Prihlásiť sa Prihlásiť sa | Registrácia Nová registrácia
Rescue Online | Sereď Online | SOL archív | Reportér 24

Najhoršia je mlčiaca väčšina
Označenie inzercie
Sereď Online

ISSN 1337-8481   Dnes je 19. 3. 2020, meniny oslavuje: , zajtra
RSS Export článkov
Top panel
Vrazda novinára a jeho priatelky nesmie zostat zabudnuta
Označenie inzercie
Wifina - internetove pripojenie pre verejnost
Označenie inzercie
RubrikyRubriky
FOTO
Označenie inzercie
ŠKOLA DEMOKRACIE
Označenie inzercie
EXPEDICIA BALKAN 2014
Označenie inzercie
Sherlock Holmes
Označenie inzercie
Lekáreň
Údaje o lekárskej službe na dnešný deň nie sú dostupné.

Kino Nova
Múzeum Sereď
Farnosť Sereď
Označenie inzercie
Historické fotografie
Sereď
Označenie inzercie
Linky
Videá

Arménsko malá-veľká krajina

Ivan SklenárDátum23. 11. 2010 17:51:05TémaCestovanie
 Pomník A.Chačaturiana

Občas sa stane, že pracovné povinnosti človeka pošlú do nie celkom bežne navštevovanej krajiny. Tento krát ňou bolo Arménsko. Čo do rozlohy a počtu obyvateľov je to malá krajina, ale zato s veľkou resp. s bohatou históriou. Arménsko je vnútrozemský štát a rozprestiera sa na rozhraní Európy a Malej Ázie, na náhorných plošinách Malého Kaukazu. Arménia hraničí na severe s Gruzínskom, na severovýchode s Azerbajdžanom, na juhu s Iránom . Západnú hranicu, ktorú majú s Tureckom tvorí ich najväčšia rieka Aras. Terén je hornatý a jeho prevažná časť je vo výške nad 2000 m n.m. Najvyššou horou krajiny je Aragats (4095 m.n.m). Avšak stále za svoj, považujú Ararat (5137 m n.m.), ktorý sa od roku 1923 „ocitol“ v Turecku aj s jej okolím. Ku populárnym miestam patrí aj jazero Sevan, do ktorého sa zbieha 28 horských riek a potokov z neďalekých vrchov Malého Kaukazu. Jeho rozloha 940 km2 predstavuje asi 3% z celej rozlohy krajiny (29 800 km2). Jazero sa nachádza vo výške 1950 m n.m. Zaujímavý pôvod má trikolóra ich zástavy: červená- symbolizuje preliatu krv ich predkov, modrá- farbu stále modrej oblohy nad Arménskom a „aprikosnaja“ t.j. marhuľová. Túto farbu si zrejme zvolili preto, lebo v tejto krajine sa mimoriadne darí tomuto ovociu. Majú vyšľachtenú odrodu stromov, ktoré dávajú až dve úrody za jedno vegetačné obdobie. V júni a v druhej polovici októbra. Arménsko sa rozprestiera na tektonicky nestabilnom podloží a zemetrasenia nie sú tam sice na „dennom poriadku“ ale nie sú ani výnimočné. Posledné, v decembri 1988, pripravilo o život asi 25 tis. ľudí. Arménsko patrí medzi štyri krajiny, kde sa rodila západná civilizácia. V súčasnosti Arménsko počíta s asi 3,2 mil. obyvateľov a z toho asi 1 milion žije v Jerevane. Ďalších asi 8 miliónov žije v diaspore (najviac v USA a vo Francúzsku). Samotný Jerevan ma prekvapil ako moderné, plným životom pulzujúce mesto s európskym charakterom. Krátko po anexii bývalým Sovietskym zväzom a tureckej genocíde, mal Jerevan v r. 1930 iba 150 tis. obyvateľov. V tomže samom čase zverili výstavbu mesta domácemu architektovi, ktorý spolu so svojím tímom sa zhostil svojej úlohy veľmi dobre a prakticky aj dnes mesto ťaží z jeho práce. Ulice sú zrozumiteľne orientované a dostatočne široké. Postačujú aj dnešnej bujnej ale aj bujarej doprave. S ohľadom na seizmicky náchylné podložie sa stavali budovy len do piateho podlažia. Mnohé stavby, ako je budova vlády a sídla viacerých ministerstiev, či budova opery, majú monumentálny charakter. Oproti našim zvyklostiam, mesto je plné parkov, v ktorých je plno pamätníkov, viažucich sa k ich bohatej histórii a všade prítomné fontánky s pramenistou vodou. Vidiek je však pravým opakom Jerevanu. Naoko je to ospalá krajina, kde život na vidieku si plynie svojim tempom. Na ich, pomaly posvätnú horu Ararat sa však musia pozerať takmer jedno celé storočie cez hranicu s Tureckom. Prišli oň počas tureckej genocídy v r. 1900 až 1919. Vtedy prišlo o život až 1 milión Arménov a odhaduje sa, že asi 1,5 mil. ich utieklo do sveta. Tí položili základ početnej arménskej enklávy, ktorá doteraz žije v diaspore. Najpočetnejšia je v USA a vo Francúzku. Odtiaľ pochádza aj francúzske „merci“, lebo ich ďakujem je aj pre nich zložité a hlavne dlhé na výslovnosť. Všade, kde sa cudzinec ocitne, sa stretne s neobyčajnou pohostinnosťou, čo sa nedá jednoducho prehliadnuť. Takmer 70 ročný vplyv ruského impéria zanechal badateľné stopy aj v kultúre Arménov. Najmladšia generácia hovorí tromi jazykmi: arménskym, ruským a anglickým. Keď nezareagujete na príhovor po arménsky, okamžite „prepnú“ na ruštinu a to platí o každom a v každom veku. Relígia (náboženstvo): Arménsko je najstaršou kresťanskou krajinou na svete. Kresťanstvo tam priniesli a šírili v r. 35 – 60 n.l. apoštoli Bartolomej a Tadeáš, priami svedkovia Kristovi. Odtiaľ pochádza aj pomenovanie Apoštolská cirkev. Stalo sa tak na území, ktoré aj dnes pripadá Arménii. Oficiálne však prijali kresťanstvo ako štátne náboženstvo až v roku 301. Pre porovnanie, v Rímskej ríši zásluhou cisára Konštantína Veľkého, bolo zastavené prenasledovanie kresťanov až v r. 313. Podobne, ako v Rímskej ríši, boli kresťania prenasledovaní aj v Arménii. Zásluhu na ukončení prenasledovania a neskoršom jeho upevnení má istý mních Grigorij, odkiaľ aj nesie pomenovanie tzv. Grigorijánska cirkev. Dnes tento svätec nesie prívlastok „Grigorij Osvietiteľ“ . Pri príležitosti 1700. výročia prijatia kresťanstva, otvorili v r. 2001 novopostavený chrám. Je to nová stavba, avšak svojim charakterom úplne zapadá do tamojšej architektúry. Na udalosti bohatých, prvých sto rokov existencie kresťanstva v Arménii, vyvrcholilo zásluhou mnícha menom Maštoc. Ten sa postaral o vytvorenie úplne novej abecedy pozostávajúcej z 36 písmien. Túto abecedu používajú Arméni od r. 404 v nezmenenej podobe dodnes. Dnes však ráta až 39 písmien, z dôvodu potreby kompatibility s inými jazykmi. Vlastné písmo umožnilo preklad Bible a liturgických knih. O význame, aký arménská cirkev prikladá vlastnému písmu, vypovedá aj skutočnosť, že cirkevný predstaviteľ, 130. Katolikos Vazgen I., ktorý zomrel len pred niekoľkými rokmi, dal Maštocových 36 písmien odliať z čistého zlata. Písmená uchovávajú v jednej z najstarších arménských katedrál. Turistami z celého sveta, je navštěvovaný kláštorný komplex Goghard .Stojí vysoko v horách a väčšia časť jeho priestorov je vysekaná v skalách. V útrobách chrámu vyviera posvätný prameň. Je to miesto, kde sa konajú krsty mnohých Arménov, žijúcich aj v cudzine. Tesne pred kláštorným komplexom je háj posvätných stromov, kde sa konajú oslavnné pikniky po obrade krstu. Ako som už spomenul, údolie, v ktorom sa mesto Jerevan nachádza, je ohraničené vysokými horami 4 až 5 tis. m n.m. Priemysel a trochu ojedinelé klimatické podmienky spôsobujú, že dohľad na vrcholky okolitých hôr je dosť ojedinelý. Stále sú zahalené v akomsi opare. Napriek tomu sa mi podarilo vzhliadnuť Ararat vďaka vystúpu asi do 2200 m výšky.Dá sa tam bez problémov dostať autom. Pokiaľ nemalo slnko dostatočnú silu a nebol zohriaty vzduch, bolo možné vidieť aj biblický Ararat. Pohľad na túto horu, hoci z diaľky, dáva isté vysvetlenie, prečo ju Arméni tak milujú. Pre krátkosť času, ktorý som mal k dispozícii v tejto, pre nás už trochu exotikou zaváňajúcej krajine, som nemohol navštíviť iné miesta, bohaté ako na prírodné krásy, tak aj na kultúrné pamiatky. Hoci program mojej cesty do Arménie bol dosť nahustený, stihol som svoj pobyt obohatiť o jeden umelecký zážitok. V budove štátnej opery sa konal koncert štátneho filharmonického orchestra pred jeho odchodom na turné po Nemecku a Slovensku. Nič na zážitku neubrala ani skutočnosť, že po necelých 5 hod. po skončení koncertu som už uháňal na letinko. Tí, ktorí si budú chcieť vypočuť vyše stočlenné hudobné teleso a vzhliadnuť šarmantnú sólistku na husliach, Anush Nikoghosyan budú mať k tomu příležitost aj u nás v Bratislave 30.11.2010 večer o 19:30 hod.v historickej budove SND. Drvivá väčšina arménských priezvísk sa končí príponou „yan“. Trochu ma to zaujalo a tak som sa spýtal jako to teda je. Tí, ktorí majú svoje priezvisko zakončené na -yan (napr. Vardanyan) majú obyčajný, nešľachtický pôvod. Ak sa však pred ich menom objaví Ter, je to avízo že pochádzajú z rodu, z ktorého bol niekto duchovne významná osoba.Istý čas bol dobre známy atlét - trojskokan Igor Ter Ovanesyan. Ten, u koho sa priezvisko končí na - ani, pochádza zo šľachtického rodu (Bakuriani).Tých takmer 70 r. sovietskeho impéria sa podpísalo aj na tom, že nositeľa priezviska končiaceho sa na -ani stretnete len ojedinele. Niekoľko poznámok pre tých, ktorí by sa tam chceli náhodou vybrať. Arménsko je republika na čele s prezidentom. Cesta lietadlom do Arménie trvá cca 3:30 hod. Lieta sa tam z Viedne aj z Prahy. Časový posun oproti SEČ: -3 hod. Máme vízovú povinnosť, ktorá sa však dá za 6 € na 10 dní vybaviť priamo na letisku.


Fotogaléria k článku:

 Prameň krstnej vody vyvierajúci zo skaly
Popis: Prameň krstnej vody vyvierajúci zo skaly
 na slniečku, arménský vidiek
Popis: na slniečku, arménský vidiek
 Jerevan, schody, dar amerických Arméncov svojej vlasti
Popis: Jerevan, schody, dar amerických Arméncov svojej vlasti

Zobraziť všetky fotografie

 Jediný zachovalý pohanský chrám postavený v helenistickom slohu z 1. storočia pred Kristom
Popis: Jediný zachovalý pohanský chrám postavený v helenistickom slohu z 1. storočia pred Kristom




 pešia zóna v noci
Popis: pešia zóna v noci


 Najstarší zachovalý kresťanský chrám Goghard, ktorého podstatná časť je vytesaná do skaly
Popis: Najstarší zachovalý kresťanský chrám Goghard, ktorého podstatná časť je vytesaná do skaly


 Arménia
Popis: Arménia
 Jerevan, nám. republiky, vládna budova
Popis: Jerevan, nám. republiky, vládna budova
 Chrám Gregora Osvieteného postavený v r.2001
Popis: Chrám Gregora Osvieteného postavený v r.2001


 Radosť nad novým kresťanom krátko po krste
Popis: Radosť nad novým kresťanom krátko po krste


 šach sa hrá všade..
Popis: šach sa hrá všade..

 Biblická hora Ararat
Popis: Biblická hora Ararat


 Baldachýn postavený nad pozostatkami Grigorija, prevezenými z Vatikánu
Popis: Baldachýn postavený nad pozostatkami Grigorija, prevezenými z Vatikánu



 Krasnaja-sinaja-aprikosnaja (červená-modrá-marhuľová)
Popis: Krasnaja-sinaja-aprikosnaja (červená-modrá-marhuľová)
 Jerevan, múzeum A.Chačaturiana
Popis: Jerevan, múzeum A.Chačaturiana

 Nad Jerevanom bdie Mať Arménia
Popis: Nad Jerevanom bdie Mať Arménia

 Jerevan, nám. Republiky
Popis: Jerevan, nám. Republiky

 Jerevan, budova št. opery
Popis: Jerevan, budova št. opery

Skryť všetky fotografie

Komentáre k článku:

Komentovať môžu:
›REGISTROVANÍ MENOM‹
registrovaní nickom
všetci
anonym | 23-11-2010 21:50:26
Priblížená história z málo známej krajiny s peknými fotkami,super.
milan cehlárik ml. | 23-11-2010 21:21:35
*yes*
Miloš Majko | 23-11-2010 20:26:52
*yes* *yes* *yes*
lubo | 24-11-2010 13:29:24
parada *yes*
discover | 23-11-2010 20:03:10
*yes*

Pre pridávanie komentárov k článkom sa prihláste. Ak nemáte prihlasovacie meno a heslo, zaregistrujte sa tu.

Direct real Norea - REALITY
Označenie inzercie
Optik MORVAY
Označenie inzercie
Papiernictvo Kizze
Označenie inzercie
Begam Trnava
Označenie inzercie
Usporne vykurovanie
Označenie inzercie
LED ARENA
Označenie inzercie
Autopožičovňa Sereď
Označenie inzercie
Bezpecne mesto
Označenie inzercie
Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Sereď, Slovensko
Jasno
15°
C
72%
Východ 10 km/h
07:02
18:10

Štv

B

23°/12°

Pia

B

22°/9°

Sob

B

22°/9°

Vyhľadávanie
Posledné komentáre
Komentársmutok 11-02-2020 12:40:12:
Tragická dopravná nehoda medzi obcou Šintava a Šoporňa - AKTUALIZOVANÉ
KomentárPolícia Začala trestné stíhanie za zločin v kauze predaja rybníkov v P.Bystrici 08-10-2019 17:02:12:
Sereďskí rybári lovia opäť vo svojom revíri
KomentárPravda je len jedna 03-10-2019 17:26:08:
7. zasadnutie Obecného zastupiteľstva v Dolnej Strede dňa 3.júla 2019
Komentáranabela 26-09-2019 14:01:27:
Adrian Macho sa oficiálne ujal vedenia obce Šoporňa
KomentárSVD1 14-09-2019 20:22:21:
" V hudbe vyjadrujem svoje pocity "
Komentárveru 01-09-2019 17:42:35:
Z času na čas si zafajčil marihuanu, ktorú si sám dopestoval v dome vo Váhovciach
Komentárs.i.n. 30-08-2019 22:01:20:
Pripomeňme si hrdinov Slovenského národného povstania zo Serede
Komentáranonym 30-08-2019 19:54:00:
"Doteraz som sa nedožil výsledku zo strany MsU, poslancov MsZ v Seredi" - píše občan Serede
KomentárMiloš Majko 30-08-2019 12:57:35:
Prípad Jankovská nie je o stanovisku polície či právoplatnom rozsudku. Je o etike a morálke.
KomentárBlablablaha 29-08-2019 13:39:44:
Vláda schválila návrh nového zákona o občianskych preukazoch
Komentárivan 29-08-2019 11:08:33:
Seniorku v Trnave podvodníci nedostali. Legenda "vnuk".
Komentáruž pred 10 rokmi 29-08-2019 05:22:58:
Trnavská župa začína s rekonštrukciu Krajinského mosta v Piešťanoch a úseku cesty Podbranč - Myjava
Komentárteraz je 28-08-2019 08:18:20:
Obžalovanému starostovi Machovi pred prokurátorkou a sudcom do reči veľmi nebolo. Čo sa dozvieme na pojednávaní zajtra?
Komentárto nevymyslíš 27-08-2019 20:32:27:
Ministerka vnútra vymenovala nového prezidenta HaZZ
KomentárBaba Vanga 27-08-2019 17:15:31:
" Takže, aké riešenie sa núka, aby sme neprešľapovali na tej našej povestnej križovatke, kde nám zabíjajú štát ?" - píše Pavol Varga
Komentárpotecha 25-08-2019 13:41:57:
MFK Zvolen - ŠKF iClinic Sereď 0 : 2 (0 : 1)

Na Expediciu - cestovateľský portál
Označenie inzercie
TPX-NET
Označenie inzercie
Zdravotnicke pomocky Nitra
Označenie inzercie
Hrady a zamky
Označenie inzercie
Ericsoft
Označenie inzercie
TransSibírska magistrála - Cestovateľská relácia
Označenie inzercie
Bottom panel

© SeredOnLine.sk všetky práva vyhradené. Obsah novín je chránený autorským zákonom č. 618/2003 Z.z. a medzinárodným právom.
Prepis , šírenie, či ďalšie kopírovanie tohto obsahu alebo jeho časti, a to akýmkoľvek spôsobom je bez predchádzajúceho súhlasu vydavateľa alebo autora článku zakázané.
Design: © Mgr. Matej Fraňo Logo a názov novín: © Miloš Majko
Noviny sú aktualizované priebežne.
Články uverejnené na SeredOnLine.sk neprechádzajú jazykovou korektúrou.
Redakcia a vydavateľ novín nezodpovedá za obsah autorov jednotlivých príspevkov. Redakcia a vydavateľ nenesie prípadné právne následky za názory autorov príspevkov a príspevky v diskusiách uverejnených v novinách.

Webdesign