... sa čudujem, že Slováci ešte tolerujú súčasný stav - 1. časť

Presne ako každý rok o tomto čase, aj  tento som mal možnosť poobzerať sa trošku po svete a porovnávať. Život inde so životom u nás. Ceny bežných potravín, služieb, benzínu, nafty či obyčajnej kávy hneď v niekoľkých štátoch v rámci  EÚ, i mimo nej.

Najskôr – a to si neodpustím, musím skonštatovať, že sa naozaj obyčajným, radovým Slovákom  čudujem, že ešte nie sú v uliciach a nedomáhajú sa svojich práv na – už žiaľ iba normálne prežitie. Úmyselne nehovorím o slušnom živote. Ten je o inom a nemôže vychádzať z predpokladov existencie niekoho  (okrem bezdomovcov a žobrákov) z napríklad  200 Eur mesačne v braní ohľadu na ceny s prepočtom voči príjmu a to aj priemernému v našej krajine.

Po viac ako  2500 km prejdených  cez Rakúsko, Taliansko,  Francúzsko, Monaco autom a následne  dve Grécke destinácie, jednu Tureckú, a tri dve Izraelské  (Palestínu spomínať veľmi nebudem, lebo s tou sa porovnávať v cenách fakt nemôžeme)  musím povedať, že existencia  bežných ľudí je oveľa jednoduchšia už úplne všade. A to sme sa pýtali domácich, porovnávali a fakt reálne zvažovali, čo je tam dobre a u nás zle.

V prvom rade ekvivalent -  Taliansko, Francúzsko, Grécko – štáty rovnako ako my, členovia  EÚ. Platy sú u nás nižšie, ako u nich snáď najnižšie dôchodky. A náklady na život väčšinou nižšie, maximálne porovnateľlné. Bežné ceny v obchodoch a v kaviarňach už aj v rekreačných strediskách a vo vychýrených dovolenkových destináciách maximálne vyrovnané s tými u nás bežnými na najposlednejších a najzapadnutejších dedinách. Ako je to možné?

Turecko bolo, je a ak nevstúpi ne  EÚ aj zostane príkladom úplne iným. Prežiť sa dá fakt za pár peňazí a to aj na strave z fast foodov a reštaurácií. Tovar bežnej spotreby stále za oveľa nižšie ceny ako obdobný, resp. ten istý tovar u nás.

Izrael – kaviarne stále lacnejšie a mali sme pocit, že ceny klesli aj voči posledným dvom rokom. Tu sme veľmi nemali šancu existovať úplne individuálne, takže porovnávanie by mohlo byť skreslené.

Najviac však zaujme  Grécko a Taliansko. Preč sú tie časy, kedy bolo  Slovensko lacnejšie. A to do  Grékov stále  EÚ vrátane našich už pomaly žobrajúcich občanov stále majú liať miliardy  Eur.  Vo Francúzsku a to v najbohatšej časti  Azúrového pobrežia, teda na  riviére, je ešte aj nafta lacnejšia a to nie zanedbateľne. Nie som žgrloš, ale  cez  20 Centov na liter  na nádrži urobí   10 Eur, čo považujem za zaujímavé percento. Ako je to možné?

V Monackom  Monte Carle  v mimoriadne slušnej kaviarni  od najslávnejšieho kasína vzdialenej asi  120 m (teda v úplnom centre), espresso či čaj o 20 % lacnejšie, ako v Seredi, a až o 75 % lacnejšie, ako v kaviarňach nákupných centier Bratislavy. Hrozné počúvať?

No a teraz to najdôležitejšie – parkovanie. To som si všímal už aj v tak exponovaných lokalitách, ako  San Marino či centrum  Ríma. Parkovanie v podzemnej garáži  pod hlavným námestím  Monte Carla, asi  100 m od najznámejšieho Casina Monte Carlo a v podstate vedľa hotela  Paris -   2.40 Eura za prvú hodinu a každú ďalšiu  1 Euro!! 

Podobne v Benátkach na  Piazza di Roma, teda cca  50 metrov od vstupu do historického mesta – 26, resp.  29 Eur na deň. Tu žiaľ nie je parkovanie na kratšiu dobu, takže 2 hodiny vychádzajú draho. Ale to len v Benátkach  kde chápem, že ťažko počítajú s idiotmi, ktorí sa idú navečerať do pizzerie priamo do  Benátok a strávia tam iba necelé dve hodiny. Pri dlhšom parkovaní tak vychádza hodina na niečo viac ako  Euro. Kto nechce zaplatiť ani toľko, môže byť menej pohodlný a ísť parkovať na vzdialenejšie záchytné parkovisko  Tronchetto. 

Vedel by som pochopiť cenu v Monte Carle, San Marine či v už spomenutých Benátkach  aj vo výške tri  Eurá na hodinu. Ide o svetovo vychytené top destinácie, no čo v Bratislave  ospravedlňuje  tri až č a pol Eura na hodinu, to teda nepochopím...

V Talianskej  Civitavecchii v potravinách veľké balenia naozaj kvalitných bombónov za  99  centov až 1.19  Eura. V nižších cenách ako u nás snáď všetky potraviny. Pýtam sa – dokedy to vydržia už v podstate bez preháňania zbedačení  Slováci?

Aby som bol naozaj maximálne objektívny, ceny štandardných nehnuteľností a bytov sú na  Slovensku stále  v nižších cenách, no tie štandardné sú v panelákoch, v ktorých by v mnohých krajinách boli byty dosť pravdepodobne nepredajné vôbec, alebo by slúžili ako ubytovne pre sociálne odkázaných.

V Európskej únii medzi jednotlivými krajinami existujú neskutočné rozdiely. Euro je však rovnaké, má rovnaký kurz voči  USD a ostatným menám, len jeho reálna hodnota v peňaženkách  občanov inde a tých našich je rozdielna.

Euro bol výborný nápad, no reálne a bez krutých zásahov politikov nemá šancu prežiť v tak rozdielnych ekonomikách a za tak rozdielnych podmienok, ako sú v jednotlivých krajinách Únie.

Kým totiž jedna bežná rodina v jednej krajine s rovnakou bankovkou  prežije bez starostí, podobná rodina v inom štáte a s inými reálnymi príjmami (a výdavkami), sa za rovnakú čiastku sotva naje, čo nemôže byť cieľom a preferovanými hodnotami súčasnej  spoločnosti.