Tak znel záver výskumu v oblasti astrofyziky, ktorý získal prestížnu cenu "Ig Nobel Prize" (alebo ako sa u nás preložilo, Antinobelove ceny). S výnimkou troch cien, udelených v prvom ročníku, fiktívnym vedcom za vymyslené objavy, ako napríklad najťažší prvok vo vesmíre, "Administratium", sa každoročnému udeľovaniu cien nevyhne desať výskumov, objavov, či taktiež počinov v strikne nedefinovaných oblastiach. Skupina niekoľkých desiatok vedcov a osobností z celého sveta, ktorá tieto ocenenia navrhuje vydáva časopis Annals of Improbable Research (AIR), ktorý publikuje výber zvláštnych, ale hlavne vtipných výskumov. Cielom redakcie, z ktorej mnohí členovia sú držiteľmi Nobelovej ceny, je zábavnou formou prebudiť záujem o vedu. Časopis tak okrem vedcov číta i široká verejnosť. Okrem prejaveného záujmu samotný čitateľ sa musí neraz zamyslieť nad tým, čo je reálne, dôležité a čo nie. Ig Nobelove ceny nehodnotia, ale "oceňujú zmätok" v tradičnom pravidle ľudí rozdelovať veci na dobré a zlé. Práca ľudí stojacich za takýmto výskumom je celosvetovo zviditeľnená a neraz sa už stalo, že bola dotatočne ocenená ako napríklad výsledky šataistického výskumu závislosti medzi dĺžkou penisu a veľkosti nohy muža. Podobné uznanie možno čaká seriózny vedecký dôkaz, že drahé placebo je účinnejšie ako lacné placebo. Ceny sú však často zastretými kritikami. Až vizionársky pôsobí ocenenie udelené v roku 2002 niekoľkým bankám, firmám, či investičným spoločnostiam za prispôsobenie matematického pojmu imaginárnych čísel pre použitie v obchodnom svete. Ďalším pravdepodobne kritickým ocenením je cena za mier udelená za vytvorenie zábavného parku známeho ako "Stalinov svet".
Mnoho ľudí má sklony takto ocenených vedcov okamžite "trestať". Rada udeľujúca tieto ceny preto vopred konzultuje s nominantami možné problémy a neraz sa stalo, že cena z tohoto dôvodu nebola udelená. Pri slávnostnom udeľovaní Ig Nobelových cien bolo dlhoročne tradíciou hádzanie papierových lietadielok, čo sa však v roku 2006 zakázalo v "záujme bezpečnosti". Ceremoniál je nabitý vtipnými prvkami akým tradične je i dievčatko Miss Sweety Poo, ktoré tenučkým hláskom opakovane volá, "Prosím, prestaň. Nudím sa!", na každého rečníka, ktorý má dlhý prejav. V priebehu rokov organizátori satiricky poukázali na význam slovíčka "Ig" v názve vrátane toho, že Ig Nobel bolo meno muža, ktorý vynašiel sódu. Správne pochopenie zmyslu udeľovania Ig Nobelových cien zostáva organizátormi naďalej ukryté a najčastejšie sa u verejnosti pripisuje kritike triviálnych výskumov. História však ukazuje, že triviálne výskumy niekedy vediú k významným objavom.
Výber z udelených cien:
- cena za software:
PawSense, softvér, ktorý rozpozná, kedy prešla cez klávesnicu počítača mačka.
- cena za výskum: Prečo ďatla nebolí hlava?
- cena za vývoj chemickej zbrane, ktorá vyvolá homosexuálne správanie v radoch nepriateľa.
- cena za patent na účes "prehadzovačka".
- cena za výskum: Prečo sa suchá surová špageta pri páde na zem vždy rozlomí na viac ako dve časti?
- cena za výsledok výskumu Ako sa dorozumjevajú slede?: Prdením (vylučovaním bubliniek z oblasti análneho vývodu)
- cena za dôkaz, že potkany nie sú schopné určiť rozdiel medzi ľuďmi rozprávajúcimi po japonsky a holandsky pospiatky.
- cena za popis problému pokrčeného papiera.
- cena za výsledok výskumu ako zastaviť štikútanie. Keď sa vám štikúta, strčte si prst do zadku. Ešte účinnejší prostriedok je sex.
- cena za výpočet pomeru medzi počtom členov skupiny a množstvom fotografických záberov potrebných na to, aby aspoň na jednej fotografii mali všetci otvorené oči.
- cena za objasnenie problému, prečo krajec chleba spadne na zem takmer vždy namastenou stranou dolu.
- cena za knihu, ktorá obrázkami rozmliaždeného hmyzu na čelnom skle áut indetifikuje o aký hmyz ide.
- cena za podrobný prehľad výskytu chumáčikov alebo chuchvalčekov drobných vlákienok v pupočnej jamke ľudí. Výskyt chuchvalčekov v pupočnej jamke je najpravdepodobnejší u starších mužov s výrazným ochlpením tela.
- cena za dôkaz, že rastliny majú svoju dôstojnosť a zaujímajú morálne stanoviská.
- zvláštna „nutričnú cenu“ udelená kolektívu, ktorý ľuďom podával staré zemiakové lupienky a k tomu im reprodukoval zvuk hlasného chrumkania. Ľudia ich potom jedli s chuťou, ako čerstvé.
- cena národu Lichtenštajnského kniežatstva za to, že umožnil prenajímať celú krajinu na svadby, firemné slávnosti a pod.
- za objav, že psie blchy skáču vyššie ako mačacie.
- cena za literatúru za krátke správy "Prdenie, ochrana proti neopísateľnému strachu.".
- cena za literatúru za súbor podrobných správ o anomáliách a zvláštnostiach nášho každodenného života. Napríklad nasledovné: podiel mladých ľudí, ktorí nosia bejzbalovú čiapku otočenú šiltom dozadu, podiel chodcov, ktorí majú športové topánky inej farby ako bielej, podiel plavcov, ktorí plávajú dokola v plytkej časti bazénu, podiel vodičov, ktorí takmer, ale nie úplne zastavia pri značke Stop, počet kupujúcich, ktorí prídu k expresnej pokladnici v supermarkete s väčším než oporúčaným počtom položiek nákupu....
- cena za prácu "Bolesť pravdepodobne pociťovaná počas popravy rôznymi metódami", za ktorú bola udelená cena za mier.
- cenu dostal i významný vedec z Tokya, /vynálezca diskety/, ktorý fotografoval každé jedlo, ktoré zjedol za posledných 35 rokov. Po analýze fotografií prišiel s novou teóriou o dlhovekosti. Jesť jedenkrát za deň je výhodnejšie než trikrát. Ak budete jesť s každým jedlom hnedú ryžu, je možné dožiť až 144 rokov s mozogom a myslením v dobrej kodícii.