Loďou po Stredomorí čas 4. svätá zem Jeruzalem a Betlehem. Dva rôzne svety...
Loďou po Stredomorí čas 4. svätá zem Jeruzalem a Betlehem. Dva rôzne svety...
Ráno vstávame v čase kotvenia lode v Izraelskej Haife. V prístave okrem desiatok nákladných lodí pozornos okamite upútajú lode bojové Izraelské. Bezpečnostné opatrenia na prvý pohžad vyzerajú by vežké. Blízky Východ a Izrael vieme, kde sme priplávali.
Za jeden deň nie je mo né navtívi Jeruzalem a Betlehem iaž inak ako fakultatívnym výletom objednaným u na začiatku plavby. Tieto mestá sú pomerne ďaleko z Haify a je o ne záujem. Je to pochopitežné práve Izrael na trase plavby je bez pochýb najväčím lákadlom pre väčinu pasaierov. Cena výletu 99 Eur dospelý a 75 Eur diea. Cena samostatného výletu zo Slovenska vrátane leteniek a ubytovania by vak bola oveža vyia.
iaž mekáme u od ranného odchodu a hodina určite bude chýba. Kopy dôchodcov sa nezaprú. Ich chápanie formalít a následný organizovaný presun do autobusov sú značne zdĺhavé a komlikované. Naastie sme v anglicky hovoriacej skupine, ktorá je najmenia a vekový priemer pravdepodobne kazím u aj ja. Nechápem, ale znovu neprechádzame iadnou kontrolou okrem bezpečnostnej sluby spoločnosti MSC. Táto spoločnos musí ma vo svete mimoriadny kredit, inak by toto moné nebolo.
Rýchlo opúame Haifu a smerujeme do Jeruzalema. Izrael ma svojou čistotou dos sklamal. Skorej sa podobá na klasickú arabskú, ázijskú alebo africkú krajinu. Vade odpadky a to nielen pri hlavnej ceste, diažnici, ale aj v mestách. Prechádzame cez Tel Aviv a po asi dvoch hodinách míňame hraničnú tabužu mesta Betlehem.
Milióny turistov a veriacich vetkých náboenstiev smerujú na Olivovú horu, z ktorej je úasný výhžad na úasné starobylé mesto. Niekožko (stoviek) fotografií a presúvame sa do historického centra mesta. Vade policajti v nepriestrežných vestách so samopalmi. Bezpečnostné kontroly a u sme pri svetoznámom Múre nárekov. Je sobota a idia majú abat fotografovanie je zakázané. Fotím s odstupom, no pri múre si neodpustím niekožko tajných fotografií a hlavne fotografiu Deniska. Je to historické svetoznáme miesto a následne ostatné dianie u iba filmujem fotoaparátom zaveseným na krku. Stojí to za to. Neviem, či ete do Izraela pôjdem. ivot je krátky a svet príli vežký na časté návraty do u navtívených miest...
Presúvame sa do ďalích historicky najvýznamnejích miest v Jeruzaleme. iaž časový deficit nás núti ponáhža sa aj cez historicky cenný bazár, ktorý pripomína Grand bazar v Istanbule. Na sledovanie rýchleho výkladu izraelskej sprievodkyne čas vežmi nie je. koda, na väčie flákanie sa po úzkych uličkách stovky rokov starých času určite nezostane.
Navtevujeme najvzácnejie pamiatky mesta a svetoznáme miesta, ktoré za posvätné povaujú vetky náboenstvá. Niečo málo o Jeruzaleme a pamiatkach z encyklopédie:
Jeruzalem (hebr. ירושלים Jerualajim, arabs.
القُدس al-Kuds, gr. Ιεροσόλυμα, lat. Ælia capitolina) je hlavné mesto Izraela. Pre idov, kresanov a moslimov je to posvätné mesto. Dnes v Jeruzaleme ije okolo 700 000 obyvatežov.
Mesto vzniklo na dvoch výinách. Na východnej stál chrámový okrsok a v jej junej časti vŕok Ophel, na západnej výine stál Sión. Dnes je Sión posvätný pahorok v meste. Mesto má rozlohu 125 km², je teda najväčím izraelským mestom.
Jeruzalem má tyri tvrte: idovskú, moslimskú, kresanskú a arménsku. V srdci Jeruzalema sa nachádza hradbami ohradené Staré mesto leiace vo výke 800 metrov nad morom.
DEJINY:
- pravek: početné nálezy, najmä acheuléenska industria
- ca. 3000 pred Kr.: najstarie dôkazy kontinuálneho osídlenia
-
bronzová doba: Prvými známymi obyvatežmi boli Kanánci, po nich Amorejci. V strednej bronzovej dobe vzniklo opevnenie; importy boli z Cypru, Egypta a egejskej oblasti:
- okolo 1800 pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v egyptskom texte ako Rushalimum
- 14 stor. pred Kr.: Meno Jeruzalem sa spomína v listoch z Amarny ako Urusalim, príp. Uruslimmu. Názov znamená Salimovo mesto (Salim/alim bol kanánsky boh súmraku). Keďe v hrebejčine alom a v arabčine salam znamená pokoj, prekladá sa názov niekedy (azda chybne) ako mesto pokoja.
- po 1000 pred Kr.: Kráž Dávid, vodca Izraelitov, ho povýil na hlavné mesto, postavil na posvätnom mieste známy chrám. Podža Biblie ho získal vojnou od kanánskych Jebuzejcov a nazval ho Dávidovo mesto. Podža Biblie sa mesto pred dobytím volalo Jebus (hebr. rozliapanie).
- po 970 pred Kr.: Kráž alamún pokračoval v stavebnej aktivite.
- ca. 933 pred Kr.: Po alamúnovej smrti a rozdelení idovského krážovstva sa Jeruzalem stáva hlavným mestom Judey; stavba novej citadely.
- po 722 pred Kr.: Po dobytí Asýriou opä náboenské centrum idov
- pred 700 pred Kr.: Kráž Ezechiá tu dal vybudova 550 m dlhý tunel na prívod vody z okolia mesta
- 587 pred Kr.: Mesto bolo vyplienené Nabukadnezarom, krážom Babylonu a jeho obyvatežstvo deportované. O rok neskôr Nabukadnezar vyvrátil chrám.
- po ca. 537 pred Kr.: Znovuvybudovanie mesta po návrate idov z 50-ročného vyhnanstva v Babylone.
- 333 pred Kr.: Dobytý Alexandrom Vežkým.
- po 323 pred Kr.: Pripadol Seleukovcom, ktorý neskôr vybudovali nový chrám a mesto obnovili
- 135 63 pred Kr.: Centrum makabejského judského krážovstva. V roku 133 vybudované hradby.
- 63 pred Kr.: Spolu s judským krážovstvom dobytý Rimanmi.
- po 37 pred Kr.: Za vlády Herodesa Vežkého sa stal dočasne hlavným mestom obnoveného Judského krážovstva. Herodes dal zretaurova chrám, obohna ho múrom a stavalo sa aj na okolí pahorku. Vznikla aj Dávidova vea a pevnos Antonia
- od 6 po Kr.: centrum rímskej provincie Judea
- po 33: Podža tradície v meste vznikla kresanská cirkev
- po 37: Herodes Agrippa I. začal stava tretí hradný múr (prvý pozri 37 pred Kr., durhý bol asi na mieste dnených hradieb mesta)
- 66-70: Dejisko idovskej vojny. Mesto znova dobyli a zničili Rimania.
- 132-135: Pri povstaní Bar Kochbu boli idia z mesta vyhnaní a spomienky na minulos boli vyhladené. Cisár Hadrián mesto znova vybudoval, nazval ho Aelia Capitolina a dal mu postavenie kolónie. Mesto sa stalo neopevneným sídlom X. rímskej légie.
- 2. tvrtina 4. stor. 614: Nový rozmach nastal za vlády Kontantína Vežkého, ktorý sa snail z mesta urobi sväté miesto kresanov. Mesto získalo kresanský ráz. Od 2. tvrtiny 4. stor. tu vzniklo veža chrámov a klátorov, z ktorých Chrám Zmŕtvychstania ete stojí. Ostatné chrámy stavali tam, kde podža kresanov sú situované jednotlivé úseky paijí na hore Olivetskej, na Golgote a pod.
- 614-628: Súčas Perzskej ríe
- 638-1099: Súčas arabskej ríe, moslimské náboenské centrum. Premenovali ho na Al Kuds.
- okolo 700: Z tohto obdobia sa zachovali zvyky chrámu na chrámovom pahorku
- 1099-1187 a 1229-1244: Obsadený kriiakmi, centrum Jeruzalemského krážovstva.
- 1244-1517: Opä pod arabskou nadvládou
- 1517-1917: Súčas Osmanskej ríe
- 1920-1947: Centrum britského mandátneho územia Palestína
- 1947-1949: Medzinárodné územie (na základe rozhodnutia OSN)
- 1949: Rozdelený medzi Izrael a Jordánsko. idovskú čas v roku 1950 Izrael vyhlásil za svoje hlavné mesto.
- 1967: Izrael dobyl zvyok mesta.
- 1980: Celé mesto bolo vyhlásené za hlavné mesto Izraela
Chrámová hora alebo Chrámový vrch (po hebrejsky: הַר הַבַּיִת Har ha-Bajit chrámový vrch, po arabsky:الحرم القدسي الشريف, al-haram al-qudsí a-aríf vzneená svätyňa), niekedy uvádzaná aj ako vrch/hora Moria/Mórija/Morija (הר המוריה), je ploina v tvare nepravidelného tvoruholníka s rozmermi 313 m (severná), 470 m (východná), 280 m (juná) a 485 m (západná strana), nachádzajúca sa v Starom meste v Jeruzaleme.
Čas západnej steny Chrámovej hory tvorí Múr nárekov, pozostatok idovského Chrámu. Na vrchole hory stojí okrem dvoch najsvätejích stavieb Skalný dóm a Meita al-Aksá rad ďalích, meních stavieb.
Chrámová hora je najposvätnejím miestom judaizmu, tretím najposvätnejím v islame a náboenský význam má aj pre niektoré kresanské spoločenstvá. Vďaka tomu je jedným z najuctievanejích miest na svete a rovnako i jedným z najspornejích.
Bazilika Svätého hrobu alebo bazilika Boieho hrobu je kresanský kostol vnútri hradieb Starého mesta v Jeruzaleme. Chrám stojí na mieste, ktoré väčina kresanov uctieva ako Golgotu alebo Kalváriu, kde bol podža Nového zákona ukriovaný Jei Kristus. Bazilika je dôleitým pútnickým miestom kresanov u od 4. storočia, kedy Svätá Helena objavila Boí hrob a cisár Kontantín Vežký pri ňom dal vybudova kostol.
Pôvodne sa miesto Jeiovho ukriovania nachádzalo za hradbami Jeruzalema, ktoré dal v rokoch 41-44 rozíri Herodes Agrippa, čím sa Golgota začlenila do mesta. Po roku 135 tu Rímania postavili chrámový komplex bohyne Afrodity a podža legendy bol hrob Jeia a jeho krí objavený v roku 325 Svätou Helenou. Rímsky cisár Kontantín Vežký nechal v rokoch 326 a 335 postavi kostol Svätého hrobu na mieste Jeiovho hrobu pri Golgote, z ktorého sa dodnes zachovala iba vnútorná rotunda, nazývaná Anastasis. Bazilika bola zničená pri nájazde Peranov v roku 614 a kalifa Hakima v roku 1009. Po dobytí Jeruzalema kriiakmi v roku 1099 bola bazilika zrekontruovaná a prela pod správu augustiniánov. Po roku 1187, kedy Jeruzalem ovládol sultán Saladin, získalo správu nad bazilikou spoločne niekožko kresanských cirkví. Zloitá situácia panovala i za tureckého panovania po roku 1517, kedy dochádzalo k mnohým sporom v bazilike.
Vlastníkmi baziliky je grécky pravoslávny jeruzalemský patriarchát, Frantikáni (v mene katolíckej cirkvi) a jeruzalemský patriarchát arménskej východnej pravoslávnej cirkvi a určité práva prináleia aj iným mením cirkvám. Vlastníctvo celého chrámu tak zostáva spoločné - pravoslávne, katolícke aj arménske, hoci jednotlivé časti baziliky okrem kaplnky Boieho hrobu, majú určeného vlastníka. Cirkvi vak majú právo slúi svoju liturgiu v celom chráme a zvlátne pravidlá platia počas vežkých sviatkov ako Vežký piatok a Vzkriesenie.
Skalný dóm (po arabsky: مسجد قبة الصخرة Masdid kubbatu 's-sachra, po hebrejsky: כיפת הסלע Kipat ha-sela) je islamská svätyňa v centre Chrámovej hory v Jeruzaleme, ktorú moslimovia nazývajú Vzneená a užachtilá svätyňa (al-Haram al-kudsí a-aríf, arabsky: الحرم القدسي الشريف), idia a kresania Chrámová hora (hebrejsky: הר הבית Har ha-bajit).
Skalný dóm je asi najznámejou pamiatkou Jeruzalema a bol postavený v rokoch 687 a 691 9. kalifom Abd al-Malikom. Po stáročia ju európski cestovatelia mylne nazývali meita Umar ibn al-Chattáb alebo Omarova meita. Tá sa vak nachádza v Starom meste, v kresanskej tvrti, neďaleko Chrámu Boieho hrobu.
Moslimovia veria, e skala v centre Dómu je tá, po ktorej v roku 621 vystúpil Mohamed v sprievode anjela Gabriela na Nočnú cestu do neba. Tam sa radil s Mojiom a pred návratom na zem dostal moslimské modlitby. Súra 17 v Koráne, nazvaná Nočná cesta, opisuje cestu Mohameda z al-Masdid al-haram (posvätnej meity) do al-Masdid al-aksá (najvzdialenejej meity). Keďe sa v celom Koráne ani raz neobjavuje slovo Jeruzalem (al-Kuds) a v Mohamedových časoch bol pod byzantskou nadvládou, neskoria moslimská tradícia v Sunne identifikovala Masdid al-haram ako meitu v Mekke a Masdid al-aksá ako Chrámovú horu v Jeruzaleme).
V judaizme je skala miestom, kde Abrahám podstúpil skúku, ktorá mala preveri jeho oddanos Bohu tým, e mal obetova svojho syna Izáka. Moslimovia veria, e táto udalos sa týkala iného Abrahámovho syna, Izmaela, a stala sa v púti Mina, kde putujú ročne milióny moslimov. Tu je rozpor medzi svetskými učencami o rovnosti vrchu Mórija (kde nastala táto skúka podža Biblie), Chrámovou horou a skalou, kde Jákob sníval o anjeloch stúpajúcich po rebríku do neba. Naopak, ortodoxní idia nepochybujú, e sa vetky tieto udalosti stali na tomto mieste.
Táto skala bola pravdepodobne tou, na ktorej bola uloená Archa zmluvy počas Prvého chrámu. V období druhého chrámu bola na tomto mieste hlavná svätyňa Chrámu, tzv. Kode ha-kodaim, Najsvätejia svätyňa. Rabínska legenda tie hovorí, e tento kameň je základným kameňom celého sveta a je jeho stredom (odtiaž jeho meno אבן השתייה Even ha-tija - Základný kameň).
Kresania veria, e na mieste súčasného Dómu, nechal v období Byzantskej ríe Kontantín Vežký postavi malý kostol nazvaný Chrám svätého Cyrila a svätého Jána, neskôr zväčený a premenovaný na Chrám Svätej múdrosti.
Stavba
V roku 630 Umar ibn al-Chattáb s pomocou Kaaba al-Achbara obnovil Základný kameň, vykopal ho z prachu a očistil jeho okolie. Umar sa rozhodol postavi meitu v junej časti Chrámovej hory, aby bola skala na sever od nej a predilo sa nedorozumeniu, e modliaci moslimovia sa klaňajú jej a nie Kaabe v Mekke. Stavbu Dómu začal kalif Abd al-Malik ibn Marwan v roku 685 a trvala do roku 691.
Stavbu riadili Jazid ibn Salam z Jeruzalema a Rada' ibn Hajwa z Beisanu (Bet ean) a meita má priemer kopule 20,2 m a výku 20,48 m. Dóm má tvar byzantského osemuholníka, truktúrou určený k uchovávaniu a uctievaniu svätých pozostatkov a je skvelým príkladom stredného byzantského umenia. Priečelie je zhotovené z porcelánu s súry z Koránu sú písané cez vrchol v dlabe zo 16. storočia.
Počas kriiackeho obdobia bol Dóm zverený Augustiánom, ktorí ho zmenili na kostol a Meita al-Aksá sa stala krážovským palácom Baldwina I. v roku 1104. Templárski rytieri, ktorí verili, e Dóm je na mieste pôvodného alamúnovho chrámu, zriadili v Meite al-Aksá priliehajúcej k Dómu svoj hlavný stan. Tuto funkciu mala po väčinu 12. storočia. Templum Domini (Chrám Pána), ako ho nazývali, bol uvádzaný na oficiálnych pečatiach vežmajstrov a stal sa architektonickým modelom pre templárske kostoly v Európe.
Po dobytí Jeruzalema Saladinom v roku 1187 sa Skalný dóm a al-Aksá stali opä moslimskými svätyňami. Krí na vrchole kopuly bol nahradený zlatým polmesiacom a dolo k úpravám Chrámovej hory a meity al-Aksá. Chrámová hora bola centrom záujmu vetkých moslimských vládcov a rozsiahle stavebné úpravy sa vykonalo za vlády Suleimana I., kedy bola kopula pokrytá dlabou Iznik a za vlády Mahmúda II. v roku 1817.
Kopula bola silno pokodená počas zemetrasenia v Palestíne 11. júla 1927 a v roku 1955 začal Jordánskou vládou nový program opráv s pomocou fondov arabskej vlády a Turecka. Bola nahradená čas pokodenej dlaby a v roku 1960 i kopula pokrytá odolnou hliníkovou a bronzovou zliatinou. Retauračné práce boli ukončené v roku 1964. V roku 1988 bola vďaka daru jordánskeho kráža Husajna obnovená zlatá kopula, na ktorú sa pouilo 80 kg zlata za 8,2 miliónov dolárov.
Po esdňovej vojne v roku 1967 prevzal Izrael kontrolu nad Dómom a zruil 20 rokov trvajúci zákaz vstupu idov do Starého mesta. Po ukončení vojny prevzala správu nad Chrámovou horou moslimská rada Waqf, no stále je izraelským územím.
Zdroj: Wikipedia
- - -
Jedným z dôvodov prečo maximálne odmietam organizované cestovanie s CK je, e nemám rád klasické návtevy vopred dohodnutých obchodov provízie sprievodcov či cestovných kancelárií z privezených turistov ma vôbec nezaujímajú. Funguje to iaž aj u MSC. Vdy sa niekto v obchode chytí, pretoe vdy sa nájdu žudia veriaci, e sprievodcovi ide výlučne o blaho turistov. Pred prechodom na Palestínske územie ná autobus zastavuje pri predajni suvenírov. Výber vežký, podobne aj ceny. Asi 3 x také, aké boli v historickom centre na bazári. Jediné čo na zastávke oceňujem je lokalizácia obchodu - takmer priamo pod vysokými múrmi oddežujúcimi Izraelské územie od územia Palestíny. Poznám to. Berlínsky múr bol niečím podobným.
Z Jeruzalemu smerujeme do Betlehema. Míňame ulice ako Hebron a blíime sa k palestínskemu územiu. Ide vlastne o samostatný tát Palestína, v ktorom ihneď po prechode zacítite arabskú kultúru.
Palestína je historické územie v Prednej Ázii medzi Stredozemným morom, Mŕtvym morom a Červeným morom. Známa je aj ako Svätá zem. Je posvätným územím pre idov, kresanov a moslimov.
Pomenovanie územia - Palestína sa začalo pouíva po prvýkrát po neúspenej vzbure Bar Kokhba v druhom storočí, keď rímsky cisár Hadrián v snahe prerui akékožvek spojenie medzi pôvodným krážovstvom a rímskou kolóniou rozhodol o premenovaní územia. Pôvodný názov znel Kanaán. Rimania vybrali pomenovanie Palastina, ktoré malo zlomi idovských obyvatežov, pretoe označovalo ich biblických nepriatežov Filitíncov. V rovnakom čase premenoval pre idov posvätný Jeruzalem na Aelia Capitolina. . Biblia takisto toto územie nazýva ako Zem Hebrejov (Gn 40,15), Zem Izraela (Oz 9,3), Zasžúbená zem (id 11,9), Svätá zem (Zach 2,16).
Samotný názov Palestína je dodnes vežmi sporný a nie je jasné, čo presne označuje. Samotné slovo pochádza zo slova gréckeho pôvodu Peliet , pomenovania, ktoré sa často objavuje v Biblii. Niekedy sa termín vyskytuje aj ako Palaistína, či Philistia, čie krajina obývaná Filitíncami (alebo aj Pelitejcami; súčas záhadných, tzv. morských národov). Angličtina prebrala označenie vo forme Philistine. Filitínci sa sahovali na juné pobreie Kanánu v niekožkých vlnách..
Jedna skupina prila v predpatriarchálnom období a usadila sa june od mesta Bereba (Beersheba), kde sa dostala podža Biblie do konfliktu s Abrahámom a Izákom. Ďalia skupina, pravdepodobne pochádzajúca z Kréty, po neúspenej invázii do Egypta (zabránil jej Rameses III v roku 1194 pred Kr.) osídlila juné pobreie, kde zaloila pä sídiel (Gaza, Akelon, Adod, Ekron a Gat).
Filitínci neboli Arabi, dokonca nepatrili ani medzi Semitov. Najbliie mali ku Grékom. Pomenovanie Falastin, ktoré dnes Arabi pouívajú na označenie tohoto územia, nie je arabského pôvodu. Ide o arabskú výslovnos gréckeho Palastina, ktoré je odvodené od slova Peleshet. To vo veobecnosti označovalo votrelcov alebo prielcov
DEJINY
Do roku 1918
Pôvodne na východnom pobreí Stredozemného mora u od roku 2000 pred Kr. ili semitskí Kanaánci podža ktorých sa toto územie nazývalo Kanaán. V 13. stor. pred Kr. územie zaznamenalo inváziu hebrejských kmeňov. Filitínci sem prili v 12. storočí pred Kr. a bývali tu vedža Kanaáncov a hebrejských kmeňov (Izraelitov).
Izraeliti, ktorí verili, e im túto krajinu zasžúbil Hospodin sa po 400 ročnom zajatí v Egypte začali vraca pod Mojiovým vedením na územie Kanaánu. Počas dobyvačných vojen si pod vedením Jozuu podmanili takmer celé územie Kanaánu. Samostatné krážovstvo vytvorili a okolo roku 1000 pred Kr., kedy začala vláda kráža Saula. K ďaliemu rozíreniu krážovstva dolo počas vlády izraelského kráža Dávida. Po smrti jeho syna, kráža alamúna roku 922 pred Kr. sa toto krážovstvo rozdelilo na dve časti Izrael a Judsko. Izrael podžahol r. 722 pred Kr. Asýrčanom a Judsko r. 586 pred Kr. Nebukadnesarovi II., ktorý zničil Jeruzalem a jeho obyvatežov odviedol do babylonského zajatia. Roku 536 pred Kr. Babylon dobyl perzský kráž Kýros II. Vežký a idov z vyhnanstva oslobodil.
Potom, ako Alexander Vežký dobyl Persiu (322 pr. n. l.) územie sa dostalo pod vládu macedónskej ríe. Z tohto obdobia pochádzajú posledné historické zmienky o národe Filitíncov. Po smrti Alexandra sa o vládu nad územím podelili Ptolemaiovci a Seleukovci.
idia získali nezávislos znovu roku 168 pred Kr., keď idovská dynastia Makabejcov povstala proti Seleukovcom. Vládla potom a do rímskeho vpádu roku 63 pred Kr. Časti Palestíny ovládali a do idovského povstania roku 66 po Kr. od Ríma závislí králi z dynastie Herodesovcov.
Po protirímskom idovskom povstaní Bar Kochbu r. 132-135 premenoval rímsky cisár Hadrián územie medzi Stredozemným morom a riekou Jordán na "Palestína" (podža Filitíncov - úhlavných nepriatežov idov). Hlavné mesto Jeruzalem premenoval na "Aelia Capitolina" a vybudoval chrám na oslavu Jupitera (132 n. l.). Takýmto spôsobom chcel vymaza akúkožvek pamiatku na odbojný národ. Po poráke protirímskeho povstania boli idia z Jeruzalema vysídlení.
Roku 641 Palestínu dobyli Arabi.
Konflikt medzi selduckými Turkami a Byzantskou ríou, ktorý vypukol roku 1095, zastavil púte do Svätej zeme. Pápe Urban II. na to reagoval výzvou na prvú kriiacku výpravu. Kriiaci roku 1099 dobyli Jeruzalem a zaloili tam latinské Jeruzalemské krážovstvo. Neskôr Palestínu ovládli Mameluci a po roku 1516 osmanskí Turci.
Po roku 1918
Palestína zostala súčasou Osmanskej ríe do roku 1918, keď boli turecké a nemecké vojská porazené Britmi. Územie na západ od rieky Jordán dostalo úradný názov Palestína a roku 1920 bolo vyhlásené za britské mandátne územie. Túto skutočnos oficiálne uznala Spoločnos národov roku 1922, aby pomohla splni Balfourovu deklaráciu (1917) a podporila mylienku vytvorenia idovského tátu v Palestíne. idov do tejto oblasti prichádzalo čoraz viac, čo roku 1936 viedlo k vojne medzi nimi a Arabmi.
Ďalí prílev idov na konci 2.svetovej vojny znovu zvýil napätie v oblasti. Roku 1948 Vežká Británia svoj mandát ukončila a vznikol tát Izrael. V dôsledku 1. arabsko-izraelskej vojny (1948-49) Palestína stratila územnú celistvos a bola rozdelená medzi Izrael, Egypt, ktorý obsadil pásmo Gazy, a Jordánsko, ktoré obsadilo Západný breh Jordánu.
Po esdňovej vojne s Egyptom, Sýriou a Jordánskom r. 1967 Izrael ovládol Západný breh Jordánu, pásmo Gazy, Sinajský polostrov a strategické Golanské výiny na hranici so Sýriou. Pokusy dosiahnu urovnanie medzi Arabmi a Izraelcami zlyhali, pretoe Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) odmietla uzna právo Izraela na existenciu a Izrael zasa nechcel rokova s organizáciou, ktorú povaoval za teroristickú. Roku 1978 sa síce Izrael na základe dohody uzavretej v Camp Davide stiahol z oblasti, ktorú zabral Egyptu, na ostatných okupovaných územiach vak násilné akcie proti Izraelu pokračovali. Vyvrcholili intifádou alebo povstaním, ktoré Palestínci vyhlásili v januári 1988. V tom istom roku sa Jordánsko vzdalo svojich nárokov na Západný breh Jordánu. OOP ho vyhlásila za samostatné palestínske územie a zároveň uznala právo Izraela na existenciu.
Prvý pokrok v mierových rokovaniach nastal roku 1992, keď sa v Izraeli dostala k moci koalícia vedená Stranou práce. O rok neskôr boli podpísané washingtonské dohody, na základe ktorých OOP uznala Izrael a mohla za to zriadi samosprávu v pásme Gazy a v Jerichu. Dohody boli splnené v roku 1995. Roku 1996 sa Jásir Arafat stal prvým zvoleným predsedom palestínskej národnej rady.
Zdroj: Wikipedia
Vysoký múr, oplotenie s ostnatým drôtom a kontroly na hraniciach Izraela a Palestíny naznačujú, e vzahy krajín sú stále napäté. Autobusy spoločnosti MSC na územie Palestíny prechádzajú bez problémov. Sme v inom svete. Sme v zemi Jeiovej Arabský sprievodca to hovorí s patričnou hrdosou. Sme v Palestíne.
Rozdiely medzi Jeruzalemom v Izraeli a Btlehemom v Palestíne by som prirovnal Cypru a rozdielu medzi gréckou a tureckou časou. I tu je dve kultúry rozdežuje iba múr a vojaci UN.
Stmieva sa a my rýchlo napredujeme k najvýznamnejej pamiatke Betlehema. Krátky výklad a vchádzame do majestátneho chrámu dýchajúceho históriou. V dlhom rade vidíme slovenských turistov cestujúcich s nejakou cestovkou. Slovenská vlajka vytŕčajúca z radu poteila.
Chrám Narodenia Pána alebo Bazilika narodenia (arabsky: كنيسة المهد) je kostol v Betleheme, postavený nad miestom narodenia Jeia Nazaretského. Chrám dala postavi začiatkom 4. storočia Svätá Helena a predstavuje jedno z najsvätejích miest kresanov.
Prezeráme si chrám a Denisko dostáva malú pozornos od duchovného (kríik ručne vyrobený z bavlnky) - i keď na bradu je zvyknutý, tá jeho ho evidentne prekvapila.
Na Betlehem veža času nemáme a čiastočne si prezeráme jedno z námestí, po ktorom sa vraciame. Po ceste spä ete fotografia pri policajnej stanici a s palestínskou vlajkou pri nákupných stánkoch.
Máme astie. Chvížu čakáme na nau skupinu na krytom parkovisku. Čas vyuívame na komunikáciu s palestínskym policajtom. Niekožko spoločných fotografií na pamiatku - na fotografii s Deniskom a malou Sofiou z Talianska, policajt vyzerá ako Saddám.
Palestínske územie opúame cez váne kontrolovanú hranicu a pokračujeme spä do izraelskej Haify. U večer sa naloďujeme na MSC Orchestra a u počas večere cítime, ako loď dvíha kotvy. Z paluby sledujeme opúanie prístavu Haifa a o chvížu opúame výsostné vody Izraela. Vplávaním do medzinárodných vôd zo stoiara lode mizne izraelská i panamská vlajka. Niekde uprostred Stredozemného mora sa na dvojdennú plavbu v kajutách MSC Orchestra pripravujú na spánok asi tri tisícky pasaierov a členov posádky. Stovky z nich vak zostávajú v slube, aby tristo metrový kolos v rozbúrených vodách bezpečne priviedli do ďalej naej destinácie, ktorou bude Cyprus.
Fotogaléria k článku:
Komentáre k článku:




Príspevok svojim obsahom bol v rozpore s pravidlami diskusie, prípadne poruoval legislatívu platnú v SR a EÚ. Administrátorom portálu bol vymenený za tento oznam a uloený do archívu.
UPOZORNENIE: Zo strany vydavateža novín ide o pokus zachova určitú formu vožnej komunikácie nezneuívajte túto snahu na osočovanie kohokožvek, na ohováranie či írenie údajov a správ, ktoré by mohli by v rozpore s platnou legislatívou SR a EÚ alebo etikou.
Komunikácia medzi uívatežmi a diskutujúcimi ako aj ostatná komunikácia sa v súlade s právnym poriadkom SR ukladá do databázy a to vrátane loginov - prístupov uívatežov . Databáza providera poskytujúceho pripojenie do internetu zaznamenáva tie IP adresy uívatežov a ostatné identifikačné dáta. V prípade závaného poruenia pravidel, napríklad páchaním trestnej činnosti, je provider povinný vyda túto databázu orgánom činným v trestnom konaní.
Upozorňujeme, e kadý uívatež za svoje konanie plne zodpovedá sám. Administrátor môe zmaza príspevky, ktoré budú poruova pravidlá diskusie, prípadne budú obsahova reklamu, alebo ich súčasou budú reklamné odkazy. Vydavatež novín a redakcia nezodpovedá za obsah príspevkov diskutujúcich a nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov.









