Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 19. 3. 2020, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
ŠKOLA DEMOKRACIE
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Čo ťa nezabije, to ťa posilní (poviedka)

Karol tušil , že ho manželka podvádza a tak, keď došla medzi dvoma zmenami z práce domov, počkal na ňu. Na jeho veľké prekvapenie, však Lucia vôbec nezapierala neveru. „Karol ty si spokojný z naším vzťahom? Povedz mi pravdu, si spokojný?“ Karol ktorý bol stále zarazený z Luciinej reakcie, len pokrčil plecami. „Ale veď spolu žijeme a...“ „Áno žijeme! Ale pozri sa ako! Ja chodievam z práce neskoro, ty si stále zavretý vo svojej pracovni a o mňa sa nezaujímaš. Tak čo sa čuduješ? Povedz mi aký je to život, aký? Veď si ku mne už ani ľahnúť nechodíš. Radšej spíš vo svojej pracovni!“ „Ale veď vieš, že je to potrebné pre moje povolanie, keď mám myšlienku, tak píšem a spánok je vtedy posledná vec na ktorú myslím.“ „Veď to si celý ty! Len tie svoje fantasy romány... mal si sa oženiť zo svojimi postavami, keď ich tak miluješ!“ „Ale ja milujem aj teba!“ „No tak to potom vôbec nedávaš najavo. Ja ti niečo poviem môj drahý. Žena potrebuje lásku a nehu, a keď jej ju nedá vlastný manžel, potom ju musí hľadať inde!“ „Prekvapuje ma, že si si vôbec všimol, že niekoho mám!“ Obaja boli v spálni a Lucia si pripravovala čisté veci do práce, Karol sa však už nezmohol na slovo a tak nechal Luciu odísť .A tak ostal sám v byte plnom skrytých citov, ktoré ešte nevyšli na povrch, ostal sám so svojimi príbehmi. Po Luciinom odchode si sadol do svojej pracovne a skúšal niečo napísať. Termín sa blížil a on nebol ešte ani v polovici, no nešlo to. Hlavou mu však lietali iba myšlienky o Lucii. Nevedel ju vyhnať z mysle. Buchol päsťou do stola, vzápätí však sklonil hlavu do dlaní a rozplakal sa. Postupne sa ho však zmocňovala únava a zaspal. Zobudil ho buchot na dvere. Bol to jeho syn Samuel. Karol si rukou pretrel oči a pozrel na prázdny list, trčiaci z jeho písacieho stroja. Miloval ho a odmietol sa poddať modernej dobe tichého ťukania kláves na počítači. Zbožňoval totiž ten prenikavý zvuk narážajúcich písmeniek o valec písacieho stroja. Písal od svojich deviatich rokov, keď sa ešte o počítačoch ani nehovorilo a tak mu písací stroj prirástol k srdcu. Samuel vošiel do pracovne, Karol naňho celkom zabudol a v prvej chvíli naňho prekvapene pozrel. „Ahoj ocko...! Karol sa zamračil. „Prečo vstupuješ do mojej pracovne bez zaklopania?“ „Ja som klopal, len sa mi nikto neozýval...“ „Vieš že bez dovolenia sem nesmieš vstúpiť.“ „Áno, ale nepočul som tvoj stroj a bál som sa...“ „To, že nepíšem na stroji ešte neznamená, že som nepremýšľal, a čo sa stane, keď niekto premýšľa a ktosi ho vyruší? Bam! Myšlienky sa vyparia ako ranná hmla!“ „Prepáč, ja som len chcel...“ „Úlohy už máš napísané?“ Samuel pokrútil hlavou. „No tak na čo čakáš? Chcieť môžeš niečo až keď budeš mať napísané úlohy!“ „Ale...“ „Žiadne ale, a teraz mazaj preč, kým ma ešte viac nerozčúliš!“ Samuel sklonil hlavu, otočil sa a už sa len za ním zatvorili dvere. Karol mal rád svojho syna. V poslednom čase na ňom však viselo príliš veľa stresu a starostí... neverná manželka, termín odovzdania, peniaze a čas... čas... ako len potrebuje čas... Trochu ho zabolelo pri srdci ako na Samuela vyletel, ale tu ho ovalila myšlienka a stroj sa opäť rozoznel. Samuel si nešiel robiť domáce úlohy, bol nešťastný, no zároveň i nahnevaný, že sa otec k nemu takto správa a on mu chcel pritom len povedať, že dostal v škole jednotku zo slohu, a učiteľka mu povedala, že má talent po otcovi. To by ho predsa potešilo, veď ktorý otec by nechcel, aby jeho syn šiel v otcových šľapajach? Lenže on mu ani nedal príležitosť oznámiť mu to! Mal trinásť rokov. Vek v ktorom každé dieťa potrebuje svojho rodiča najviac. Vek, kedy vchádza do puberty, kedy sa prvý krát zaľúbi a kedy sa začnú uberať na zlé chodníčky. Samuel nebol hlúpy, na svoj vek mal možno až priveľa rozumu, ale čo spraví s dieťaťom zlé zaobchádzanie rodičov? S hlavou plnou zmiešaných myšlienok a krabičkou cigariet vo vrecku, sa vybral von. Karol zatiaľ písal ako o dušu, srdce mu bilo čoraz prudšie, až sa nakoniec zladilo s tlkotom stroja a išli zarovno. Písmená mu len tak sami vkĺzali do hlavy a tvorili odrazu vety. A to presne také aké sa majú v dobrej knihe použiť. V jednej chvíli sa úplne zžil s dejom a sám sa ocitol vo svojom príbehu. Jason cválal Benselvolským lesom, ktorý bol známy ako les smrti. Nemal však už veľa času na to, aby získal ten diamant a tak sa musel pobrať touto cestou. Stromy tu vrhali príšerné tiene a Jason sa cítil i v sedle svojho koňa nesvoj. Tierold bol dobrý kôň, najrýchlejší z celej krajiny, avšak tomu čo ich sledovalo utiecť určite nemohol. Karola nachvíľu vyrušil zvuk veľkých kvapiek dopadajúcich na okennú parapetu. To ho však ešte viac posunulo vpred a inšpiroval sa. Pršať začalo i v lese. Jason napriek svojmu teplému plášťu cítil chladné kvapky na svojom tele. Mal pocit akoby sa mu prevŕtavali cez kožu a prúdili v jeho tele. Tento les bol divný, všetko v ňom bolo divné, ešte aj dážď. V kríkoch čosi zašuchotalo. Jason si želal aby bol už z tohto lesa preč. Nečudo, že sa volá Les smrti, veď každý už len z toho pocitu hrôzy čo tu vládne musí zomrieť. Zasmial sa. Veď to predsa musia byť len povery, žiadny les nemôže zabíjať! Pred ním sa odrazu čosi pohlo a Tierold prudko zastal. „Čo je chlapec? Neboj sa, ideme, hióó“ No kôň sa ani nepohol. „Tierold! Musíme sa dostať preč, viem že ťa toto miesto straší....a preto musíme preč! “Kôň tentoraz začal ustupovať dozadu. „Čo to robíš?“ Jason si pretrel mokré oči. „Ach, ten prekliaty dážď!“ Zoskočil z koňa a podišiel k nemu dopredu. Pohladkal ho po mokrej hlave. A práve vtedy čosi zaútočilo. Veľká postava sa naňho vrhla a zhodila ho na zem. Rýchlo sa pokúsil nahmatať za opaskom svoju dýku, no nestihol. Odniekiaľ a bohužiaľ priveľmi blízko sa ozval prenikavý hrdelný výkrik a potom druhý, tretí. Tento zvuk však nemohol vyjsť z ľudského hrdla. Vzápätí sa okolo Jasona zjavilo ešte niekoľko postáv a obkľúčili ho. Poriadne na nich nevidel, pretože keď pozeral smerom hore, husté kvapky sa mu vlievali do očí. Videl však nohy, odporné chlpaté nohy z dlhými pazúrmi. Vedel že musí čosi spraviť a tak vyskočil a pokúsil sa preraziť si cestu, pomedzi dve postavy. Podarilo sa. Za ním sa ozval strašný výkrik, ale Jason vôbec nemal chuť zisťovať, ktorý z tých netvorov to bol. Tierolda nikde nevidel, asi utiekol keď Jason padol na zem, a tak sa rozbehol lesom po vlastných. Nepotreboval sa však otáčať a vedel. Že netvory bežia za ním a že sú čoraz bližšie, on to však dokáže, vedel to. V diali pred sebou už zazrel zelenú lúku, rozprestierajúcu sa za lesom. Cítil však na svojom krku lačný dych netvora, možno práve toho, ktorého porezal. Dokáže to, dokáže... Príšera s chlpatými nohami sa však odrazila od zeme a vyskočila priamo na Jasona. Karol spadol zo stoličky a buchol si hlavu o roh svojho stola z masívneho dubového dreva. Stále však počul za sebou chrčanie a tak sa zdvihol a prebehol obývacou izbou na chodbu. Zamkol za sebou dvere a dúfal že je v bezpečí, no ako náhle začul zúrivý rev a buchot, vedel že lacné dvere z výpredaja ho neochránia. Schytil teda rýchlo kľúče od auta, vybehol von, pričom za sebou zabuchol vchodové dvere a rýchlim krokom sa pobral na ulicu. Nohy sa mu plietli, ale musel sa urýchlene dostať von z toho strašného domu, z tej strašnej pracovne. Vonku ho čakal jeho starý fiat punto. Sadol si dnu a naštartoval. Prvé čo mu napadlo, bolo že pôjde za ženou a všetko si vyjasnia. Pracovala ako záchranárka. „Čo sa to vlastne stalo? Naháňa ma vlastná vymyslená postava? Veď to je absurdné!“ Spytoval sa sám seba, keď vyšiel na hlavnú cestu a mieril smerom k nemocnici. Pretrel si oči, a pozrel do spätného zrkadla, a vtedy mu stuhla krv v žilách. Na zadnom sedadle bol jeden z lesných netvorov a pozeral naňho s takým výrazom, ako tam v lese.....Karol prudko zabrzdil, pretože chcel urýchlene vystúpiť z auta. Neuvedomil si však, že bol na hlavnej ceste a za ním sa rútilo plno áut. Vodič nákladiaku, ktorý išiel za Karolovým puntom sa pokúsil predísť zrážke a tak prudko strhol volant doprava do protismeru, kde zrovna žiadne auto nešlo. Jeho nákladiak to však nevydržal, zaškrípali pneumatiky a auto by už takmer i zastavilo, naklonilo sa však pritom celkom doľava a prevrátilo sa. Našťastie to nevyzeralo na vážnu nehodu, bohužiaľ sa však celý náklad plechových sudov, ktoré mal vodič na korbe vysypal na vozovku a tak zabrzdil i zvyšok premávky v oboch jazdných pruhoch. Vyplašený Karol, zo všetkého čo práve spôsobil sa pozrel do spätného zrkadla, no nikto tam nebol. Dispečing ohlásil nehodu a tak sa dvaja záchranári vybrali na výjazd. V miestnosti ostali len dvaja ľudia. „Povedala si mu to?“ „Sám to zistil....Už dávno to nebolo medzi nami také ako predtým....“ „Ale no tak Lucia, ty si predsa nemusíš nič vyčítať! Je to jeho chyba. A okrem toho staré vzťahy končia a nové začínajú.“ Usmiala sa. „Máš pravdu. Zajtra podám žiadosť o rozvod.“ „A čo Samuel?“ „Súd ho musí prideliť mne, Karol by sa o neho nedokázal postarať, ani o seba sa nevie!“ Dopovedala Lucia s plačom. „Ale no tak, pod ku mne.“ Chytil ju za ruku a potiahol k sebe. S mokrými očami sa naňho usmiala a on ju začal vášnivo bozkávať. Samuel fajčil siedmu cigaretu. Dym mu pomaly stúpal do hlavy a nikotín sa rozlieval do tela, už mu bolo poriadne zle, no túžil po tom aby mu bolo ešte horšie, bolo mu nanič zo svojho života, bolo mu nanič zo seba. Prechádzal ulicami mesta a sledoval šťastné rodiny s deťmi. Prečo má taký osud prečo? Možno že ho rodičia nechceli a on je len dielom akejsi chyby. Preto sa určite stále hádajú, za to môže on! Ach bože....Hlava sa mu točila a žalúdok mal čoraz ťažší....Veď koľko ľudí chce dieťa a nemôžu ho mať....Možno že, keby sa mu niečo stalo, rodičia by si uvedomili že ho vlastne majú radi a správali by sa k nemu lepšie....Dnes má mama službu, možno že bude mať šťastie....S týmito myšlienkami vošiel na vozovku. Dispečerka ohlásila ďalšiu nehodu a tak sa záchranárka Lucia aj s doktorom Petrom vybrali na výjazd. Nehoda na hlavnej ceste, smerom k nemocnici, chlapec vbehol priamo do rozbehnutej premávky. Nasadli do sanitky a v sprievode známeho výstražného signálu, ktorý bol už akosi spätý z ich životmi si to namierili k miestu nehody. Asi kilometer od miesta, kde bola dopravná nehoda stála dlhá kolóna áut. Cesta v protismere bola prázdna, tak sa pustili po nej. Približne po 500 metroch ich však zabrzdili plechové sudy na ceste. Bolo ich tam aspoň tridsať. „Tadiaľto nemáme šancu prejsť, musíme isť peši. Vezmi nosítka a ja vezmem lekárničku“ Ohlásil Peter a tak sa obaja začali pretĺkať pomedzi sudy a stojace autá. Karol stále sedel v aute a sledoval tu hrôzu okolo. Vodič nákladiaku už vyšiel von, bez zranení a začal ukladať sudy k autu. Zopár vodičov vybehlo von a pomáhalo mu. Vtedy Karol zbadal svoju ženu aj s kolegom, ako sa predierajú pomedzi autá dozadu. Otvoril dvere a rozbehol sa za ňou. Kým sa dostali na miesto nehody, stratili veľa času, kolóna bola i z tejto strany a to poriadne dlhá. Nehoda bola na križovatke. Na ceste stál čierny passat a pred ním ležalo útle telíčko, tak bezmocné... Trvalo približne minútu, kým v obeti dopravnej nehody spoznala Lucia svojho syna, ďalšiu minútu trvalo Petrovi kým skonštatoval, že chlapec už nežije a zhruba tri minúty potom dobehol k svojej manželke Karol a ona sa mu zrútila do náručia. Došiel k nim i chlapík, ktorý splietal čosi o tom ako ho to mrzí, ale že chlapec mu vbehol do cesty.... Lucia plakala, Peter zakryl telo bielou plachtou a Karol sa nezmohol na nič iné len hladkal ženu po vlasoch. Kolóna na vedľajšej ulici sa pomaly posúvala a v diaľke bolo počuť sirénu policajtov. Karolovi sa na chvíľu zatočil celý svet a začal vnímať len jedno. Svoju ženu. Má svoju ženu. Uvedomil si ako veľmi ju miluje...a teraz keď je ich syn mŕtvy...ach ako ťažko sa táto skutočnosť prijímala....má už len ju. A tak teraz musia držať pokope. Veď majú len jeden druhého a ešte myšlienky na svojho syna. Veď čo oni takmer rozbili, ich syn spojil.


Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
Iveta Tóthová | 03-06-2009 14:34:28
pekné
... hmm, pekné Andrea | 01-06-2009 08:49:53
Pekný príbeh s tragickým koncom, ale nemyslím, že sa niečo spojí trvalo. Kým prebolí bolesť .... možno ... ale potom rozvod, žena v náručí nového muža zasa začne žiť. Muž ostáva sám. Samota a strata syna aj manželky ho doženie do situácie plnej beznádeje a nezáujmu o čokoľvek. Už nikdy nič nenapíše, hoci práve jeho život, by bol ten najúspešnejší román. Možno ho raz nájdeme v parku zarasteného, špinavého s fľaškou lacného vína v jednej ruke a v druhej s fotkou svojho syna a manželky, ktorých nikdy neprestal milovať. Pri pohľade do vychudnutej tváre a vpadnutých očí bude vidieť slzy. Osud? Trest? Možno. Nevedel prejavovať lásku každý deň, nevedel dať žene to, čo ona od života nevyhnutne potrebovala. A sľub z ped oltára - milovať v dobrom aj v zlom - zostal len pár prázdnymi a nenaplnenými slovami. Koľko mužov dokáže prejavovať lásku žene každý deň aj po X rokoch manželstva? Koľkým láska po rokoch nezovšednie? A koľko žien to rieši neverou? Zaujímavé zamyslenie. Bude príbeh pokračovať takto?

Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.

Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
Komentársmutok 11-02-2020 12:40:12:
Tragická dopravná nehoda medzi obcou Šintava a Šoporňa - AKTUALIZOVANÉ
KomentárPolícia Začala trestné stíhanie za zločin v kauze predaja rybníkov v P.Bystrici 08-10-2019 17:02:12:
Sereďskí rybári lovia opäť vo svojom revíri
KomentárPravda je len jedna 03-10-2019 17:26:08:
7. zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Dolnej Strede dňa 3.júla 2019
Komentáranabela 26-09-2019 14:01:27:
Adrian Macho sa oficiálne ujal vedenia obce Šoporňa
KomentárSVD1 14-09-2019 20:22:21:
" V hudbe vyjadrujem svoje pocity "
Komentárveru 01-09-2019 17:42:35:
Z času na čas si zafajčil marihuanu, ktorú si sám dopestoval v dome vo Váhovciach
Komentárs.i.n. 30-08-2019 22:01:20:
Pripomeňme si hrdinov Slovenského národného povstania zo Serede
Komentáranonym 30-08-2019 19:54:00:
"Doteraz som sa nedožil výsledku zo strany MsU, poslancov MsZ v Seredi" - píše občan Serede
KomentárMiloš Majko 30-08-2019 12:57:35:
Prípad Jankovská nie je o stanovisku polície či právoplatnom rozsudku. Je o etike a morálke.
KomentárBlablablaha 29-08-2019 13:39:44:
Vláda schválila návrh nového zákona o občianskych preukazoch
Komentárivan 29-08-2019 11:08:33:
Seniorku v Trnave podvodníci nedostali. Legenda "vnuk".
Komentáruž pred 10 rokmi 29-08-2019 05:22:58:
Trnavská župa začína s rekonštrukciu Krajinského mosta v Piešťanoch a úseku cesty Podbranč - Myjava
Komentárteraz je 28-08-2019 08:18:20:
Obžalovanému starostovi Machovi pred prokurátorkou a sudcom do reči veľmi nebolo. Čo sa dozvieme na pojednávaní zajtra?
Komentárto nevymyslíš 27-08-2019 20:32:27:
Ministerka vnútra vymenovala nového prezidenta HaZZ
KomentárBaba Vanga 27-08-2019 17:15:31:
" Takže, aké riešenie sa núka, aby sme neprešľapovali na tej našej povestnej križovatke, kde nám zabíjajú štát ?" - píše Pavol Varga
Komentárpotecha 25-08-2019 13:41:57:
MFK Zvolen - ŠKF iClinic Sereď 0 : 2 (0 : 1)

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign