoda že to tak dopadlo.“ „Je mi ľúto, ale nemohol som tomu nijako zabrániť“ „Chápem Robert a musí to byť pre teba strašné, mal by si sa skúsiť porozprávať i s Jane. Je to naša psychologička a je veľmi dobrá. „Možno sa tam cez týždeň zastavím, teraz ešte napíšem správu o prípade a asi skočím na nejaké hranolčeky.“ „Drž sa“ Usmial sa Fred , potľapkal Roba po pleci a vyšiel von z kancelárie. Detektív sa taktiež usmial a vytiahol zo zásuvky akýsi formulár. Potom si nalial do pohára whisky a napísal čosi na papier. „Tak milá Alica, tvoj prípad je uzavretý. No a teraz si môžem vybrať opäť ďalšiu obeť do mojej zbierky, a nikto mi nikdy na to nepríde“ Zasmial sa a víťazoslávne si usrkol z pohára.


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
Anonym 2 | 06-05-2009 22:14:01
nič proti , ale táta stránka nie je literárne okienko. alebo sem môžeme aj my prispievať básňami a poviedkami? tak skúsim: Pán Majko založil túto stránku, a niektorým ľuďom tým otvoril sánku. Pravdu krutú sa tu občas dozvieme, že aký život v Seredi vedieme. Táto stránka je pre občanov veľmi dobrá, no realita je v meste občas hrozná. Drogisti, cigáni, čierne skládky smetia, všetky správy sa sem veľmi ľahko zmestia.
Martin | 06-05-2009 17:28:26
Je to velice dobry pribeh trochu zlozity ale zaujimavy. Ked sa chcete dozvediet kto zabil Alicu tak si to precitajte. A zahradnik ju nazabil! :) :-) :-X :-X
anonym | 06-05-2009 15:22:10
vrahom bol zahradnik :-D

Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.

Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
Komentársmutok 11-02-2020 12:40:12:
Tragická dopravná nehoda medzi obcou Šintava a Šoporňa - AKTUALIZOVANÉ
KomentárPolícia Začala trestné stíhanie za zločin v kauze predaja rybníkov v P.Bystrici 08-10-2019 17:02:12:
Sereďskí rybári lovia opäť vo svojom revíri
KomentárPravda je len jedna 03-10-2019 17:26:08:
7. zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Dolnej Strede dňa 3.júla 2019
Komentáranabela 26-09-2019 14:01:27:
Adrian Macho sa oficiálne ujal vedenia obce Šoporňa
KomentárSVD1 14-09-2019 20:22:21:
" V hudbe vyjadrujem svoje pocity "
Komentárveru 01-09-2019 17:42:35:
Z času na čas si zafajčil marihuanu, ktorú si sám dopestoval v dome vo Váhovciach
Komentárs.i.n. 30-08-2019 22:01:20:
Pripomeňme si hrdinov Slovenského národného povstania zo Serede
Komentáranonym 30-08-2019 19:54:00:
"Doteraz som sa nedožil výsledku zo strany MsU, poslancov MsZ v Seredi" - píše občan Serede
KomentárMiloš Majko 30-08-2019 12:57:35:
Prípad Jankovská nie je o stanovisku polície či právoplatnom rozsudku. Je o etike a morálke.
KomentárBlablablaha 29-08-2019 13:39:44:
Vláda schválila návrh nového zákona o občianskych preukazoch
Komentárivan 29-08-2019 11:08:33:
Seniorku v Trnave podvodníci nedostali. Legenda "vnuk".
Komentáruž pred 10 rokmi 29-08-2019 05:22:58:
Trnavská župa začína s rekonštrukciu Krajinského mosta v Piešťanoch a úseku cesty Podbranč - Myjava
Komentárteraz je 28-08-2019 08:18:20:
Obžalovanému starostovi Machovi pred prokurátorkou a sudcom do reči veľmi nebolo. Čo sa dozvieme na pojednávaní zajtra?
Komentárto nevymyslíš 27-08-2019 20:32:27:
Ministerka vnútra vymenovala nového prezidenta HaZZ
KomentárBaba Vanga 27-08-2019 17:15:31:
" Takže, aké riešenie sa núka, aby sme neprešľapovali na tej našej povestnej križovatke, kde nám zabíjajú štát ?" - píše Pavol Varga
Komentárpotecha 25-08-2019 13:41:57:
MFK Zvolen - ŠKF iClinic Sereď 0 : 2 (0 : 1)

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign