Pohľad obrátený dozadu nám ukazuje že diktát komunistickej strany sme porazili nežnou revolúciou. Mohla byť nežná preto, lebo totalita  nám v tom pomáhala. Pomáhala nám preto, aby si udržala ďalej svoju moc. 
Aby občanom nové vedenie spoločnosti zalepila oči, tak do Ústavy Slovenskej republiku  zapracovala idey, ktoré nás nalákali do ulíc za zvrhnutie diktatúry. Na druhej strane však do ústavy zapracovala aj ustanovenia, ktoré neumožňujú, aby sa idey mohli realizovať v živote. Taktiež znefunkčnila náš právny systém.

Viac: http://stefanstefanides.blog.sme.sk/c/346695/Korupcia-a-pravo.html

Červenú diktatúru s kosákom a kladivom tak nahradila diktatúra, ktorá menila farby podľa toho, v prospech koho média dokázali ovplyvniť voličov.

Po 10 rokoch občania Slovenska nevidia žiadne výhody zo vstupu do Európskej únie. Práve naopak, rozdiely medzi bohatými a chudobnými krajinami sa prehlbujú. Vidia, že pracujúci za dvojnásobný výkon v nemeckej montážnej dielni na Slovensku, zarábajú jednu tretinu toho, čo sa zarába v podobnej dielni v Nemecku. Vidia, že Slovensko dosahuje produktivitu práce 80% priemeru EÚ, ale odmeny sú iba 30%.

Po vstupe do menovej únie - EUR, miesto toho, aby Slovensko dostali od vyspelých krajín menovej únie kompenzáciu za menšiu konkurencie schopnosť svojej ekonomiky, muselo sa podieľať vkladom do Eurovalu na záchrane nemeckých a francúzskych bánk, ktoré investovali do výnosných ale aj vysokých rizikových aktív v Grécku, 
Aj členstvo v NATO občania nehodnotia kladne, hlavne jeho agresiu v Srbsku.

Väčšina občanov si nevie vysvetliť, ako je to možné, že keď majú slobodu a demokraciu, keď sú občanmi EÚ, prečo sa majú horšie, ako keď žili v socializme a v neslobode.
Odpoveď je však jednoduchá.

Občania miesto slobody a demokracie získali iba ilúziu o slobode, demokracií a prosperite, ktorú im vytvorili média.

Občania si myslia, že si demokraticky zvolili politické strany. Nevnímajú však, že média im vytvorili určitý obraz o predstaviteľoch politických strán, ktorí sa im prihovárali z televíznej obrazovky, keď občanom predvádzali hru na pravicu a ľavicu a rozprávali presne to, čo jednotlivé skupiny občanov chcú počuť.

Žiadne názory, ktoré poukazovali na to, že parlamentné politické strany znefunkčnili právny systém a rozkradli republiku sa do médií nedostali. Nikdy sa do médií nedostali skutočnosti, ktoré poukazovali na to, prečo korupcia rastie a prečo vymožiteľnosť práva klesá.
Redaktorov, ktorí na to chceli poukázať, prepustili.

Takýmto trikom majitelia politických strán a majitelia médií si dosadili svojich diktátorov - správcov protektorátu, ktorí predtým ako sa stali predsedami vlád, sľubovali občanom lepší život.

Totalitárov, diktátorov  - ľudí, ktorí potláčajú naše idey, za ktoré sme bojovalo v roku 1989, máme všade. Vo vláde, v parlamente, v súdnictve, na prokuratúre, na ústavnom súde, v médiách, v politických stranách a v organizáciách, ktoré rozdeľujú Slovensko.  Pri moci sa udržali toľko rokov, pretože  si niektorých z nás kúpili. Taktiež mlčaním tých, ktorí s nimi nesúhlasia, ale nechcú stratiť svoje dobré platené miesto. Preto nedobrovoľne kolaborujú s nimi. Mlčia preto, lebo majú svoje rodiny. Keby nemlčali, išli by proti svojej rodine a proti svojmu úspechu a úspechu rodiny.

Z uvedeného vyplýva, že spoločný dom je vlastne domček s kariet. Totalitári a ich prisluhovači vyberajú z pod domčeku jednu kartu za druhov a kladú ju navrch. Okoloidúci občania zastavujú dych, aby ten domček nespadol.

Okradnutí spoluobčania, prestaňme zadržiavať dych, poriadne sa nadýchnime a fúknime do toho bordelu.

Prisluhovači totalitárov, nevidíte, že je načase opustiť loď?

Nedobrovoľný kolaboranti s totalitou, nemáte už dosť toho od totalitárov?

Mlčiace svedomie národa, nebolo už dosť toho spánku?