Ohováranie na internetových fórach sme v novinách preberali už niekoľkokrát. Vždy tomu tak bolo v čase, kedy bol zaznamenaný niektorý z anonymných útokov na konkrétnu osobu, ktorá sa rozhodla vlastné meno a svoju česť chrániť možnosťami, ktoré dáva legislatíva krajiny v ktorej žijeme.
Už niekoľko nepravdivými výrokmi anonymov dotknutých ľudí sa s maximálnou dôverou obrátilo na PZ SR s trestným oznámením vo viere, že polícia bude konať tak, aby bolo svojvoľné verejné ohováranie zakomplexovanými jedincami eliminované a aby boli vinníci potrestaní v súlade so zákonmi Slovenskej republiky, ktorá sa honosne nazýva právnym štátom. Žiaľ, všetci poškodení bez výnimky sa od orgánov činných v trestnom konaní dočkali prístupu - veď sa vlastne nič nestalo. Z trestného činu sa stáva priestupok a z poškodeného precitlivený občan, ktorý obťažuje políciu s hlúposťami ktoré snáď ani nestoja za reč. Z pohľadu zákona, resp. tých, ktorí sú na zákonnosť povinní dohliadať, teda máme trpieť verejné obvinenia zo spolupráce s ŠTB, PS VB, kradnutia či delenia sa o peniaze tohto štátu. Absurdné! Absurdný je postoj niektorých policajtov OO PZ, vyšetrovateľov či prokurátorov. Je nemysliteľné požadovať od poškodených verejným ohováraním, aby sa zmierili so stavom, ktorý v médiách navodzujú jedinci, ktorí sú za klávesnicami svojich počítačov ochotní o komkoľvek napísať čokoľvek a kľudne si ľahnúť spať.
Je pravdou, že žiaden z poškodených zatiaľ nechodí po verejnosti so škraboškou na tvári, na nikoho z nás ľudia na ulici nepľujú, nik sa zatiaľ nerozviedol - tak o čo nám vlastne ide? Ide nám o prístup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý nikoho z nás neuspokojuje a neteší. Prístup, ktorý žiadneho z poškodených nepresvedčí o tom, že sa na políciu oplatí obrátiť, že sa u štátnej moci vôbec dá dovolať spravodlivosti. Ide nám o spravodlivosť. O nič viacej, iba o spravodlivosť, na ktorú máme právo podľa zákonov a Ústavy Slovenskej republiky.
V niektorých z prípadov od podania trestného oznámenia uplynie čochvíľa rok. Chápem, že vyšetrovateľ má aj prípady iné, no nechápem, prečo je snahou orgánov činných v trestnom konaní za každú cenu vec zľahčovať. Ich konaním či si to uvedomujú alebo nie, jednoznačne posilňujú sebavedomie páchateľov trestnej činnosti a to nielen v prípadoch týchto trestných činov. A ako som už povedal, u poškodených žiaľ vzniká dojem, že cestou práva sa spravodlivosti nedomôžu.
Už snáď stovky krát sme vyzývali diskutujúcich, aby sa zdržali príspevkov, ktoré by mohli byť v rozpore s legislatívou nášho štátu, príspevkov osočujúcich iných či urážajúcich dôstojnosť konkrétnych ľudí. Už veľakrát som povedal, že napísať je vhodné iba to, pod čo by sa človek bez problémov aj podpísal, no má dôvod na zachovanie anonymity. Nie, nefunguje to.
Nie je riešením sústavné podávanie trestných oznámení - za normálne považujeme sebakontrolu pri verejnom vyjadrovaní sa. Keďže pri viacerých mojich stretnutiach s vyšetrovateľmi a to ako v pozícii poškodeného tak zástupcu novín (svedka) pozorujem, že vysvetľovanie si § 373 Ohováranie, Trestného zákona je veľmi zvláštne. A keďže tento jav pozorujem u profesionálov, ako si teda môže znenie paragrafu vysvetliť laik - bežný diskutujúci? Najlepšou odpoveďou na túto otázku je pravdepodobne odporúčanie prečítať si niektoré z diskusií a to nielen v našich novinách.
Už pri zakladaní novín som mal predstavu, nielen verejnosti informácie prinášať, ale nimi aj vychovávať. Vidím, že i v tomto prípade prevencia môže byť tým, čo diskusiu a úroveň novín posunie do úplne inej roviny. A za prevenciu bezpochyby je možné považovať práve vysvetlenie, čo verejné ohováranie vlastne je.
Trestný zákon hovorí:
- - -
§ 373
Ohováranie
(1) Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu,
c) verejne, alebo
d) v podnikaní závažnejším spôsobom konania.
(3) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu, alebo
b) a spôsobí inému stratu zamestnania, úpadok podniku alebo rozvod manželstva.
- - -
Toľko znenie predmetného paragrafu Trestného zákona. O jeho vysvetlenie, sme vo videorozhovore požiadali jedného z najpovolanejších, Dekana fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, Profesora JUDr. Jaroslava Ivora, CSc.
Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, CSc, bol viacej ako dvadsať rokov vyšetrovateľom a jedenásť rokov slovenských vyšetrovateľov viedol. Do výslužby odchádzal v hodnosti generála. Veríme, že autorita jeho osoby a jeho pohľad na vnímanie práva bude jasným signálom pre nás všetkých, ako sa v diskusiách správať bez porušovania zákonov.
Prof. JUDr. Jaroslavovi Ivorovi, CSc ďakujeme za rozhovor.
- - -
Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, CSc. (nar. 12. 10.1952 v Čadci) Absolvoval základnú deväťročnú školu a Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu v Čadci (1971). V rokoch 1971 – 1976 absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. V roku 1977 získal titul doktor práv. V rokoch 1977 – 2001 pracoval vo viacerých výkonných a riadiacich funkciách na úseku policajného vyšetrovania, naposledy ako generálny riaditeľ Sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností Policajného zboru. Za svoju služobnú činnosť bol ocenený najvyššími rezortnými vyznamenaniami, v roku 1994 bol na návrh vlády prezidentom SR vymenovaný do hodnosti generála. V rokoch 1984 – 1988 absolvoval externú vedeckú ašpirantúru na Právnickej fakulte UK v Bratislave a získal vedeckú hodnosť kandidáta právnych vied. V roku 1997 na tejto vysokej škole habilitoval na docenta v odbore trestné právo. Po inauguračnom konaní na Akadémií Policajného zboru v Bratislave bol v roku 2004 vymenovaný za profesora. Od roku 1989 externe pôsobil na katedre trestného práva a kriminalistiky Právnickej fakulty UK, v rokoch 1995 – 1998 zastával funkciu vedúceho katedry trestného práva Akadémie Policajného zboru v Bratislave, do roku 2007 pôsobil na katedre trestného práva Akadémie PZ. Po vzniku Bratislavskej vysokej školy práva v roku 2004 sa stal prvým predsedom akademického senátu a zastával i funkciu vedúceho katedry trestného práva Fakulty práva. Od roku 2005 sa stal prvým prorektorom Bratislavskej vysokej škole práva. Od 01. mája 2007 je dekanom Fakulty práva Bratislavskej vysokej školy práva. Absolvoval viaceré stáže a študijné pobyty v zahraničí. Podieľal sa na legislatívnych prácach v komisií úradu vlády ČSFR a komisiách vlády SR. Je členom vedeckých rád šiestich vysokých škôl, členom redakčných rád viacerých odborných časopisov na Slovensku a v zahraničí. Je autorom, resp. spoluautorom viacerých monografií, učebníc, vysokoškolských učebných textov, niekoľkých desiatok štúdií a odborných článkov v odborných časopisoch. Odborne sa venuje najmä trestnému právu a kriminalistike. Je členom komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom odbore trestné právo.
- - -
VIDEO 2 - zhrnutie a pohľad na ohováranie ako také
VIDEO 1 - odborný výklad § 373 TZ odborníkom, ktorý je spolutvorcom legislatívy, profesorom a dekanom fakulty práva
Fotogaléria k článku:
Popis:
Prof. JUDr. Jaroslav Ivor, CSc.
(nar. 12. 10.1952 v Čadci)
Absolvoval základnú deväťročnú školu
a Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu
v Čadci (1971). V rokoch 1971 – 1976
absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave.
V roku 1977 získal titul doktor práv. V rokoch
1977 – 2001 pracoval vo viacerých
výkonných a riadiacich funkciách na úseku
policajného vyšetrovania, naposledy ako
generálny riaditeľ Sekcie vyšetrovania
a kriminalisticko-expertíznych činností
Policajného zboru. Za svoju služobnú činnosť bol ocenený najvyššími rezortnými vyznamenaniami, v roku 1994 bol na návrh vlády prezidentom SR vymenovaný do hodnosti generála. V rokoch 1984 – 1988 absolvoval externú vedeckú ašpirantúru na Právnickej fakulte UK v Bratislave a získal vedeckú hodnosť kandidáta právnych vied. V roku 1997 na tejto vysokej škole habilitoval na docenta v odbore trestné právo. Po inauguračnom konaní na Akadémií Policajného zboru v Bratislave bol v roku 2004 vymenovaný za profesora.
Od roku 1989 externe pôsobil na katedre trestného práva a kriminalistiky Právnickej fakulty UK, v rokoch 1995 – 1998 zastával funkciu vedúceho katedry trestného práva Akadémie Policajného zboru v Bratislave, do roku 2007 pôsobil na katedre trestného práva Akadémie PZ. Po vzniku Bratislavskej vysokej školy práva v roku 2004 sa stal prvým predsedom akademického senátu a zastával i funkciu vedúceho katedry trestného práva Fakulty práva. Od roku 2005 sa stal prvým prorektorom Bratislavskej vysokej škole práva. Od 01. mája 2007 je dekanom Fakulty práva Bratislavskej vysokej školy práva. Absolvoval viaceré stáže a študijné pobyty v zahraničí. Podieľal sa na legislatívnych prácach v komisií úradu vlády ČSFR a komisiách vlády SR. Je členom vedeckých rád šiestich vysokých škôl, členom redakčných rád viacerých odborných časopisov na Slovensku a v zahraničí. Je autorom, resp. spoluautorom viacerých monografií, učebníc, vysokoškolských učebných textov, niekoľkých desiatok štúdií a odborných článkov v odborných časopisoch. Odborne sa venuje najmä trestnému právu a kriminalistike. Je členom komisie pre obhajoby doktorských dizertačných prác vo vednom odbore trestné právo.
Video k článku:
Komentáre k článku:
Komentovať môžu:
›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
Miloš Majko | 23-11-2010 04:02:46
Pri citani niektorych diskusnych prispevkov by som opatovne odporucal diskutujucim, aby si vypoculi video prednasku Prof.JUDr. Jaroslava Ivora, CSc. Pan profesor ju urcil hlavne nasim citatelom a verim, ze kazdy kto si to podstatne z prednasky zoberie, ten sa dost urcite vyhne riziku opletaciek so zakonom. Aj v tejto oblasti je prevencia velmi dolezita a vzdy setrnejsia, ako represia.
Pán Anonym (nechcel by som sa tak volať), vpravo dole na klávesnici bývajú také šipky, keď stlačíte tú, čo smeruje dole, prejdete na príspevky, v ktorých je napísané všetko. Ak Vás môžem poprosiť, už ma neobťažujte infantílnymi otázkami, ktoré nesúvisia s výkladom pána profesora. Vopred Vám ďakujem.
Pán Lehocký, odpustite si posmešky, ktorými ste sa na SOL už dávnejšie preslávil. Problém je v tom, že si za žiadnych okolností nedokážete priznať chybu. Ani náhodou. Tvrdíte, že policajt rozhoduje o väzobnom trestnom stíhaní. Dobre, naladím sa na Vašu vlnovú dĺžku. A teraz sa opýtam - ak ste ako vyšetrovateľ rozhodol väzbe, stačilo k tomu toto Vaše rozhodnutie alebo v konečnom dôsledku o ňom rozhodol ktosi iný? Pokúste sa odpovedať bez posmeškov, arogancie a z pozície nadradenosti. A pokiaľ možno stručne a vecne, nerád čítam omáčky. Verím, že to zvládnete.
Jozef, problém toho snaživého je asi v tom, že keď si chcem natankovať benzín do svojho vozidla a svoje vozidlo nemám, tak benzín tankovať nemám do čoho. Najprv si musím kúpiť auto a potom môžem tankovať, no a podobne je to aj s väzbou a sudcom a samozrejme či bude väzba alebo nie rozhodne aj prokurátor, ktorý je oprávnený prepustiť obvineného zo zadržania na slobodu, ale čo už, konečne mi niekto vysvetlil o čom je väzba alebo trestné konanie... :-)
Jozef, jasné, že je to o slovíčkach. Policajt nerozhoduje o väzbe ako tu bolo tvrdené, ale dáva podnet na väzobné stíhanie. Je to rozdiel, nie? Nikto nejde do väzby na základe rozhodnutia policajta, na to je malý pán, aby on o tom rozhodoval.
...ved Igor to jasne napisal v poslednom riadku 19,50.
Treba si ujasnit pojmy. Zadrzanie, alebo obmedzenie os. slobody a vazba. A to zadrzenie robi policajt aj bez suhlasu prokuratora (48hod), ktory dava na sud podnet k vazbe. A az o tom rozhoduje sud.
A naozaj nas trestny kodex JE o slovickach a nasledne o subjektivnom posudeni vykladu tychto slovicok sudom.
Podstata dialógu bola o policajtovi, t. j. o tom či dáva podnet na väzobné stíhanie alebo rozhoduje o väzbe. Si zaťažený na prokurátora? Ten nebol v tomto dialógu podstatný.
A tu sa znovu jasne ukazuje, ako sa da v diskusii chytat za slovicka. Dovolim si povedat, ze pri osobnom rozhovore by k takejto vymene nazorov nikdy nedoslo. Nebol by dovod. V diskusii verbalnej je mozne vidiet gesta a mimiku diskutujucich, rozoznava sa ton hlasu. V pisanej diskusii zostavaju iba napisane slova a vety. Chlapi, ze sa nepobijete... Vyuzite energiu na oboznamenie laickej verejnosti o tom, co smie a co uz nie. ;-)
Dobre robíte. ;-) Je predsa rozdiel dať podnet na väzobné stíhanie a rozdiel rozhodovať o väzbe. Policajt dá podnet, ale rozhoduje o ňom niekto iný. To dobre viete. Tak načo klamete sám seba. Stačí si priznať chybičku. Ak ste napísal "... o väzobnom trestnom stíhaní rozhoduje policajt, prokurátor a sudca...", postavil ste ich všetkých na jednu úroveň. Určite to však tak nie je. Policajt o väzbe nerozhoduje, iba dáva podnet na väzobné stíhanie. Je to hra na slovíčka. Ale skúsenému policajtovi by sa to stávať nemalo. ;-)
Pán Lehocký, dávať "len" podnet na väzobné stíhanie a rozhodovať o tom je veľmi veľký rozdiel. Skutočne sa v Trestnom poriadku nedá dočítať, že o väzbe rozhoduje policajt. Hovorím o samotnom rozhodnutí, nie o podnete.
Clovece anonymny! Podnet na vazobne trestne stihanie podava takmer vzdy policajt! Prvotne rozhodnutie je teda na policajtovi-vysetrovatelovi, ak toto neviete, potom neviem, nepiste a pozrite si radsej Tr. poriadok, budete to mat rychlejsie. Ked policajt obvineneho nezadrzi a neoznami mu dovody vazobneho stihania, bude obvineny stihany na slobode, teda je to v pravomoci policajta rozhodnut, ci poda podnet na vazobne stihanie alebo nie, ci vidi dovody vazby alebo nie a policajt rozhodne ci ano alebo nie, clovece anonymny. Takze na Vasu otazku odpovedam, ano mnohokrat som rozhodoval o tom, ci podam podnet na vazbu alebo nie, bola to moja pravomoc a moje rozhodnutie v sulade so zakonom. A este vyhradne pre Vas. Vazba sa zapocitava od doby, od casu obmedzenia osobnej slobody v trestnom konani a toto obmedzenie vykonava policajt na dobu 48 hodin. Mate Trestny poriadok? To hadam ano...
Uviedol ste, citujem "... o väzobnom trestnom stíhaní rozhoduje policajt, prokurátor a sudca...". Policajt rozhoduje o väzbe? To nemyslíte vážne! Vy ste niekedy rozhodoval o tom, či niekto bude väzobne stíhaný? To hádam nie...
Trvám na tom, že v zásade, inak povedané, tvrdenie proti tvrdeniu bez ďalších dôkazov alebo okolností posúdenia páchateľa, nemôže byť podkladom pre uznanie viny.
to bolo na margo Vášho príspevku 12:23 | 26-10-2010 16:33:29
...v zásade nie je možné,aby trestné stíhanie kohokoľvek bolo postavené na jednom tvrdení...
A vidíte,stalo sa a obvinený si aj pekne posedel vo vyšetrovacej väzbe.
Trochu mi unikajú súvislosti s oslovením mojej osoby k článku o krivom obvinení ženy, neviem či sú známe aj bližšie skutočnosti, z tej správy nie je možné vybrať nič relevantného o dôkaznej situácii v tej konkrétnej veci, takže je ťažké sa k tomu vyjadrovať. Viete o väzobnom trestnom stíhaní rozhoduje policajt, prokurátor a sudca a v takom prípade sa okrem iného skúmajú: dôvody a zákonnosť obvinenia, dôkazy preukazujúce spáchanie skutku, okolnosti týkajúce sa osoby obvineného a dôvody väzobného stíhania. Ak tieto okolnosti pre mňa nie sú známe, ťažko je možné k tomu zaujať stanovisko. Ale súhlasím, nie je to bohvie čo.
Jozef, suhlasim, rad si vypocujem vsetko, co suvisi s trestnym konanim, vymenu nazorov v tomto smere uvitam. Netvrdim, ze extremy neexistuju, ja som ale myslel na jeden dokaz vo forme vypovede proti inemu a ziadny iny dokaz, iba jedna vypoved, ak je samozrejme tou osobou co vypovedala poskodeny. V inych veciach to nie je vylucene a takych prikladov moze byt spusta.
Moje skusenosti su vsak aj take, ze ani sud casto krat nedokaze byt nestrannym organom, ktory riesi spor zalobcu teda prokuratora a poskodeneho na strane jednej a obvinenym na strane druhej. Spravidla postavenie sudcu splynie s postavenim zalobcu, sudca alebo predseda senatu sa vlozi do prejednavanej veci osobne a potom nestrannost a nezaujatost voci obvinenemu je v haji a Ustava SR o prave na spravodlivy proces place. Su tu ale opravne prostriedky, medzinarodny sud, ale bohuzial, roky prejdu, opacny verdikt nie je pre media moc zaujimavy v pripade obycajneho cloveka a spina z toho pomyselneho vedra na Vas v pamati ludi zostane hadam aj navzdy.
Igor, raz si spolu zajdeme na pivko, ja budem rozpravat a Vy sa cudovat. Dokonca to skoncilo az na krajskom odvolani.Samozrejme v neprospech obvineneho. Prave pre "určitú názorovú zkostnatelosť orgánov činných v trestnom konaní ale aj súdnej praxe".
Vyšetrovacie spisy s jedným usvedčujúcim dôkazom zas až taká rarita nie sú, nie raz som sa s nimi stretol. Samozrejme, obvinenie konkrétneho človeka potom dlhé trvanie nemalo. Podstatné bolo, že sa urobila štatistická čiarka a ten istý prokurátor, ktorý nariadil vzniesenie obvinenia voči konkrétnej osobe to obvinenie potom stopol. Proste choré veci. Ale štatistika bola dobrá. Poznal som chlapíka, ktorý sa rozvádzal so ženou a ona si na neho vymyslela, že ho týra. Bez meškania bol obvinený, stačilo na to jedno tvrdenie, ktoré sa našťastie potom ukázalo ako vymyslené. Ale tých prípadov je viac, žiadna rarita.
Situácia, že by si niekto na iného vymyslel spáchanie trestného činu sa bohužiaľ stáva často, spory medzi ľuďmi niekedy nemajú hranice, ale v zásade nie je možné, aby trestné stíhanie kohokoľvek bolo postavené na jednom tvrdení. Vyšetrovací spis s jedným usvedčujúcim dôkazom, to by bola asi rarita, ale viacmenej by takáto vec nemala šancu na obžalobu, až tak zlých prokurátorov si myslím že nemáme a asi 99,9% vyšetrovateľov by zrejme rozhodlo skôr o takomto skutku, ani vznesenie obvinenia by nemalo dlhú životnosť, asi tých povestných 24 hodín, pokiaľ by ho prokurátor nezrušil, lebo zásada "v pochybnostiach v prospech páchateľa" je zásada uplatňujúca sa v trestnom konaní, teda od začiatku trestného konania, nie len pred súdom.
V tomto článku je skôr možné poukazovať na určitú názorovú zkostnatelosť orgánov činných v trestnom konaní ale aj súdnej praxe, lebo prokurátor pozná názor súdu a toto je dosť choré.
Bohužiaľ sme na Slovensku, takže možné je aj to čo ste napísal. Ale nemalo by sa to stávať. Trestné konanie má určité zásady a jednou z nich je aj "in dubio pro reo", čiže v pochybnostiach v prospech obvineného. Táto zásada stanovuje povinnosť súdu rozhodovať v prospech obvineného, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré nemožno odstrániť. Pokiaľ príde o odsudzujúcemu rozsudku len na základe toho, že jeden človek si niečo vymyslel, je to výsledok nerešpektovania tejto zásady a možno aj korupcie.
nepouzival by som oslovenie "pachatel" pred ukoncenim pripadu rozsudkom. Pamatame si este bulharske(?) pachatelky a nasledny povyk po zverejneni tohoto oslovenia istym politikom(?). ;-)
Je tu dost pravdepodobne aj takato moznost - no nemala by byt. Podla mojich informacii, ani v jednom z pripadov, ktore sa stali na SOL tak tomu nie je. Musim objektivne povedat, ze policia skutocne zistila konkretnych pachatelov vacsiny jednotlivych skutkov. Vysledov vsak vidime vsetci. Moj pripad o par tyzdnov "oslavi" rok. Do konca pripadu budem korektny, podrobnosti verejne rozoberat nebudem. No divim sa, ze niekto dokaze tak priehladne a okato poviem mierne - robit preslapy - hraniciace so zneuzivanim pravomoci verejneho cinitela. Niekto asi fakt zabuda, ze nekona ako fyzicka osoba, ale v mene statu a institucie, ktora by mala pozivat uctu a vseobecny respekt. Cas vsak ukaze. Vsetko je na dobrej ceste.
Milos, takmer so vsetkym suhlas. Ale.
Je tu aj opacna moznost.
Niekto s niekym sa dohodne, pretoze Vas nema rad, a poda na Vas TO za ohovaranie. Bude to pred sudom tvrdenie jeden proti jednemu. Sud sa prikloni k zalobe. A Vy mate smolu.
Nakolko u nas funguje - "sud dospel k nazoru", budete sudeny a odsudeny. Bez dokazov len na zaklade tvrdenia niekoho kto Vam chce urobit zle. Vy sa chcete ocistit, tak sa odvolate. Spusta casu, penazi na pravnikov a s prepacenim trt a dva orechy. Odvolaci sud zdiela nazor prvostupnoveho rozsudku a dovi-dopo.
Alebo sa to nemoze stat???
Súhlasím. Poškodenému je úplne jedno ako a prečo dospel kompetentný orgán k tomu, že nejde o TČ. Len som p. Veselickému naznačil, že ten dôvod, ktorý on spomína, to asi nebude.
Myslim si, ze poskodenemu je uplne jedno, co viedlo vysetrovatela ci policajta na prekvalifikovanie skutku z TC na priestupok. Faktom je, ze sankcia pre autora nepravdivych vyrokov o poskodenom je neprimerane nizkaoproti moralnej, pripadne inej skode,ktora moze poskodenemu a jeho rodine vzniknut.
Pri rozhovore bol pouzity prave ako priklad Veselickeho pripad - odpoved je zrejma.
Stare vedenie OO PZ uz nie je v PZ, preto nema zmysel veci dalej rozoberat do detailov, ale kompetentni velmi dobre vedia o praxi, ktora roky fungovala prave v kvalifikacii skutkov a vobec v ich zadokumentovavani. Zial. Opustit zabehnute kolaje bude tazke - mal som moznost vidiet to osobne vcera na vysetrovacke v Galante. Vyvoj vsak nezastavi nik - ak sa veci nepohnu dalej v smere aky naznacil rozhovor, tak budeme pravdepodobne prvi, ktori dokazu, ze evolucia a vyvoj nie je prirodzenym procesom. Jednoducho Spolocnost a jej potreby sa vyvíjajú a preto je potrebny iba natlak poskodenych dozadujucich sa svojich prav. Prelomili sa ine rokmi zauzivane veci - prelomi sa i tato. Mozno nie este v tomto mesiaci. Mozno to nestihneme ani do donca roka. Raz to vsak dojde - nerobime to uz pre seba, ale pre nase deti. A ti sucastni kompetentni mozu byt svojou progresivitou priekopnikmi, ale zaroven opacne - mozu byt na chvoste vyvoja. Tak to uz v spolocnosti chodi.
Logika mi hovorí, že prekvalifikovávanie trestných činov na priestupky robia policajti vtedy, ak je páchateľ neznámy a policajti si nechcú pokaziť štatistiku neznámym trestným činom, ktorý by im znížil percento objasnenosti. Keďže však vo Vašich prípadoch boli známi tí, ktorí sa voči zákonu previnili, pochybujem, že sa skutky prekvalifikovali na priestupky práve z dôvodu, ktorý uvádzate. Veď tým by prišli o možnosť zvýšenia objasnenosti TČ. Nemyslíte? Takže dôvod prekvalifikovania na priestupok bol zrejme iný.
Pán profesor J.Ivor potvrdil, že dôvodmi na preklasifikáciu trestného činu ohovárania na priestupok proti občianskemu spolunažívaniu sú ukazovatele objasnenosti trestných činov, podľa ktorých je štátna polícia hodnotená. Pána policajného prezidenta som o tomto spôsobe konania príslušníkov PZ osobne informoval pred cca 500 obyvateľmi nášho mesta v zasadačke MsÚ 26.8.2010. Na SOL ma v tomto roku ohovárali dvakrát. 18.5.2010, ma "janbon" označil ako človeka, ktorý prezlieka politické kabáty a robil špinavosti ako hlavný kontrolór mesta, a 29.8.2010, kedy ma "sereďan" označil ako donášača "štb". Výsledkom mojich oznámení o podozrení z trestného činu ohovárania bola klasifikácia týchto činov ako priestupkov. Z obsahu tohto článku a videozáznamov teda vyplýva, že žiadna z kvalifikovaných osôb, ktoré moje oznámenia prešetrovala, nerobila skúšku z trestného práva u pána profesora J.Ivora.
Pravdu o spôsobe posudzovania môjho prípadu vyšetrovateľom PZ i okresným prokurátorom síce poznám, ale momentálne mi toto poznanie nie je nič platné.
Velmi, velmi dobry odborny vyklad k trestnemu cinu ohovarania. Som rad, ze ste oslovili uznavaneho odbornika akym je general Ivor. Mal by byt vzorom pre vsetkych, ktory profesionalne pracuju s trestnym pravom.
Keď počúvam pána profesora rozprávať, vracajú sa mi spomienky do rokov 1992 a následných, keď bol vo funkcii šéfa úradu vyšetrovania PZ na Slovensku a navštívil vtedajší Okresný úrad vyšetrovania PZ v Galante, kde som v tom čase pôsobil. V tom čase ho po úrade doprevádzal riaditeľ okresnej "vyšetrovačky", rovnako uznávaná odborná autorita v Galante a priznám sa, keď pán profesor prechádzal okolo mňa, takmer som nedýchal z úcty k jeho postaveniu a podľa mojich znalostí o ňom, ako o odborníkovi v trestnom práve. Radi sme mu hovorili "chodiaci Trestný zákon a Trestný poriadok". To boli proste ľudia, ktorí boli určujúci pre môj ďalší odborný rast. Boli to ľudia, ktorí ma naučili mať rád trestné právo a odtiaľ je už len krok k tomu, správne ho vo vyšetrovaní aplikovať. A je to veľmi podstatné mať vo svojich nadriadených takýto vzor, to potom kráča ruka v ruke s morálkou a etikou policajta aj jeho úroveň odbornosti. Kto vie, či aj na iných stupňoch orgánov činných v trestnom konaní majú to šťastie mať v riadiacich funkciách takých odborníkov, akým bol a je pán profesor. Myslím na ten "vyšší" stupeň odbornosti, ktorý majú mať vo svojej pracovnej náplni prokurátori v SR. Či tomu tak je, nech si každý čitateľ odpovie sám, najlepšie podľa vlastných skúseností pri konfrontácii v trestnom konaní a v postavení poškodeného, keď človek stráca aj tú poslednú vieru v to, že zástupca štátu v trestnom konaní je na svojom mieste. Procesná nezávislosť, "voľné" hodnotenie dôkazov, ale aj vychodené zvyklosti v aplikácii trestných kódexov sú veci, z ktorých len ťažko vie vyviaznúť aj prokuratúra. Je to cesta menšieho odporu, progres nie je možný, veď aj kolega v talári sudcu to inak nehodnotí v tomto okrese. Prax je taká, ale beda, ak sa raz v pozícii poškodeného ocitne prokurátor alebo sudca, potom sa na trestný čin ohovárania dá pozrieť aj s iného uhla. Čo je v inom okrese trestné, "odstíhané" a uznané za vinné v mene SR,to v okrese Galanta,toho istého štátu trestné nie je! Právna istota občana tohto štátu je potom kde? Región alebo oblasť jednej krajiny, kde ohovárať je možné bez trestno-právnej zodpovednosti? A v inom regióne alebo časti Slovenska rovnaké konanie je porušenie Trestného zákona? Celkom zjavne aj laicky to je predsa celkom vážny nezmysel. Škoda. Prokurátor a vyšetrovatelia nevidia následok ohovárania, preto sa nič nestalo, však "nebuďme úzkoprsí", je tam toho, život beží ďalej, čo tam po povesti, dobrom mene, bezúhonnej minulosti, orgán činný v trestnom konaní v okrese Galanta je zákon a basta. Možno sa pre iný trestný čin, zanedbania povinnej výživy tiež čaká na následok, ktorým by mohla byť, čo ja viem smrť dieťaťa, v lepšom prípade anorexia dieťaťa alebo vyziablosť na kosť, až potom je to možno pádny argument závažnosti konania a dôvod na trestné konanie voči vinníkovi. Škoda. Škoda že nie je vôľa a ani ochota orgánov činných v trestnom konaní v okrese Galanta načúvať odbornej právnej argumentácii. Snáď sa to zmení...
.png)
.jpg)
25. 10. 2010 01:58:17
.png)
.jpg)
.jpg)
.png)
