Nefunguje normálne spoločnosť, ktorá neodsúdi usvedčeného zlodeja a klamára, ale toho, kto ich odhalí

Sledujúc posledné mesiace ako v najvyššej tak v komunálnej politike rozmýšľam, kam sa to vlastne uberá naša krajina.  Politici zatĺkajú jasné a priamo z bankových účtov zrejmé prepojenia s ľuďmi podozrivými z daňových deliktov, v NR SR sa chcú poslanci koalície obštrukciami vyhnúť odvolávaniu ministraa či predsedu vlády.  Blokujú riadne rokovanie parlamentu a keď ho niektorý podpredseda predsa len otvorí vyzerá to tak že v súlade s rokovacím poriadkom, tak mu zamestnanci  NR SR jednoducho vypnú mikrofóny. To je vážny problém zaváňajúci priamou deštrukciou demokracie v najvyššom zákonodarnom zbode Slovenskej republiky.

Nie je potrebné rozmýšlať nijako veľa na to, aby človek pochopil, že krajina prestáva fungovať ako má. Nie však zásahom zvonku, pôsobením prírodného živlu, či zapojením sa do vojny. K takémuto stavu stačí dostatočná arogancia mocných a dostatočná ignorácia problému mlčiacou väčšinou, teda všetkými ľuďmi, ktorí schovávaním sa pred problémami ich neodstránia, iba odialia až sa z nich nakoniec stanú problémy demokratickou cestou úplne neriešiteľné.

Klamstvo  vo vydobíjaní moci sa stalo pravidlom, slušnosť je na smiech a principiálni ľudia presadzujúci zákonnosť a spravodlivosť pre väčšinového občana majú problém v spoločnosti prežiť. Priatelia, to nie je demokracia, to je anarchia. Demokracia je totiž aj zodpovednosť a to v prvom rade za svoje vlastné konanie.

Aj na základe posledných článkov týkajúcich sa faktami preukázateľného klamstva ma kontaktujú znechutení až zhrození ľudia pýtajúc sa, kadial vedie cesta. Kto toto kedy a ako zmení. Úprimne? Nikto, alebo jedine  väčšina.  Áno presne tá väčšina, ktorej sa osobne síce netýka každá, ba možno dokonca žiadna kauza, no napriek tomu sa nemôže na tento zúfalý stav pozerať. On totiž nepríde nikto a už úplne nik "zhora", tí toziž etické a morálne zásady opustili už dávno. K životu ich nepotrebujú, stačia im výhody a honor prinášané funkciou, do ktorej ich paradoxne dostali tí úplne najbežnejší a najobyčajnejší ľudia.

Ľudia jednoducho nechápu, ako sa môže niekto verejne zastať usvedčeného klamára. Aký vzor ale má mladý človek  rešpektovať v malom provinčnom  mestečku, keď obdobný stav denne vidí v najvyššom zákonodarnom orgáne krajiny?

Slušní a aspoň základné morálne zásady vyznávajúci ľudia majú teda jedinú šancu na zmenu - zmenu vykonať od seba a svojich blízkych. Majú možnosť nebyť pasívny a postaviť sa na stranu elementátrnej pravdy a úplne jednoduchých princípov fungovania spoločnosti na základe ktorých sa vyprofilovala do modernej doby.

Nefunguje normálne spoločnosť, ktorá neodsúdi usvedčeného zlodeja a klamára, ale toho, kto ich odhalí. Nefunguje štát tam, kde jeho vymožiteľnosť blokujú orgány, ktoré na zákonnosť majú dohliadať a bez vymožiteľnosti práva cez zákony niet demokracie. Po určitom zlove totiž nastúpi individuálne vymáhanie práva a štát s mechamnizmami na to určenými stratí kontrolu nad jeho vnútorným chodom. Kľúčové pozície na všetkých stupňoch riadenia spoločnosti obsadia zločinci v bielych golieroch majúci jediný záujem - ovládať a kamuflovať. Presne tak, ako sa to u nás deje dnes už naozaj v celej krajine.

Fungujúca spoločnosť a jej chod je zložitý mechanizmus majúci v mnohých prípadoch dokonca určité "samoservisujúce sa" mechanizmy  (napr. samoočista od podvodníkov, zlodejov a klamárov)  ktoré sú však funkčné iba v prípade, že nie sú umelo blokované ľuďmi bojacimi sa o svoju budúcnosť, ba dokonca odhalenia trestnej činnosti.

Tvrdou realitou ale zostáva, že klamať sa nedá donekonečna a "príroda si cestu nájde". Evolúciu nezastaví nik, môže ju iba spomaliť. Zmena je nevyhnutná a nestojí otázka či nastane, ale kedy a kto skončí v base...