Na železničnej stanici v Seredi sa konalo spomienkové stretnutie pri príležitosti 70. rokov od príchodu Slovákov z Dolnej zemi do zeme svojich predkov
Dnes sa na železničnej stanici v Seredi konalo spomienkové stretnutie pri príležitosti 70. rokov od príchodu Slovákov z Dolnej zemi do zeme svojich predkov. Podujatie zorganizoval Spolok Slovákov z Maďarska, Dom Matice slovenskej v Galante a Mestské úrady v Seredi a Galante. Účastníkmi bol aj žijúci pamätníci a ich potomkovia, ktorí vo svojich životopisoch neopomenú zmienku o tom, že sú hrdými pokračovateľmi slovenských rodov z Dolnej zeme.
K významným, neopomenuteľným historickým udalostiam a súvislostiam života a dejín slovenského národa na prelome prvej polovice 20. storočia patrí aj reemigrácia a repatriácia Slovákov z Európy a sveta do vlasti. V procese vysťahovalectva a prisťahovalectva, najmä v tom druhom, ide o prvý historický, organizovaný a masovejšie zastúpený imigračný faktor, prepojený cez viaceré politické, národné, hospodárske, psychologické, duchovné a spoločenské súvislosti
Návrat takmer 170 tisíc Slovákov z viacerých krajín a štátov po 2. svetovej vojne, niesol so sebou nespočetné osudy ľudí, utrpení, starostí, zmien, psychologických tlakov, ale i túžbu vrátiť sa po viacerých storočiach, desaťročiach do otcovskej i materinskej vlasti, opätovne nadobudnúť pocit domova a životnej istoty napriek tomu, že to bolo po mnohých stránkach ťažké, zložité a neisté.
„Mať volá“. Proces, pod ktorým sa skrývala najväčšia slovenská reemigrácia, v rámci ktorej z Maďarska na Slovensko prišlo cca 70 tisíc ľudí. Prispelo k tomu zvyšujúce sa obmedzenie v školskej výučbe, zákazy používania slovenského jazyka, pomaďarčovanie priezvisk, zredukovanie a postupne zánik bohoslužieb c slovenskom jazyku a pod.
Presídlenci, reemigranti aj v nových zmenených podmienkach svojou húževnatosťou a nezdolnosťou vytvorili nový svet pre seba a potomkov v starej vlasti. Po všetky tie roky, aj po roku 1947 si títo ľudia bohatí na zvyky, tradície, svojrázny rečový prejav a štýl života, bezhraničnú pracovitosť a usilovnosť, zmysel pre gazdovanie, svojráznu gastronómiu ale aj zábavu, vrchovato chránili svoju identitu v rámci svojho rodinného krbu. Pre tieto vlastnosti sa stali zaujímavou, no nie vždy prijímanou komunitou v rámci celku, najmä ak išlo o žitie na národnostne zmiešanom území.
Fotogaléria k článku:
Video k článku:
Komentáre k článku:
Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.